Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f92/388221.0df9b0.pdf
PDF · 105.27 KB
No categories available
9So/177/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9So/177/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci navrhovateľov: 1. E. Š., bytom M., T. T. a 2. P. Š.Š. bytom M., T. T.,
zastúpeného navrhovateľkou v 1. rade, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu,
Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný, vdovský, invalidný a sirotský dôchodok,
na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 4. augusta 2011,
č. k. 25Sd/11/2009 - 266, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline
zo 4. augusta 2011, č. k. 25Sd/ 11/2009 - 266, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom zo 4. augusta 2011, č. k. 25Sd/11/2009-266, potvrdil
rozhodnutia odporkyne 1-17 číslo X. z 24. júla 2008 v spojení s rozhodnutiami 1-17 číslo X.
z 2. marca 2009 a rozhodnutia číslo X. z 2. marca 2009, z 10. decembra 2009 a z 9.decembra
2010. Rozhodnutiami 1-8 z 24. júla 2008 odporkyňa rozhodla o priznaní a výške vdovského
dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku a starobného dôchodku a ich výplate v súbehu,
rozhodnutiami 11-17 číslo X. z 24. júla 2008 odporkyňa zvýšila starobný a vdovský dôchodok
navrhovateľky od splátky za október 2001, od splátky za júl 2002, od splátky za júl 2003, od
1. februára 2004, od 1.decembra 2004, od 20.júla 2005, od 1.júla 2006, od 1.júla 2007 a od
1. júla 2008 podľa jednotlivých zákonov o zvyšovaní a úprave dôchodkov, spolu s ktorými
dosiahla suma starobného dôchodku navrhovateľky od 1. júla 2008 6 943 Sk mesačne
a suma vdovského dôchodku 588 Sk mesačne. Rozhodnutiami 1-17 číslo X. z 2.marca 2009
odporkyňa zmenila rozhodnutia 1-17 číslo X. z 24. júla 2008, v časti odôvodnenia.
Rozhodnutím z 2.marca 2009 odporkyňa zrušila rozhodnutie z 28. júla 2000 o povinnosti
vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 176 109 Sk mesačne.
Rozhodnutím z 10.decembra 2009 a rozhodnutím z 9. decembra 2010 odporkyňa zvýšila
starobný dôchodok a vdovský dôchodok navrhovateľky v 1.rade od 1. januára 2010
od 1. januára 2011 v súlade s predpismi o zvyšovaní dôchodkových dávok. Súčasne krajský
súd potvrdil aj rozhodnutia odporkyne 1-2 číslo X. z 24. júla 2008 v spojení s rozhodnutiami
1-2 číslo X. z 2. marca 2009, ktorými odporkyňa rozhodla o priznaní sirotského dôchodku P.
Štrbovi (navrhovateľovi v 2.rade) od 15. apríla 1995 v sume 651 Sk mesačne a sume
sirotského dôchodku, ktorý patrí od júla 1995 vo výške 705 Sk mesačne a od júna 1996 vo
výške 790 Sk mesačne. Navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov konania krajský súd
nepriznal. Podľa názoru krajského súdu navrhovatelia v 1. a 2. rade napriek výzve na
doplnenie nejasného návrhu na začatie konania nekonkretizovali svoj návrh takým spôsobom,
aby súd mohol relevantným spôsobom preskúmať napadnuté rozhodnutia. Navrhovateľka
naďalej poukazovala na nesprávne vyplatené sumy jednotlivých druhov dôchodkov
a rozhodnutia odporkyne povaţovala za nepresvedčivé a nepreskúmateľné, bez
konkretizovania nedostatkov v rozhodnutiach odporkyne.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1. a 2. rade, ktorí namietali,
ţe rozhodnutia odporkyne sú nepreskúmateľné a ţiadali, aby odporkyňa zdôvodnila
a preukázala výpočty jednotlivých dávok. Konkrétne námietky v čom vidia nesprávnosť
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa neuviedli.
Odporkyňa navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľov
nie je moţné vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne z 24. júla
2008 v spojení s rozhodnutiami z 2. marca 2009 a rozhodnutia z 2. marca 2009,
z 10.decembnra 2009 a z 9.decembra 2010 o priznaní a výške vdovského dôchodku,
čiastočného invalidného dôchodku a starobného dôchodku navrhovateľky v 1. rade
a rozhodnutia z 24. júla 2008 v spojení s rozhodnutiami z 2. marca 2009 o sirotskom
dôchodku navrhovateľa v 2.rade. Navrhovatelia v prvom rade namietali, ţe v rozhodnutiach
nie je uvedený spôsob výpočtu jednotlivých dávok a zúčtovanie jednotlivých dôchodkov,
konkrétne však nevedeli uviesť v ktorých obdobiach a ktoré konkrétne sumy boli podľa ich
názoru nesprávne vyplatené.
Krajský súd správne zistil, ţe navrhovateľke bol rozhodnutím číslo Z. z 31. mája 1995
priznaný od 15. mája 1995 vdovský dôchodok a sirotský dôchodok pre syna P. v sume, ktorý
bol od 20. júla 1996 odňatý z dôvodu ukončenia štúdia a rozhodnutím z 20. októbra 1998 bol
navrhovateľke v 1.rade priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume. Rozhodnutiami
odporkyne z 28.augusta 2008 bol navrhovateľke od 28.júla 2000 priznaný starobný dôchodok
a od 20. októbra 2000 jej bol odňatý čiastočný invalidný dôchodok (z dôvodu priznania
starobného dôchodku) a vdovský dôchodok (z dôvodu zistenia, ţe manţel navrhovateľky
získal pred 1.1.1993 doby zabezpečenia v Českej republike a príslušnou na rozhodovanie
o nároku na vdovský a sirotský dôchodok je Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe).
Rozhodnutím z 21. júna 2001 Česká správa sociálneho zabezpečenia priznala
od 15. apríla 1995 navrhovateľke vdovský dôchodok a sirotský dôchodok, pričom deponovala
doplatok na vdovskom dôchodku a sirotskom dôchodku na úhradu preplatku, ktorý
neoprávnene poukázala Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave.
Následne vydávané rozhodnutia odporkyne o jednotlivých dávkach navrhovateľov
1. a 2.boli zrušené rozhodnutiami krajského súdu v Ţiline.
Rozhodnutiami z 24. júla 2008 odporkyne opätovne rozhodla o priznaní a výške
vdovského dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku a starobného dôchodku
navrhovateľky v 1. rade a ich výplate v súbehu a o sirotskom dôchodku navrhovateľa
v 2. rade. Uvedené rozhodnutia boli zmenené rozhodnutiami z 2. marca 2009 v časti
odôvodnenia a rozhodnutiami z 10.decembra 2009 a 9. decembra 2010 odporkyňa zvýšila
od 1. januára 2010 a od 1. januára 2011 starobný a vdovský dôchodok navrhovateľky podľa
príslušných prepisov o zvyšovaní dôchodkových dávok.
V konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. súdy preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, v danom prípade zákonnosť rozhodnutí odporkyne,
ktorými rozhodla o dávkach zvýšení starobného dôchodku navrhovateľa.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade v ţiadnom svojom podaní neuviedli, konkrétne námietky,
v čom vidia nesprávnosť jednotlivých rozhodnutí odporkyne o výške jednotlivých druhov
dôchodkov. Tvrdenie navrhovateľov 1. a 2., ţe v rozhodnutiach nie sú uvedené spôsoby
výpočtu jednotlivých dôchodkových dávok, nie je pravdivé. V rozhodnutiach 1 z 24. júla
2008 v spojení s rozhodnutiami 1 z 2. marca 2009, sú uvedené príslušné zákonné ustanovenia,
podľa ktorých odporkyňa postupovala pri posudzovaní nároku na vdovský dôchodok
navrhovateľky v 1.rade a sirotský dôchodok navrhovateľa v 2. rade, s uvedením akú dobu
zamestnania získal zomrelý manţel navrhovateľky celkom, akú dobu zamestnania získal
v Českej republike a z akého priemerného mesačného zárobku bol vypočítaný invalidný
dôchodok, na ktorý by mal manţel navrhovateľky nárok ku dňu smrti a aká je teoretická
suma vdovského dôchodku navrhovateľky v 1.rade a sirotského dôchodku navrhovateľa
v 2. rade, ktorým bol priznaný vdovský a sirotský dôchodok z Českej republiky, ako aj spôsob
výpočtu čiastkového vdovského a čiastkového sirotského dôchodku. Taktieţ v rozhodnutí
3 a 6 z 24. júla 2008 v spojení s rozhodnutiami 3 a 6 z 2. marca 2009 je uvedené podľa
ktorých ustanovení právnych predpisov odporkyňa rozhodla o priznaní čiastočného
invalidného dôchodku a starobného dôchodku navrhovateľky v 1.rade a akú dobu
zamestnania a výšku zárobkov pre ich sumu hodnotila. Rozhodnutiami 4 a 7 z 24. júla 2008
v spojení s rozhodnutiami 4 a 7 z 2. marca 2009 odporkyňa rozhodla o výplate dôchodkových
dávok navrhovateľky v 1.rade z dôvodu ich súbehu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
Rozhodnutia 2, 5 a 8-17 z 24. júla 2008 v spojení s rozhodnutiami 2, 5, a 8-17 z 2. marca
2009 a rozhodnutiami z 10.decembra 2009 a 9. decembra 2010 odporkyňa rozhodla
o zvýšení jednotlivých dôchodkových dávok v súlade s predpismi o zvyšovaní dôchodkových
dávok, pričom v rozhodnutiach je uvedené podľa ktorého právneho predpisu, o akú pevnú
sumu, prípadne o aké percentuálne zvýšenie sa jednotlivé dôchodkové dávky upravujú
a na akú sumu sa zvyšujú.
K ţiadosti navrhovateľky, aby odporkyňa zdôvodnila výplatu jednotlivých dávok
odvolací súd poukazuje na listy odporkyne, napr. z 11. mája 2009, 19. februára 2010,
oznámenie o výplate z 5.augusta 2010 s rozpisom vyplatených a zúčtovaných súm na dávkach
dôchodkového zabezpečenia, vyhotovených na ţiadosť navrhovateľky. Pokiaľ si
navrhovatelia myslia, ţe odporkyňa by im mala doplatiť nejaké sumy na dôchodkových
dávkach, majú moţnosť domáhať sa vyplatenia nimi určenej konkrétnej sumy doplatku
na tom-ktorom dôchodku na príslušnom okresnom súde.
K námietke navrhovateľov v 1. a 2. rade, ţe krajský súd sa nezaoberal premlčaním
preplatku na sirotskom a vdovskom dôchodku odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe
rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy (preplatok) na vdovskom
a sirotskom dôchodku neboli predmetom preskúmavacieho konania, preto nebol dôvod, aby
sa súd zaoberal námietkou premlčania. Z dávkového spisu odporkyne pritom vyplýva, ţe
rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na vdovskom a sirotskom
dôchodku si odporkyňa sama v rámci autoremedúry zrušila. To znamená, ţe odporkyňa
od navrhovateľov 1. a 2. neţiada vrátenie preplatku.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
navrhovatelia v 1. a 2. rade v odvolacom konaní neboli úspešní, a odporkyni náhrada trov
neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 27.februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová