Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/34/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: S., so sídlom v B.,

IČO: X., proti povinnému: F. s.r.o., J., IČO: X., pre vymoženie istiny 4 899,42 eur s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o

mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Okresného súdu Prievidza z 29. júna 2011 č. k. -12 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2011 č. k. -19, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prievidza

z 29. júna 2011 č. k. -12 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne z 30. novembra 2011 č. k. -19 z r u š u j e a vec v rozsahu

zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Prievidza uznesením z 29. júna 2011 č. k. -12 vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. J. K.

náhradu trov exekúcie nepriznal. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že povinný, ktorý bol

právnickou osobou, v priebehu exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra,

a preto nebolo možné exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa považoval za dôvodný postup

podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

2

predpisov (ďalej len Exekučný poriadok). Súd prvého stupňa nerozhodoval o návrhu

spoločnosti O., so sídlom N., R. B. na zmenu účastníka na strane oprávneného. O trovách

exekučného konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 a § 203 ods. 1 a 2

Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať

náhradu trov exekúcie z dôvodu, že samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného

z obchodného registra nemožno považovať za zavinenie oprávneného. Stav, keď súdny

exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti, pripustil aj

Ústavný súd Slovenskej republiky (v uznesení zo 17. decembra 2008).

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdneho exekútora, čo do výroku o trovách

exekúcie, uznesením z 30. novembra 2011 č. k. -19 uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za daných okolností

nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť trovy konania, nakoľko nešlo o prípad, kedy by

zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený a exekúcia nebola zastavená ani pre

nemajetnosť povinného.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 20. decembra 2011.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor) na podnet

súdneho exekútora podal mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako

i prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov exekučného konania podľa § 243e ods. 1

(ďalej len ) v spojení s

Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma

súdmi. Uviedol, že zánik povinného sám o sebe nie je dôvodom na zastavenie exekučného

konania. V prípade, ak zanikol povinný, súd pokračuje v exekučnom konaní s jeho právnym

nástupcom. Ďalej poukázal na ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré upravuje

prechod práv a povinností počas exekúcie. V prípade, ak povinný zanikne bez právneho

nástupcu a bez likvidácie, súd exekučné konanie zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín

zo 14. januára 2009 č. k. -63, právoplatného 25. februára 2009, vyplýva, že

povinný bol zrušený bez likvidácie, nakoľko nemá žiadny majetok, ktorý by postačoval na

3

úhradu výdavkov a primeranej odmeny likvidátora. Vzhľadom na tento dôvod zrušenia

povinného a jeho vymazanie z obchodného registra súdy mali pri zastavení exekúcie

postupovať podľa § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku a následne pri stanovení náhrady

trov exekúcie aplikovať § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a priznať súdnemu

exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie od oprávneného. Zároveň poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn.

.

Oprávnená ani súdny exekútor sa k podanému mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny

prokurátor Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu oprávnenej ( ods.

1 a 2 ), a že je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv.

inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1,

druhá veta v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal

otázkou, či konanie súdov v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až g/ (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

4

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne

obsadeným). Preskúmaním veci nezistil, že by konanie súdov bolo takouto vadou postihnuté.

Takouto vadou konania napokon neodôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok ani

dovolateľ.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací súd rovnako z

úradnej moci skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide najmä vtedy, keď súd

skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania,

ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania

dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore

s tým, čo vyšlo za konania najavo. Dospel k záveru, že v konaní na súdoch oboch nižších

stupňov nedošlo ani k vade uvedenej povahy.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj

z obsahu mimoriadneho dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je

exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza

povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie

podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť

trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu

došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

S dôvodom vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba

súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo

ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod

zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie

o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57

ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2

Exekučného poriadku, v tomto prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak

povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval

na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do

úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/

Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu

vykonať. Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie

podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia dôvodov,

pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín zo 14. januára 2009 č. k.

-63 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu

z obchodného registra, za vecne nesprávne. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie

nemožno považovať za správne. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej

republiky aj vo svojich rozhodnutiach sp. zn. z 29. marca 2007 a sp. zn.

z 24. novembra 2011.

Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré

nepovažuje dovolací súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec

v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3 O. s.

p. v spojení s ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( v spojitosti s ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková