Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
644/387472.d0d352.pdf
PDF · 105.01 KB
No categories available
7So/19/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/19/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci navrhovateľa V. H., bytom V. proti odporkyni Sociálnej poisťovni v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra 2011, č. k. 23Sd/200/2011-29, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 14. novembra
2011, č. k. 23Sd/200/2011-29, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom zo 14. novembra 2011, č. k. 23Sd/200/2011-29,
potvrdil rozhodnutie zo 17. mája 2011 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 18. apríla 2011 o invalidný
dôchodok s odôvodnením, že nesplnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na uvedenú
dávku, lebo podľa záverov posudku príslušnej posudkovej lekárky sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Topoľčanoch z 18. apríla 2011 navrhovateľ nie je
invalidný, pretože jeho zdravotné postihnutie má za následok z potrebných viac ako 40 %, len
35 %-tnú mieru poklesu jeho zárobkovej činnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd takto rozhodol s poukazom na skutočnosť, že napriek opakovanému
posudzovaniu zdravotného stavu posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne nedošlo
v hodnotení mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľa k žiadnej zmene oproti
zisteniam uvedeným v lekárskom posudku z 18. apríla 2011, na základe ktorého odporkyňa
rozhodla. Dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia posúdili zdravotný stav
navrhovateľa komplexne a úplne. Prihliadli pritom na všetky nálezy z odborných lekárskych
vyšetrení, ktoré navrhovateľ absolvoval a posudkovým lekárom predložil. Prvostupňový súd
zistil, že navrhovateľ v písomných podaniach neuviedol nové skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a preto podľa
jeho názoru odporkyňa rozhodnutím z 17. mája 2011 číslo X.X. rozhodla v súlade so
zákonom, keď žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zamietla. Na základe uvedených
zistení preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie navrhovateľ.
Doplnil ho podaniami došlými krajskému súdu 20. decembra 2011 a 25. januára 2012,
ku ktorým doložil lekárske správy o jeho zdravotných vyšetreniach. Navrhol napadnutý
rozsudok krajského súdu zmeniť a preskúmavané rozhodnutie odporkyne zrušiť, lebo mu má
byť priznaný invalidný dôchodok.
Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok ako i konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný, ak pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana
vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho
zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely
správneho, ako aj na účely súdneho konania.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal priznania invalidného dôchodku
s účinnosťou 21. februára 2011. V konaní jeho zdravotný stav posúdila najskôr 18. apríla
2011 MUDr. A., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
v Topoľčanoch. Na podklade jej posudku odporkyňa rozhodnutím zo 17. mája 2011 číslo
X.X. žiadosť navrhovateľa zamietla, s odôvodnením, že navrhovateľ nie je invalidný.
Rozhodujúce zdravotné postihnutie postihnutie navrhovateľa bolo zaradené podľa prílohy č. 4
zákona o sociálnom poistení do kapitoly IX – choroby obehovej sústavy, oddielu A – srdcové
choroby, pod. pol. 6 – poruchy srdcového rytmu, písm. b) – s ľahkými hemodynamickými
poruchami pri fibrilácii predsiení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
25 % (z percentuálneho rozpätia 15 % - 25 %). Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú
rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav
organizmu posudková lekárka navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti o 10 %, spolu teda má priznanú mieru poklesu 35 %, čo nie je viac ako 40 %, a preto
navrhovateľ nie je invalidný.
Navrhovateľ sa odmietol podrobiť posúdeniu jeho zdravotného stavu, ktoré mal
vykonať 1. augusta 2011 MUDr. M., posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre. Neskôr jeho zdravotný stav posúdil uvedený lekárovi
19. októbra 2011, ktorý po osobnom vyšetrení navrhovateľa a po vyhodnotení prepúšťacej
správy z jeho hospitalizácie na Internej klinike B. – R. v čase od 12. januára 2011 do 18.
januára 2011, správy z kardiologického vyšetrenia z 5. októbra 2011 plus ECHO KG zo 7.
februára 2011 rovnako zistil, že navrhovateľ nie je invalidný, lebo jeho miera poklesu jeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
rozhodujúcom zdravotnom postihnutí : paroximálna fibrilácia predsiení s dobrou odpoveďou
na komory ( Kap. IX, odd. A, pol. písm. b = 25 %) a hypertenzná choroba I/1 (Kap. IX, odd.
A, pol. 10, písm. a = 10 %) nie je viac ako 40 %, ale spolu len 35 % teda rovnaká, ako bola
určená v posudku z 18. apríla 2011. V závere posudku posudkový lekár vysvetlil, že po
zhodnotení predložených lekárskych nálezov a vlastnom vyšetrení zistil, že navrhovateľ v
minulosti prekonal opakované paroxyzmy fibrilácií predsiení. Stav bol nadstavený na
primeranú odpoveď prevodu na komory, ktorý trvá doteraz. Tomu stavu zodpovedá miera
poklesu 25 %, ktorá bola navýšená o 10 %, spolu na 35 %, čo nepodmieňuje uznanie
invalidity.
Za tohto stavu vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k záveru, že skutkový
stav veci, potrebný pre rozhodnutie o invalidnom dôchodku navrhovateľa, bol v dostatočnom
rozsahu zistený. Predvolanie MUDr. E., ošetrujúceho lekára navrhovateľa nebolo potrebné
vykonať, lebo zdravotnými ťažkosťami navrhovateľa sa v dostatočnom rozsahu zaoberali
správy z odborných špecializovaných zdravotníckych pracovísk, ktoré na posúdenie
zdravotného stavu navrhovateľa mali aj lepšie technické vybavenie a o vecnej správnosti
a odbornej úrovni ich zistení ani odvolací súd nepochyboval.
Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že
dokazovanie pre zistenie zdravotného stavu navrhovateľa v konaní bolo vykonané
v potrebnom a dostačujúcom rozsahu. Rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, miera
poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % oproti zdravej
fyzickej osobe bola určená správne a je pre priznanie invalidného dôchodku nepostačuje.
Navrhovateľ v odvolacom konaní neuviedol také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver
o jeho invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Zo zisteného skutkového stavu a z doložených
lekárskych správ, ani zo zdravotnej dokumentácie pripojenej v odvolacom konaní závery
posudkových orgánov spochybnené neboli.
Odvolací súd závery krajského súdu považoval za vecne správne a dostatočne
doložené vykonaným dokazovaním. Ak by však v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného
stavu navrhovateľa, môže opätovne požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Odvolací súd preto z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože
v odvolacom konaní nebol úspešný.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. februára 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová