Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/217/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľky A. B., bytom S.proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul.

29. augusta 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. septembra 2011, č. k. -95,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 14. septembra 2011, č. k. -95, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 14. septembra 2011, č. k. -95, potvrdil

rozhodnutie odporkyne číslo X. zo dňa 12. augusta 2010, ktorým odporkyňa podľa § 70

ods. 1 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon“) od 30. mája 2006 priznala navrhovateľke invalidný dôchodok v sume 3 842 Sk

mesačne, zvýšený podľa § 82 ods. 2 zákona od 1. júla 2006 na sumu 4 071 Sk mesačne,

od 1. júla 2007 na sumu 4 326 Sk mesačne, od 1. júla 2008 na sumu 4 543 Sk mesačne, určila,

že podľa uvedeného jej k 1. januáru 2009

patrí invalidný dôchodok v sume 150,80 € mesačne a súčasne invalidný dôchodok navrhovateľky

zvýšila od 1. januára 2009 podľa § 82 ods. 2 zákona na sumu 161,30 € mesačne a od 1. januára

2010 na sumu 166,30 € mesačne. Invalidný dôchodok odporkyňa priznala navrhovateľke

z dôvodu, že bola od 30. mája 2006 uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 45 %.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd dospel záveru, že pre určenie miery

poklesu schopnosti vykonávať‘ zárobkovú činnosť(45 %), pričom v rámci preskúmavacieho

konania bola využitá aj možnosť posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky v znaleckom

dokazovaní. Súd konštatoval, že v danom prípade boli využité všetky možné dostupné

prostriedky na zistenie skutočného funkčného postihnutia ľavej dolnej končatiny navrhovateľky,

a preto zistené závery sú objektívnym východiskom pre posúdenie jej invalidity. K námietkam

navrhovateľky ohľadom nezapočítania náhradnej doby a výpočtu dôchodku z hľadiska výšky

osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky, krajský súd poukázal na to, že

navrhovateľka má správne zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia, ako aj vymeriavacie

základy, ktoré sú uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia. Navrhovateľka

nepreukázala žiadne iné skutočnosti pre výpočet invalidného dôchodku. Súd prvého stupňa preto

dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je zákonné.

Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, namietajúc

jeho nesprávne právne posúdenie. Spochybnila závery znalcov z odboru neurológie a skutočnosť,

že posudkoví lekári vychádzali len z odborných posudkov odporkyňou určených znalcov.

Namietala, že krajský súd nevyhodnotil dôkazy, ktoré predložila, a ktoré preukázali, že ide

o invaliditu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 16.júna 2005. Nesúhlasila ani so spôsobom

výpočtu invalidného dôchodku, bez uvedenia konkrétnych údajov. (K odvolaniu opakovane

pripojila aj 36 nálezov z odborných lekárskych vyšetrení.)

Odporkyňa nepovažovala odvolanie navrhovateľky za opodstatnené a navrhla napadnutý

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez pojednávania v súlade s

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o priznaní

invalidného dôchodku pre 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Navrhovateľka namietala nezákonnosť tohto rozhodnutia z dôvodu, že podľa jej názoru

má viac ako 45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a že jej invalidita

vznikla v dôsledku pracovného úrazu.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé

percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie

možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona).

Podľa všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v kapitole VI., oddiel B, prílohy

č. 4 zákona sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri poškodeniach miechy

určuje podľa stupňa nervových porúch – parézy (plégie) na končatinách, porúch močového

mechúra a konečníka. Hodnotí sa postihnutie dominantnej končatiny a stupeň parézy (plégie).

Aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov za objektívne a presvedčivé.

Posudkoví lekári hodnotili ochorenie navrhovateľky prirovnaním k chorobám nervovej sústavy -

poškodenia miechy, monoparéza-poškodenie jednej končatiny, ťažká monoparéza podľa kapitoly

VI, oddielu B, položky c/ prílohy č. 4 zákona z rozpätia 45 % až 50 % na dolnej hranici ako

45 %-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tento ich záver nie je

v rozpore s predloženými nálezmi z neurologického vyšetrenia, z ktorých vyplýva, že

u navrhovateľky ide o čiastočné funkčné ochrnutie končatiny a nie o úplné ochrnutie

organického pôvodu. Navrhovateľka pritom nereflektovala na návrh posudkových lekárov

o diagnostické doriešenie jej zdravotného postihnutia podrobením sa objektívnemu

diagnostickému vyšetreniu funkčnej poruchy ľavej dolnej končatiny na nezávislom pracovisku

v Bratislave alebo v Martine. Pokiaľ odmietla vyšetrenie na špecializovanom pracovisku, ktoré

by mohlo preukázať iný ako doteraz ustálený diagnostický záver, sama znemožnila prípadné pre

ňu výhodnejšie posúdenie jej zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Za takej situácie je potom nedôvodná námietka navrhovateľky, že posudkoví

lekári nezistili riadne jej zdravotný stav a jeho vplyv na zárobkovú schopnosť. Navrhovateľkou

v odvolaní uvádzané porovnávanie s rôznymi druhmi zdravotných postihnutí (napr. strata jednej

dolnej končatiny v bedrovom kĺbe s veľmi krátkym kýpťom stehna podľa kapitoly XV., oddiel G

prílohy č. 4) nemá oporu v odborných lekárskych nálezoch nachádzajúcich sa v jej posudkovom

spise, resp. predložených navrhovateľkou.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že okolnosť, či invalidita vznikla alebo

nevznikla následkom pracovného úrazu, v danom prípade nemá vplyv na posúdenie nároku

navrhovateľky na invalidný dôchodok a jeho výšku. Okolnosť, že k poškodeniu zdravia

navrhovateľky došlo v dôsledku pracovného úrazu, by mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní

nároku napr. na úrazovú rentu v inom správnom konaní.

Navrhovateľka v odvolaní bez bližšieho odôvodnenia namietala hodnotenie doby štúdia

a materskej.

Podľa a o sociálnom poistení rozhodujúce

obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom,

v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov

pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak v rozhodujúcom období určenom

podľa odseku 7 nie je najmenej dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné

mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3

prvej vety, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo

dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia

obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety. Ak poistenec ani

po tomto predĺžení nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové

body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety,

zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov

bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového

poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety.

Keďže v rozhodujúcom období nezískala navrhovateľka najmenej dvadsaťdva

kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, resp. je v ňom obdobie,

za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 255 ods. 3 prvej vety, predĺžilo sa rozhodujúce

obdobie pred rok 1984 postupne tak, aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov, za ktoré

možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod

podľa § 255 ods. 3 prvej vety.

Podľa § 255 ods.1 veta prvá zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového

poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004

podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu

výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov

účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod

vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný

mzdový bod vo výške 0, 3, 0, 6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len

časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného

mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel

osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní

kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa

zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení

účinnom do 31.decembra 1979 kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku

nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách

potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky.

Navrhovateľka ukončila povinnú školskú dochádzku 31.augusta 1979 a doba jej štúdia

na strednej škole od 1. septembra 1979 sa hodnotí ako doba zamestnania. Z toho dôvodu

odporkyňa zahrnula kalendárne roky 1979 až 1982 do rozhodujúceho obdobia na zistenie

priemerného osobného mzdového bodu v súlade s § 255 ods.1 zákona o sociálnom poistení

v spojení s

Odporkyňa pri hodnotení dôb zamestnania ako aj náhradných dôb vychádzala

z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, potvrdených zamestnávateľmi navrhovateľky.

K námietke navrhovateľky, že jej nebola správne hodnotená doba práceneschopnosti

v roku 2005 (215 dní) je potrebné uviesť, že navrhovateľka v uvedenom období nebola

dôchodkovo poistená (ako vyplýva z ustanovenia § 140 zákona) a preto odporkyňa postupovala

v súlade so zákonom, keď uvedenú dobu pri výpočte osobného mzdového bodu za rok 2005

nezohľadnila.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku krajského súdu uviedla citácie rôznych

zákonných ustanovení bez zjavnej súvislosti, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia

odporkyne a ničím nepreukázala, že by údaje za roky 1985 a 1989, rozhodné pre výpočet jej

invalidného dôchodku, neboli správne.

Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval posudky posudkových lekárov

za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť a tiež sumu invalidného dôchodku navrhovateľky vypočítanú v súlade

so zákonom, preto rozhodnutia odporkyne považoval za zákonné a rozsudok krajského súdu

podľa potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania,

keďže navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má

navrhovateľka možnosť kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie zdravotného stavu

a zvýšenie invalidného dôchodku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. februára 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová