Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
57e/387647.f6976d.pdf
PDF · 136.81 KB
No categories available
1Obdo/6/2012
Najvyšší súd 1Obdo/6/2012 – 173
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa - dlžníka A. F., bytom
N., podnikajúceho pod obchodným menom A. F., s miestom podnikania N., IČO: X.,
zastúpeného Mgr. M. M., advokátom so sídlom P., Č., o návrhu na vyhlásenie
konkurzu na majetok dlžníka, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/75/2011-156 z 18.januára 2012, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č.k. 41 CoKR/75/2011-
156 z 18. januára 2012 odmietol odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
v Žiline č. k. 4K/27/2011–114 z 10.novembra 2011, ktorým okresný súd, ako súd konkurzný,
zastavil konkurzné konanie dlžníka A. F. pre nedostatok majetku, pričom dôvodom pre
odmietnutie odvolania bolo jeho oneskorené podanie.
V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval, že odvolaním napadnuté uznesenie
obsahuje správne poučenie podľa ust. § 20 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „ZoKR“) v spojení s ust. § 204 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „OSP“) o tom, že proti uzneseniu môže podať odvolanie na Okresnom
súde v Žiline každý veriteľ dlžníka do 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením
v Obchodnom vestníku. Z ustanovenia § 199 ods. 1 a 3 ZoKR vyplýva, že zverejnením
v Obchodnom vestníku sa uznesenie o zastavení konkurzu pre nedostatok majetku považuje
za doručené všetkým účastníkom konkurzného konania. Lehota na podanie odvolania proti
uzneseniu okresného súdu preto začala plynúť od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku.
Odvolací súd ďalej zistil, že napadnuté uznesenie bolo v Obchodnom vestníku
zverejnené dňa 18. novembra 2011 a koniec lehoty na podanie odvolania pripadol na deň
3. decembra 2011, čo bola sobota, preto podľa ust. § 57 ods. 2 OSP sa posledným dňom
lehoty stal pondelok dňa 5. decembra 2011, ako najbližšie nasledujúci pracovný deň.
Navrhovateľ podal odvolanie osobne na Okresnom súde v Žiline dňa 9. decembra 2011, teda
po uplynutí odvolacej lehoty. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolanie navrhovateľa
odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a) OSP, ako oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom
navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie alebo aby ho zmenil v zmysle petitu jeho dovolania. Prípustnosť svojho
dovolania oprel o ustanovenie § 237 písm. f ) OSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom. Podľa názoru dovolateľa, napadnutým uznesením odvolací súd
vec nesprávne právne posúdil (nesprávne aplikoval a vyložil na vec sa vzťahujúce právne
normy, resp. neaplikoval príslušné právne normy) a preto vo veci aj nesprávne rozhodol, keď
odmietol jeho odvolanie vecne prejednať, čím mu odňal možnosť konať pred súdom
a konanie odvolacieho súdu je postihnuté vadami majúcimi za následok zrušenie napadnutého
uznesenia. Odňatie možnosti konať pred súdom dovolateľ videl tiež v nedostatočnom
odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré v dôsledku prílišnej stručnosti a nevysporiadania
sa s námietkami a argumentmi odvolateľa vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
Poukázal na to, že nevysporiadanie sa s námietkami a argumentmi účastníka konania
v dostatočnom rozsahu a arbitrárnosť rozhodnutia predstavuje v ustálenej judikatúre
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v rozhodovacej praxi Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ako aj nižších súdov porušenie práva účastníka občianskeho súdneho konania na
súdnu a inú právnu ochranu, zaručeného mu Ústavou Slovenskej republiky ( čl. 46 ods. 1 a čl.
48 ods. 2 ) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 OSP ), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 OSP) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 OSP), skúmal bez nariadenia pojednávania ( § 243a ods. 3 OSP ) najskôr to, či sa
dovolaním napadá rozhodnutie, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( ust. § 236 ods. 1 OSP ).
Podľa ust. § 196 ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného
konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné
konanie a konanie o oddlžení ( ďalej len "konanie podľa tohto zákona" ) sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 198 ods. 1, druhej vety ZoKR dovolanie ani mimoriadne dovolanie proti
uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona nie je prípustné.
Ustanovenie § 196 ZoKR upravuje subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť Občianskeho
súdneho poriadku na konanie podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. OSP je vo vzťahu
k ZoKR právnym predpisom všeobecnej povahy a ZoKR (pokiaľ ide o procesné ustanovenia)
je špeciálnym právnym predpisom, čo v praxi znamená, že v konkurznom konaní sa
prednostne aplikujú procesné ustanovenia upravené v ZoKR a len v prípade, ak ZoKR určitú
procesnú otázku nerieši, tak sa na jej riešenie primerane použijú príslušné ustanovenia OSP.
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoKR/75/2011-156 z 18. januára
2012 je nepochybne uznesením vydaným v konkurznom konaní, pretože sa ním rozhodlo
o odvolaní proti uzneseniu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Podanie
dovolania proti tomuto uzneseniu krajského súdu, ako súdu odvolacieho, je však neprípustné,
pretože ZoKR má osobitné špeciálne ustanovenie (§ 198 ods.1, druhá veta), ktoré výslovne
vylučuje možnosť podania dovolania (resp. mimoriadneho dovolania) proti uzneseniu
vydanému v konaní podľa ZoKR. Z tohto dôvodu nie je možné otázku prípustnosti dovolania
v predmetnej veci posudzovať podľa všeobecných procesných ustanovení § 237, resp. 239
OSP.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateľa odmietol ako neprípustné podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s ust.
§ 243b ods. 5 OSP bez toho, aby sa zaoberal vecným preskúmaním jeho dôvodov.
Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním
pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Peter Dukes, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová