Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9e4/387908.bbb1e6.pdf
PDF · 102.41 KB
No categories available
4Obdo/40/2012
Najvyšší súd 4 Obdo 40/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. Ing. D. Ď. - S., M.,
IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J. H., L., proti ţalovaným: 1/ V. Ú. B., a. s., M., IČO:
X., 2/ JUDr. J. B., Z., správca konkurznej podstaty úpadcu Ţ., A., spol. s r. o., Š., IČO: X.,
3/ I. T., s. r. o., P., IČO: X., 4/ N. V., spol. s r. o., S., IČO: X., o určenie vlastníctva
k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb 92/1998, na
dovolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob 243/2011-966
z 23. mája 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Ţalovanému 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3Cob 243/2011-966 z 23. 05. 2012 náhradu
trov odvolacieho konania ţalovanému 1/, 3/ a 4/ nepriznal a zároveň ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 146,42 eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave rozsudkom
z 25. 04. 2012, č. k. 3Cob 243/2011- rozhodol, ţe o náhrade trov odvolacieho konania podľa
§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Keďţe ţalovaní boli v odvolacom konaní úspešní, vzniklo im
podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu ich trov. Odvolací súd nepriznal
ţalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v súvislosti s týmto konaním
ţiadne trovy nevznikli. Ţalovanému 2/ priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu
vznikli na právnom zastúpení za dva úkony právnej sluţby v celkovej sume 146,42 eur,
pričom vyčíslený úkon prevzatia zastúpenia mu nepriznal, nakoľko právny zástupca
zastupoval ţalovaného 2/ uţ v konaní na súde prvého stupňa. Ďalej uviedol, ţe ţalovaní 3/
a 4/ by mali taktieţ právo na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd im však ich
náhradu s pouţitím § 150 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. nepriznal, a to z tých istých
dôvodov, pre ktoré im nepriznal ani právo na náhradu trov prvostupňového konania. Navyše
si ţalovaní 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 v spojení s § 211
ods. 2 O. s. p. ani nevyčíslili.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 26. 06. 2012.
Proti uzneseniu v časti, ktorou súd priznal ţalovanému 2/ právo na náhradu trov
odvolacieho konania, podal dovolanie ţalobca s poukázaním na prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm. b/ O. s. p. z dôvodu, ţe ţalovaný 2/ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
a podľa § 237 písm. f/ O. s. p. z dôvodu, ţe ţalobcovi sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom. Namietal, ţe súdy konali so ţalovaným 2/, aj keď nemohol byť
účastníkom konania, pretoţe nikdy nebol, nie je a ani nebude spoločníkom spoločnosti Ţ. A.,
s. r. o. Súd mal za účastníka konania pripustiť spoločnosť Ţ. A., s. r. o. V súvislosti s odňatím
moţnosti konať pred súdom uviedol, ţe súd neakceptoval návrhy a dôkazy ţalobcu, ktorými
vyvrátil tvrdenia ţalovaného 2/ a ktoré mali vo veci zásadný právny význam. Podľa neho
konanie trpí inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.
2 písm. b/ O. s. p.), pretoţe súdy sa neriadili ţalobným návrhom. Dovolateľ poukázal na aj
nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa
§ 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania.
Dovolanie podľa § 239 ods. 3 O. s. p. nie je preto prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania, ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených
v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí
niektorou z nich.
V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/, c/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil
ani dovolací súd.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či ţalovaný 2/ mal
spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.).
Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo účastníkom konania priznáva. Ide teda
o procesnú subjektivitu. Občiansky súdny poriadok ju upravuje v § 19 tak, ţe ju má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 14 ods. 1 písm. c/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovaní, v znení
platnom v čase podania návrhu na pribratie ţalovaného 2/ (ďalej len ZKV), súdne a iné
konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty, alebo
konania o nárokoch, ktoré majú byť uspokojené z tohto majetku, moţno začať na návrh
správcu alebo podaním návrhu proti správcovi; ak ide o pohľadávky, ktoré treba prihlásiť
v konkurze (§ 20), môţe byť konanie začaté v súlade s ustanoveniami § 23 a § 24. Medzi
osobitné predpisy, na ktoré zákon odkazuje, patrí aj Občiansky súdny poriadok.
Citované ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV v zmysle § 19 O. s. p. priznáva
správcovi konkurznej podstaty spôsobilosť byť účastníkom konania vo veciach, ktoré sa
týkajú majetku patriaceho do podstaty.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa na návrh ţalobcu právoplatným
uznesením z 08. 09. 2004 sp. zn. 26Cb 92/98 pribral do konania na strane ţalovaného 2/
správcu konkurznej podstaty spoločnosti Ţ. A., spol. s r. o., Š., s poukázaním na citované
ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c/ ZKV. Správca konkurznej podstaty spoločnosti Ţ. A., spol.
s r. o., B., sa stal účastníkom konania na základe uvedeného rozhodnutia, preto dovolací
dôvod ţalobcu podľa § 237 písm. b/ O. s. p. nie je opodstatnený.
Dovolací súd sa zaoberal opodstatnenosťou dovolacieho dôvodu, tvrdeného ţalobcom,
ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv, priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
V súvislosti s napadnutým rozhodnutím o náhrade trov odvolacieho konania dovolací
súd nezistil ţiadne skutočnosti, významné z hľadiska dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm.
f/ O. s. p. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania po rozhodnutí vo veci samej
osobitným uznesením podľa § 151 ods. 3 O. s. p., ktoré stručne a zrozumiteľne odôvodnil.
Skutočnosť, ţe ţalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu vo veci samej nie je dovolacím
dôvodom podľa § 237 písm. f/ O. s. p. vo veci rozhodnutia o trovách konania.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nevyplýva z ustanovení § 239 O. s. p. a neboli
zistené ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho
dovolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako
dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému 2/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovanému 2/ trovy dovolacieho
konania nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová