Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/39/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. D. Ď. - S., M.

IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J. H., L., proti ţalovaným: 1/ V., a. s., M., IČO: X., 2/

JUDr. J. B., Z., správca konkurznej podstaty úpadcu Ţ., A., spol. s r. o., Š., IČO: X., 3/ I. T.,

s. r. o., P., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou G. L., k. s., C., M., IČO: X., 4/ N. V.,

spol. s r. o., S., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou M., P., H. & P., s. r. o., P., IČO:

X., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp. zn. , na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 25. apríla 2012, č. k. -962, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti výroku rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2012, č. k. -962, ktorým zmenil

uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -866 z 5. mája 2011 tak, ţe ţalobca

je povinný zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur, z a m i e t a .

V prevyšujúcej časti dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému 3/ trovy dovolacieho konania vo výške

158,93 eur.

Ţalovaným 1/, 2/ a 4/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. z 12. 01. 2011, -826 ţalobu

v celom rozsahu zamietol.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa po zmene ţaloby domáhal určenia,

2

ţe je vlastníkom nehnuteľností, zapísaných na LV č. X., kat. úz. B. ako parc. č. X. o výmere

22

597 m, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. X. o výmere 695 m, zastavané plochy

2

a nádvoria, parcelné č. X. o výmere 124 m, ostatné plochy a stavby súp. č. X. na parcele č.

X., druh stavby 700 administratívna budova a súp. č. X. na parcele č. X. druh stavby 700

administratívna budova a súčasne ţiadal, aby súd uloţil ţalovanému 4/ vydanie uvedených

nehnuteľností ţalobcovi.

Z predloţených listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov súd prvého stupňa zistil, ţe

Federálny fond národného majetku ČSFR „Zmluvou o predaji časti podniku“ z 30. 04. 1992

previedol na S., ako kupujúceho, vlastnícke práva a majetkové hodnoty, okrem iného aj

na spornú nehnuteľnosť. Ţalobca s ďalšími spoločníkmi zaloţili novú obchodnú spoločnosť

Ţ. A., s. r. o., B.. Zmenou spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992 ţalobca zároveň vniesol ako

nepeňaţný vklad majetok v rozsahu podľa čl. IV. bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Zmena spoločenskej

zmluvy bola registrovaná štátnym notárstvom 28. 12. 1992 pod číslom RI 587/92. Týmto

dňom nastali účinky registrácie, t. j. týmto dňom sa spoločnosť Ţ. A., s. r. o., stala v súlade

s vtedy platnými právnymi predpismi vlastníkom sporných nehnuteľností. Kúpna zmluva,

uzatvorená medzi spoločnosťou Ţ. A., s. r. o. a ţalovaným 1/, sa stala účinnou aţ po tom, čo

sa spoločnosť Ţ. A., s. r. o., stala vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Účinnosť kúpnej

zmluvy nastala registráciou štátnym notárstvom, ku ktorej došlo 28. 12. 1992 pod číslom

RI 588/92. Z uvedeného vyplýva, ţe kúpna zmluva sa stala účinnou aţ po účinnosti zmeny

spoločenskej zmluvy, pričom uţ samotnou účinnosťou týchto zmlúv došlo k prevodu

vlastníctva k nehnuteľnostiam v súlade s vo vtedy

platnom znení. Pri registrácii kúpnej zmluvy, ktorá nasledovala po registrácii zmeny

spoločenskej zmluvy v ten istý deň, bolo v zmysle § 63 ods. 2 notárskeho poriadku vo vtedy

platnom znení, predloţené vyhlásenie o oprávnení predávajúceho nakladať s prevádzanými

nehnuteľnosťami, ktoré bolo poňaté do samotného textu zmluvy. Registrácia kúpnej zmluvy

sa uskutočnila na tom istom štátnom notárstve a v ten istý deň, ako registrácia zmeny

spoločenskej zmluvy, na základe ktorej sa spoločnosť Ţ., A., spol. s r. o., stala vlastníkom

nehnuteľností, následne prevádzaných kúpnou zmluvou. Ţalovaný 4/ nadobudol

nehnuteľnosti udelením príklepu súdnym exekútorom na draţbe nehnuteľností konanej

06. 07. 2007, pričom príklep bol schválený uznesením Okresného súdu Bratislava II

3

z 21. 08. 2007, sp. zn. .

Súd prvého stupňa s poukazom na o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) konštatoval, ţe ţalovaný 4/ ako

nový vlastník, ktorý nadobudol ako vydraţiteľ podľa Exekučného poriadku vlastnícke právo

originálnym spôsobom, je chránený pred všetkými spormi, ktoré by sa mohli týkať jeho

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorú vydraţil. Z dokazovania mal súd preukázané, ţe

JUDr. D. Ď. ako štatutárny orgán S., ktorá od FFNM ČSFR nadobudla predmetné

nehnuteľnosti do vlastníctva a zároveň ako generálny riaditeľ spoločnosti Ţ. A., s. r. o., ktorá

zmluvou z 23. 12. 1992 previedla vlastníctvo k nehnuteľnostiam na ţalovaného 1/, musel

vedieť o všetkých skutočnostiach, týkajúcich sa tohto prevodu, najmä keď ju sám podpisoval.

V súvislosti s ďalšími námietkami ţalobcu súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, ţe sa

nimi súdy zaoberali uţ vo viacerých konaniach, predovšetkým v rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 15. 05. 1997, sp. zn. Obo 170/96, v ktorom určil, ţe ţalovaný 1/, teda

JUDr. Ing. D. Ď. – S., zmenou spoločenskej zmluvy z 23. 11. 1992 o zaloţení spoločnosti Ţ.

A., s. r. o., vniesol majetok v rozsahu podľa čl. IV bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, ako aj

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 09. 2003, sp. zn. , ktorý

potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09. 12. 2002, č. k. -859, keďţe sa

stotoţnil s jeho názorom, ţe celý majetok, ktorý ţalobca získal zmluvou o predaji časti

podniku z 30. 04. 1992, platne a účinne vniesol ako nepeňaţný vklad do spoločnosti Ţ. A.,

s. r. o., pričom poukázal na konanie všetkých vtedajších spoločníkov spoločnosti, ktorí

dodatok spoločenskej zmluvy opatrili overenými podpismi a zmluva bola zaregistrovaná

Štátnym notárstvom Bratislava I dňa 28. 12. 1992 pod č. RI 587/92, čím bola splnená zákonná

poţiadavka v zmysle , platného v tom čase. Uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 11. 2004, sp. zn. bolo dovolanie

ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 09. 2003, č. k.

-921 odmietnuté. So zreteľom na uvedené súd nepovaţoval ţalobu za dôvodne

podanú, pričom za ďalší dôvod zamietnutia ţaloby povaţoval skutočnosť, ţe ţalobca

nepreukázal existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení právneho

vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu.

4

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu a ţalovaných 1/ a 2/ rozsudkom

z 25. 04. 2012, č. k. -962 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, uznesenie

súdu prvého stupňa zo 04. 05. 2011, č. k. -870 v časti, týkajúcej sa náhrady trov

konania ţalovaného 1/ a 2/ potvrdil a v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania ţalovaného 3/

a 4/ zmenil tak, ţe im právo na náhradu trov konania nepriznal. Ďalšími výrokmi odvolací súd

uznesenie súdu prvého stupňa z 05. 05. 2011, č. k. -866 zmenil tak, ţe

ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 eur

a uznesenie súdu prvého stupňa z 30. 05. 2011, -896 potvrdil.

Odvolací súd uviedol, ţe v súčasnosti je ako vlastník sporných nehnuteľností v katastri

nehnuteľností vedený ţalovaný 4/. Ako vyplýva z obsahu spisu, ţalovaný 4/ ako vydraţiteľ sa

stal v zmysle § 150 ods. 2 Exekučného poriadku vlastníkom sporných nehnuteľností

schválením udeleného príklepu súdom. Vzhľadom na spôsob, ktorým ţalovaný 4/ vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam získal a úpravu Exekučného poriadku, odvolací súd sa stotoţnil

s názorom súdu prvého stupňa, ţe je vo svojom postavení vlastníka chránený a predmetnej

ţalobe nemoţno proti nemu vyhovieť. Po prihliadnutí na opakované prevody vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v priebehu konania a skutočnosť, ţe súčasným vlastníkom

nehnuteľností je ţalovaný 4/, ţalovaní 1/ a 3/ neboli uţ v konaní pasívne legitimovaní.

Cieľom ţalobcu, ktorý sledoval podaním predmetnej ţaloby, bola nepochybne zmena zápisu

vlastníka v katastri nehnuteľností, a túto by bolo moţné realizovať jedine na základe rozsudku

súdu práve o predmetnej ţalobe. Preto odvolací súd mal existenciu naliehavého právneho

záujmu na poţadovanom určení podľa (ďalej len

) za daný. Odvolací súd povaţoval za nedôvodnú námietku ţalobcu, týkajúcu sa

nesprávneho obsadenia súdu. Predmet konania súvisí s podnikateľskou činnosťou účastníkov,

preto bola správne aj na súde prvého stupňa vybavovaná ako vec majúca obchodnoprávny

charakter. Z uvedených dôvodov rozsudok vo veci samej podľa ,

potvrdil.

Odvolací súd dospel k záveru, ţe uznesenie súdu prvého stupňa zo 04. 05. 2011, č. k.

-870, ktorým rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania ţalovaných 1/

a 2/, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Nestotoţnil sa ale s názorom

súdu prvého stupňa v časti, týkajúcej sa náhrady trov ţalovaných 3/ a 4/. Pri hodnotení

5

existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle prihliadol na tú

skutočnosť, ţe ţalovaní 3/ a 4/ sami prispeli k vzniku trov, keď v priebehu konania

disponovali s vlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam napriek tomu, ţe

z poznámky z výpisu z LV č. X. zo 06. 06. 2001 je zrejmé, ţe vlastnícke právo k nim je

sporné a je predmetom súdneho konania. Z tohto dôvodu rozhodnutie v tejto časti podľa § 220

zmenil a ţalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania nepriznal.

Ďalej odvolací súd zistil, ţe uznesenie súdu prvého stupňa z 30. 05. 2011,

-896, ktorým súd prvého stupňa ţalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov, je vecne správne, preto ho podľa potvrdil. Uviedol, ţe

o ţiadosti ţalobcu o oslobodení od súdnych poplatkov rozhodoval uţ Krajský súd v Bratislave

uznesením z 10. 02. 2010 č. k. -738 a od vydania tohto rozhodnutia nedošlo

k podstatnej nepriaznivej zmene v pomeroch ţalobcu.

Odvolací súd nepovaţoval uznesenie súdu prvého stupňa z 05. 05. 2011, č. k.

-866, ktorým súd prvého stupňa vyrubil ţalobcovi súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 33 193,50 eur, za vecne správne. Zmenenou ţalobou sa ţalobca súčasne

popri určení vlastníckeho práva domáhal aj vydania veci a tento nárok nebol predmetom

pôvodného odvolania. Odvolanie v tejto časti podlieha poplatkovej povinnosti podľa poloţky

1 písm. b/ v spojení s poznámkou č. 1 k poloţke 1/ Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho

prílohu vo výške 99,50 eur, preto napadnuté rozhodnutie v časti,

týkajúcej sa sadzby súdneho poplatku za odvolanie podľa zmenil.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 15. 05. 2012.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Dovolanie odôvodnil

ustanovením a , ţe účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/

, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci a ustanovením , ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pretoţe súd sa nesprával ako nestranný a nezávislý.

6

Dovolateľ v dovolaní veľmi podrobne opísal priebeh konania na súde prvého stupňa,

poukázal na obsah predchádzajúcich rozhodnutí v tejto veci a na svoje písomné podania

vo veci. Opakovane zdôraznil, ţe prevod vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam

na ţalovaného 1/ je absolútne neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho sú neplatnými

právnymi úkonmi aj následné prevody vlastníckeho práva zo ţalovaného 2/ na ţalovaného 3/.

Úvahy o dobromyseľnosti ţalovaného 4/ sú zavádzajúce, pretoţe ak ţalovaný 3/ nebol

vlastníkom nehnuteľností, tak na nehnuteľnosť nemohlo byť zriadené exekučné záloţné právo

a nehnuteľnosť nemohla byť predmetom exekučného konania. Následný príklep a jeho

schválenie súdom je nulitným rozhodnutím. Súd prvého stupňa nesprávne vyloţil ustanovenia

o nepeňaţnom vklade spoločníka do spoločnosti a nedotknutá ostala

otázka konania pred štátnym notárstvom, ktoré bolo v rozpore so zákonom. Súd bol pritom

povinný skúmať zákonnosť postupu štátneho notára a zistil by, ţe registrácia záznamom bola

v rozpore s Notárskym poriadkom, a preto je neplatná. Ţalobca tieţ uviedol, ţe odvolací súd

sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemohol obmedziť len na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na doplnenie a zdôraznenie jeho správnosti

uviesť ďalšie dôvody, keď sa nestotoţnil s odôvodnením v celom rozsahu. Podľa jeho názoru

mal odvolací súd rozhodnutie zrušiť, nie potvrdiť, pretoţe ţalobcovi bola odňatá moţnosť

konať pred súdom. Odvolací súd zúţil otázku určenia práva na jedinú skutkovú a právnu

otázku, ktorá spočívala v tom, ţe počas neprimerane dlho trvajúceho konania sa mnoţstvo

subjektov chcelo stať vlastníkom nehnuteľností. Zvolená forma príklepu však nemôţe byť

akceptovaná, ak tejto právnej skutočnosti predchádzal absolútne neplatný právny úkon.

Ţalovaný 3/ sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľností, a preto jeho vyhlásenie ako dlţníka

v notárskej zápisnici s exekučným titulom je absolútne neplatné. Z rozhodnutia nie je zrejmé,

kedy, ako a akou právnou skutočnosťou nadobudla vlastníctvo spoločnosť Ţ. A.,

s. r. o. Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ videl v tom, ţe súdy nevyhodnotili jeho

podania, ktoré mali zásadný právny význam vo veci. Odvolací súd odňal moţnosť konať

pred súdom aj ţalovaným, keď v rozhodnutí nereagoval na ich námietky. Z týchto dôvodov

navrhol rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového súdu vo veci samej zrušiť a vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania, bol toho

názoru, ţe odvolací súd nepostupoval jasne, určito a presvedčivo. Nesúhlasil s rozhodnutím

o náhrade trov vo vzťahu k ţalovanému 2/, pretoţe v tomto smere došlo k závaţnému

pochybeniu odvolacieho súdu. V časti výroku, ktorým odvolací súd zaviazal ţalobcu

7

na zaplatenie súdneho poplatku a v časti výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, je toho názoru, ţe jeho pomery

odôvodňujú priznanie tohto oslobodenia, v dôsledku čoho je nesprávne rozhodnutie

o povinnosti ţalobcu zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Obsahovo navrhol, aby dovolací

súd zmenil rozhodnutie odvolacieho súdu a ţalovanému 2/ náhradu trov nepriznal, zmenil

rozhodnutie odvolacieho súdu a ţalobcovi priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

a zrušil rozhodnutie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Ţalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu sa v plnom rozsahu stotoţnil

s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu a navrhol

dovolanie ţalobcu zamietnuť.

Ţalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe ţalobca prípustnosť

dovolania odôvodňuje tým, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. V dovolaní sa

však prednostne venuje obšírnemu popisu histórie sporu a riadne odôvodnenie odňatia

moţnosti konať pred súdom alebo iného dôvodu prípustnosti dovolania absentuje. Aj keď

uvádza, ţe súd nevykonal dôkazy navrhnuté ţalobcom, toto tvrdenie bliţšie nezdôvodňuje.

Podľa jeho názoru je postup konajúcich súdov v súlade s veta druhá ,

v zmysle ktorého o rozsahu a miere dokazovania rozhoduje výlučne súd, ktorý nie je povinný

vykonať dôkazy, ktoré sú pre posúdenie uplatňovaného nároku nerozhodné a právne

bezvýznamné. Právo účastníkov na riadne odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia,

vyplývajúce z ustanovenia , nebolo ţiadnym spôsobom dotknuté.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia namiesto neúčelného opakovania dôvodov,

uvedených v prvostupňovom rozhodnutí skonštatoval, ţe sa s týmto stotoţňuje, s výnimkou

záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, ktorý posúdil odlišne a následne aj riadne

odôvodnil. Okrem toho prvostupňový súd ţalobu zamietol aj z iných dôvodov, ako z dôvodu

neexistencie naliehavého právneho záujmu, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotoţnil a odlišné posúdenie naliehavosti právneho záujmu preto nemohlo na vecnej

správnosti rozhodnutia nič zmeniť. Uvedené dôvody odňatia moţnosti konať pred súdom,

uvádzané ţalobcom, sa vzťahujú výlučne na rozhodnutie vo veci samej a ako mala byť

ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom v prípade rozhodnutia o trovách konania

a v prípade rozhodnutia o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkoch, ţalobca neuvádza

8

vôbec. Podľa názoru ţalovaného dovolanie proti prvému, druhému a štvrtému výroku

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je prípustné a proti tretiemu výroku

o zaplatení súdneho poplatku nie je dôvodné. Navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a priznať

ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalovaný 2/ a 4/ sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Odvolací súd rozhodol vo veci samej v prvom výroku napadnutého rozhodnutia

rozsudkom. V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci

rozsudok ( ), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo

rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu,

alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (pričom v jeho výroku prípustnosť

dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) je nepochybné, ţe

dovolanie ţalobcu v zmysle aţ 3 nie je prípustné.

9

S prihliadnutím na ustanovenie druhá veta , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237

, bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie, neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie

nie je postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolateľ vady v zmysle aţ e/ a nenamietal a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

dovolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť

o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. O vadu,

ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

V súvislosti s odňatím moţnosti konať pred súdom ţalobca v dovolaní namietal, ţe

odvolací súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nemohol obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na doplnenie

a zdôraznenie jeho správnosti uviesť ďalšie dôvody, keď sa nestotoţnil s odôvodnením

v celom rozsahu. Odňatie moţnosti konať pred súdom dovolateľ videl aj v tom, ţe súdy

v odôvodnení rozhodnutí nevyhodnotili jeho podania, ktoré mali zásadný právny význam

vo veci. Z obsahu dovolania, v ktorom ţalobca podrobne opisoval priebeh konania

a opakovane namietal nesprávne právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, moţno teda

10

vyvodiť aj námietky voči odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa názoru

dovolacieho súdu, námietka dovolateľa, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nie je opodstatnená. Podľa

v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravené vo vyššie citovanom ustanovení

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II ÚS

78/05). Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú

vyššie uvedeným poţiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil,

akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, uviedol, prečo nevykonal ďalšie dokazovanie

navrhované ţalobcom a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec. Prijatý

záver o nedôvodnosti uplatneného nároku na určenie vlastníckeho práva vysvetlil logicky,

zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd sa okrem posúdenia existencie

naliehavého právneho záujmu na určovacej ţalobe stotoţnil s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie

argumenty. Vysvetlil tieţ, prečo sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu, uvedenou v odvolaní,

týkajúcou sa nesprávneho obsadenia súdu. Záver o existencii naliehavého právneho záujmu

ţalobcu na určení vlastníckeho práva odvolací súd odôvodnil. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky, súvisiace s predmetom

konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo ţalobe nebolo vyhovené. Okolnosť,

ţe táto odpoveď neúspešného ţalobcu neuspokojuje, neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa

parametre zákonného rozhodnutia v zmysle Za odňatie moţnosti konať

11

pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje

rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty

a zmysle. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu ako celok

poţiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa. ak odvolací súd podľa § 219 ods. 2

v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého

stupňa, okrem dôvodov, súvisiacich s posúdením naliehavosti právneho záujmu na určovacej

ţalobe v zmysle a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol ďalšie

dôvody, neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom, keď odlišný záver o existencii

naliehavého právneho záujmu riadne odôvodnil.

Ďalšia námietka dovolateľa, ţe konanie súdov niţšieho stupňa je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe ich rozhodnutia spočívajú

na nesprávnom právnom posúdení veci (, ), sú síce prípustnými

dovolacími dôvodmi, samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je

v ustanoveniach upravené ako mimoriadny opravný

prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

vecne preskúmať, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Ţalobca dovolaním napadol druhý a štvrtý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu,

ktorými boli potvrdené uznesenia súdu prvého stupňa, týkajúce sa náhrady trov konania vo

vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 2/ a oslobodenia ţalobcu od súdnych poplatkov.

Uvedené výroky rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré boli súčasťou rozsudku vo veci samej,

majú v zmysle charakter uznesenia, a preto prípustnosť dovolania dovolací súd

posúdil podľa

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti uzneseniu, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

12

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V predmetnej veci je dovolaním napadnutý druhý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu

o trovách konania, preto dovolanie podľa nie je prípustné. Štvrtým

výrokom napadnutého rozhodnutia odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, preto v zmysle

nie je ani proti uvedenej časti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolanie prípustné. Dovolací

súd nezistil ani vady konania v zmysle a ţalobca tieto v súvislosti s uvedenými

výrokmi odvolacieho rozhodnutia nenamietal.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu proti prvému, druhému a štvrtému výroku

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 a § 239

a neboli zistené ani vady konania v zmysle , Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie v tejto časti odmietol podľa v spojení

s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný.

Prípustnosť dovolania ţalobcu, smerujúceho proti tretiemu výroku rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe uloţil

ţalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 eur, je daná podľa

13

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/

v konaní došlo k vadám, uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale

i v dovolaní uplatnenými dôvodmi ( ); obligatórne sa zaoberá procesnými

vadami, uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Existencia vád v zmysle , ani iná vada konania nebola dovolateľom

v súvislosti s uloţením poplatkovej povinnosti namietaná a v dovolacom konaní nevyšla

najavo. Dovolateľ nenamietal ani nesprávne právne posúdenie veci, ale nesúhlasil s uloţenou

povinnosťou zaplatiť súdny poplatok za odvolanie s odôvodnením, ţe mu malo byť priznané

oslobodenie od súdneho poplatku podľa

Z obsahu spisu vyplýva, ţe Okresný súd Bratislava I právoplatným uznesením č. k.

-896 z 30. 05. 2011 nepriznal ţalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Účastník konania, ktorý podal odvolanie, je povinný zaplatiť súdny poplatok v zákonom

stanovenej výške, ak nie je súdom oslobodený od súdnych poplatkov. Najvyšší súd

Slovenskej republiky v súlade s ustanovením dovolanie navrhovateľa

proti tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu zamietol, keďţe nezistil

dôvody dovolania a nezistil ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutie zrušiť.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Ţalovaným 2/ a / trovy dovolacieho konania nevznikli

a ţalovaný 1/ si ich náhradu neuplatnil, preto dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania

uvedeným ţalovaným nepriznal. Úspešnému ţalovanému 3/ patrí náhrada trov dovolacieho

konania, zodpovedajúcich účelným trovám právneho zastúpenia advokátom vo výške 158,93

eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej sluţby vo výške

58,59 eur podľa , vyhlášky č. (prevzatie

právneho zastúpenia 09. 07. 2012, písomné vyjadrenie k dovolaniu z 10. 07. 2012),

14

z paušálnej náhrady hotových výdavkov 2x7,63 eur podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky

a z DPH (20%) vo výške 26,49 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová