Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
643/388229.7869c6.pdf
PDF · 178.9 KB
No categories available
9So/8/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9So/8/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľky J. V., bytom S., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu,
Bratislava, UI. 29. augusta 8, o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, na odvolanie
navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 10. októbra 2011 , č. k.
15Sd/70/2011-67, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 10. októbra 2011, č. k. 15Sd/70/2011-67, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 10. októbra 2011, č. k. 15Sd/70/2011-67, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X. z 21. januára 2011 v spojení s rozhodnutím z 5.
mája 2011 rovnakého čísla, ktorým odporkyňa podľa § 263 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“)
a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č.100/1988Zb.“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie
sumy invalidného dôchodku s odôvodnením, že navrhovateľka v konaní nepreukázala vyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný
posudkovými lekármi sociálnej poisťovne pobočky dňa 17. septembra 2010 a 31. marca 2011
ako i posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Trenčíne dňa 13. apríla 2011 a tiež z podnetu
krajského súdu 10. augusta 2011, pričom z obsahu všetkých posudkov vyplýva zhodný
záver, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona č.100/1988 Zb.,
ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods.3 písm. c) zákona č.100/1988 Zb. a súčasne
je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. pre 60 %-nú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili
depresívnu a schizotypovú poruchu a poukázali na to, že navrhovateľka odmieta
hospitalizáciu na psychiatrii. Keďže navrhovateľka má nárok na výplatu invalidného
dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa
zákona účinného do 31. decembra 2003 vo výške 130,90 € a tento dôchodok je vyšší ako
suma invalidného dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok od 7.septembra 2010 podľa § 70 ods.1
zákona č.461/2003 Z.z. (110,80 € mesačne, odporkyňa podľa názoru krajského súdu rozhodla
v súlade s § 263a ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z o výplate vyššieho dôchodku a zániku nároku
na nižší dôchodok. Vzhľadom na uvedené krajský súd rozhodnutia odporkyne potvrdil.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Nesúhlasila s určenou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zlý zdravotný stav podľa jej názoru
odôvodňuje nárok na plný invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že rozsah zdravotného
poškodenia navrhovateľky bol dostatočne ozrejmený posudkovými lekármi sociálneho
poistenia. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s O. s. p., v spojení
s § 10 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja
ods. 2 O. s . p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej
fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie
zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie
ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti
poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (§ 71 ods.3 a ods. 4 zákona
o sociálnom poistení).
Zo spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľka bola dňom 29.decembra 1999 uznaná
za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods.3 písm. a) zákona č.100/1988 Zb. Pri kontrolnej
prehliadke v septembri 2004 bola miera pracovnej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
stanovená na 45%, pričom pri ďalšej kontrolnej prehliadke v máji 2007 vykonanej v súlade
s nálezom Ústavného súdu ako aj v septembri 2008bola naďalej uznaná za čiastočne
invalidnú.
Čiastočná invalidita sa podľa § 263a ods.12 zákona č.461/2003 Z.z. považuje na účely
tohto zákona za 50 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
V konaní o žiadosti z júla 2010 o zvýšenie invalidného dôchodku bola navrhovateľka
uznaná naďalej čiastočne invalidnou podľa § 37 zákona č.100/1988 Zb. a súčasne
od 7.septembra 2010 invalidnou podľa § 71 zákona č.461/2003 Z.z. pre 60 %-nú mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári tento záver založili na
vlastnom vyšetrení navrhovateľky a zhodnotení nálezov odborných lekárov. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie navrhovateľky určili postihnutie chrbtice, ktorému zodpovedá 50 %-ná
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a túto mieru zvýšili o ďalších 10 %
za iné, psychické zdravotné postihnutie. Posudkoví lekári poukázali na to, že navrhovateľka
odmieta navrhovanú hospitalizáciu, v rámci ktorej by mohlo dôjsť k potrebnej úprave liečby.
Odvolací súd nemal dôvod pochybovať o odbornej úrovni, objektívnosti a správností
záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Navrhovateľka v odvolacom konaní
nepredložila žiadne lekárske nálezy odborných lekárov, ktoré by spochybnili závery
posudkových lekárov. Subjektívny názor navrhovateľky, že nie je schopná zárobkovej
činnosti, lebo sa cíti slabá, unavená, nie je rozhodujúci pre určenie, že miera poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %. Z posudkov i z psychiatrických
vyšetrení vyplýva, že navrhovateľka odmieta hospitalizáciu, v rámci ktorej by odborní lekári
mohli definitívne ustáliť, či ide o stav, ktorý možno liečbou upraviť alebo nie. Pokiaľ
navrhovateľka odmieta hospitalizáciu, sama tak znemožňuje zistenie skutočného zdravotného
stavu a bráni tomu, aby jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť mohla byť
hodnotená prípadne na viac ako 60 %.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že zdravotný stav
navrhovateľky posudkoví lekári vyhodnotili presvedčivo a mal za preukázané, že miera jej
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zatiaľ nedosahuje viac ako 70 %.
Rozhodnutie odporkyne preto považoval za zákonné a z toho dôvodu rozsudok krajského
súdu potvrdil podľa § 219 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1
v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo
navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni trovy odvolacieho konania
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová