Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MObdo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: MVDr. J., nar. X., bytom:

L., zast. advokátkou Mgr. M., so sídlom: O. proti ţalovaným: 1/ J., s. r. o., so sídlom: M.,

IČO: X., 2/ P. spol. s r. o. K., so sídlom: M., IČO: X., zast. advokátom JUDr.

P., so sídlom: Č.K. o určenie neplatnosti zmlúv, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. , na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5. októbra 2010, č.

k. -345 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2011, č.

k. -399, podaného na podnet ţalovaného v 2. rade takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Košice II z 5. októbra

2010, č. k. -345 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2011, č. k.

-399 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Košice II na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 05. 10. 2010, č. k.

-345 určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným

v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území

2

K., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X.,

všetko zapísané na Katastrálnom úrade v K., LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol

povolený Rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca návrhom na začatie konania

podaným dňa 16. 06. 1998 navrhol, aby súd určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998

uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná

2

nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere

2

X. m, na ktorej stojí dom – č. s. X., zapísané u Okresného úradu v Košiciach II, Katastrálny

odbor, na liste vlastníctva č. X., vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím

Okresného úradu v Košiciach II zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná

a zároveň určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 25. 05. 1998 uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade

a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č.

2

X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – administratívna

budova č. s. X., všetko zapísané u Okresného úradu v Košiciach II, Katastrálny odbor, na liste

vlastníctva č. X., vklad vlastníckeho práva ktorej doposiaľ nebol povolený a kde návrh na

vklad vlastníckeho práva je vedený u Okresného úradu v Košiciach II pod č. X., je neplatná.

Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 08. 07. 2008, č. k. -214

vo svojom I. výroku konanie v časti návrhu o určenie, ţe kúpna zmluva zo dňa 25. 05. 1998

uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná

2

nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na

ktorej stojí dom – administratívna budova, súpisné číslo X., zapísané na

Katastrálnom úrade v K. na LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý doposiaľ nebol

povolený a kde návrh na vklad vlastníckeho práva je vedený na Katastrálnom úrade v K. pod

č. X., je neplatná, zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v uvedenej časti. V II. výroku určil, ţe

kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným

v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. –

2

zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X. (správne malo znieť

X.), zapísané na Katastrálnom úrade v K., č. vlastníctva X., vklad vlastníckeho práva,

ktorý bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je

neplatná. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe túto ţalobcovi nepriznal. Rozhodol tak

v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho zo dňa 14. 05.

2007, č. k. -175, ktorým krajský súd zrušil predchádzajúci rozsudok

Okresného súdu Košice II zo dňa 17. 05. 2005, č. k. -126 o zamietnutí

ţaloby v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd tak rozhodol

z dôvodu, ţe sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie

ţalobcu na podanie určovacej ţaloby.

Na odvolanie ţalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa

08. 07. 2008, č. k. -214 (okrem I. výroku), Krajský súd v Košiciach ako súd

3

odvolací, uznesením zo dňa 16. 03. 2009, č. k. -269 zrušil rozsudok

vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným

v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území

2

K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné č. X.,

zapísané na Katastrálnom úrade v K., č. vlastníctva X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol

povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná,

ako aj vo výroku o náhrade trov konania, argumentujúc, ţe súd prvého stupňa odňal

ţalovanému v 2. rade moţnosť konať pred súdom. Zároveň súdu prvého stupňa uloţil, aby

v novom konaní vec prejednal za prítomnosti účastníkov konania, prípadne ich riadne

splnomocnených zástupcov a vo veci znovu rozhodol.

Prvý výrok rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 08. 07. 2008 tak nadobudol

právoplatnosť dňa 22. 10. 2008 a uznesenie odvolacieho súdu dňa 04. 05. 2009.

Prvostupňový súd po vrátení veci na nové konanie vykonal dokazovanie v intenciách

rozhodnutia odvolacieho súdu a poukázaním na

(ďalej len „“), a 39 (ďalej len „“) a , a

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších

zmien a doplnkov mal za zrejmé, ţe Zmluvou o predaji časti podniku č. X. F.F. (ďalej len

„F.F.“ alebo „F.“) ako predávajúci dňa 28. 02. 1996 predal ţalovanému v 1. rade ako

kupujúcemu nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným

v 1. rade ako predávajúcim a ţalovaným v 2. rade ako kupujúcim dňa 19. 05. 1998. Súd

poukázal na overenú fotokópiu listu F.F. adresovaného ţalovanému v 1. rade dňa

17. 03. 1999, v ktorom F. okrem iného uviedol, ţe prípadný prevod majetku v prospech

tretích osôb bez súhlasu F.F. je neplatný. Vzhľadom na mal súd za zrejmé,

ţe ţalovaný v 1. rade nepreukázal, ţe mu bol daný súhlas F.F. na predaj nehnuteľnosti, ktorá

bola predmetom vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998. Takýto súhlas nebol

daný ani v čase uzatvorenia tejto zmluvy a ani následne. Z dôvodu, ţe absencia takéhoto

súhlasu je v rozpore s , pričom uvedené odporovanie zákonu alebo obchádzanie

vyplýva z , a , súd prvého stupňa určil, ţe kúpna zmluva

uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade ako predávajúcim a ţalovaným v 2. rade ako kupujúcim

dňa 19. 05. 1998, je neplatná.

Súd prvého stupňa súčasne poukázal na § 105 ods. 1, § 122 ods. 1, ods. 2, § 125 ods. 1

4

písm. a/, c/, d/, e/ a k/, (ďalej len „“), ako aj na spisy

Okresného súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn. Sro 4793, z obsahu ktorých zistil, ţe

„Zápisnice“ z valných zhromaţdení obchodných spoločností, t. j. C., s. r. o., t. č. J., s. r. o. a P.

spol. s r. o., ani spoločenské zmluvy neobsahujú uznesenie o tom, ţe by MVDr. J., spoločník

ţalovaného v 1. rade a ţalovaného v 2. rade s predajom predmetných nehnuteľností súhlasil.

Na základe uvedeného mal súd za zrejmé, ţe zo strany ţalovaného v 1. rade a ţalovaného v 2.

rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998 došlo k porušeniu povinností

vyplývajúcich jednak zo Spoločenskej zmluvy, ako aj z uznesenia Valného zhromaţdenia.

Hoci zo zápisnice Valného zhromaţdenia C., spol. s r. o. zo dňa 11. 08. 2004 (správne malo

znieť zo dňa 11. 08. 1994) vyplýva, ţe predaj, zaloţenie akéhokoľvek nehnuteľného majetku

musí byť prerokovaný a schválený väčšinou spoločníkov na valnom zhromaţdení, vyššie

označená kúpna zmluva predmetom rokovania a schválenia väčšiny spoločníkov C., spol. s r.

o. K. nebola. Kúpna zmluva a jej vklad do katastra nehnuteľností bol preto vykonaný

v rozpore so Spoločenskou zmluvou a Uznesením Valného zhromaţdenia.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, ţe kúpna zmluva je aj

z uvedeného dôvodu neplatná.

Nevykonanie dokazovania výsluchom svedkyne M., navrhnutej ţalovaným v 2. rade,

súd odôvodnil jej nadbytočnosťou, majúc za to, ţe predloţené listinné dôkazy, vykonané

svedecké výpovede, ako aj výpovede ţalobcu a právneho zástupcu ţalovaného v 2. rade sú na

preukázanie, resp. zistenie skutkového stavu veci dostačujúce.

Vo vzťahu k náhrade trov konania súd uviedol, ţe ţalobca bol v predmetnej veci

úspešný, z dôvodu ktorého mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1

. Keďţe sa však ţalobca náhrady trov konania vo vzťahu k ţalovanému v 1. rade

a ţalovanému v 2. rade vzdal, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Na odvolanie ţalovaného v 2. rade Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací

rozsudkom zo dňa 13. 06. 2011, č. k. -399, po prejednaní veci podľa § 212

ods. 1 a , rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 05. 10. 2010, č. k.

-345, podľa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol tak, ţe túto účastníkom nepriznal, pretoţe úspešný ţalobca

náhradu trov odvolacieho konania nepoţadoval.

5

Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotoţnil

a skonštatoval aj správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia poukázal na čl. VIII bod 5 Zmluvy o predaji časti podniku č. X. zo dňa 28. 02.

1996, z obsahu ktorého vyplýva, ţe do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku, alebo

jeho časti, ktorý je predmetom predaja podľa tejto zmluvy na inú osobu, alebo jeho vklad do

obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len po

predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho. Ak sa predávajúci do 60 dní

od doručenia písomnej ţiadosti kupujúceho predávajúcemu na nakladanie s týmto majetkom

nevyjadrí písomne, má sa za to, ţe súhlas bol udelený. Ak kupujúci nedodrţí pri nakladaní

s týmto majetkom udelený postup, je prevod tohto majetku, alebo jeho časti, alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb neplatný. Rovnako

poukázal na overenú fotokópiu listu F.F. adresovaného ţalovanému v 1. rade dňa 17. 03.

1999, z ktorého vyplýva, ţe prípadný prevod majetku v prospech tretích osôb bez súhlasu F.F.

je neplatný, súčasne ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ţalovaným v 1. rade –

predávajúcim a ţalovaným v 2. rade – kupujúcim zo dňa 19. 05. 1998 súhlas F.F. na predaj

predmetnej nehnuteľnosti daný nebol. Odvolací súd za zásadnú otázku pre posúdenie

správnosti odvolaním napadnutého rozsudku mal to, či predávajúci – ţalovaný v 1. rade

splatil celú kúpnu cenu dohodnutú v čl. III vo výške 4.423.000,-- Sk v lehote do 31. 12. 2005,

pretoţe F.F. nedal súhlas na predaj. V tejto súvislosti odvolací súd doplnil dokazovanie

písomným dotazom na F.F., ktorý listom zo dňa 24. 05. 2011 súdu oznámil, ţe časť kúpnej

ceny vo výške 3.058.480,-- Sk uhradila spoločnosť I. a. s. K., ktorá listom zo dňa 17. 10.

2005 poţiadala o vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 3.058.480,-- Sk. Na základe uvedeného

mal odvolací súd jednoznačne za to, ţe kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, preto v súlade

s vyššie uvedeným článkom kúpnej zmluvy je prevod majetku neplatný a neplatná je aj kúpna

zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade,

ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parcela č. X.

2

– zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X.,

zapísané na Katastrálnom úrade v K., LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený

Rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V.. Vo vzťahu

k námietke odvolateľa spočívajúcej v tvrdení o nedodrţaní procesných podmienok konania,

odvolací súd túto vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko v postupe súdu prvého stupňa porušenie

procesných podmienok nezistil. Zdôraznil, ţe pokiaľ ţalovaný v 2. rade súdu vytkol, ţe boli

porušené jeho procesné práva, mal uviesť, akým postupom súdu mali byť jeho vecné práva

dotknuté. V prípade, ak by odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa procesné práva

6

ţalovaného v 2. rade v konaní porušil, bol by postupoval tak, aby k náprave

prípadných chýb došlo. V ďalšom odvolací súd poukázaním na ust.

skonštatoval, ţe postup prvostupňového súdu nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci. Vo vzťahu k povahe určovacej ţaloby podľa odvolací súd uviedol,

ţe táto je preventívneho charakteru, pretoţe jej pomocou moţno eliminovať stav ohrozenia

práva, či právnej neistoty, ak k zodpovedajúcej náprave nie je moţné dospieť inak, teda

i prostredníctvom iných právnych prostriedkov. Uviedol tieţ, ţe naliehavý právny záujem na

určenie je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia právne postavenie stalo neistým.

Ţalobca v konaní svoj naliehavý právny záujem na predmetnom určení osvedčil, a to najmä

manipuláciou s nehnuteľnosťou.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21. 07. 2011.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj rozsudku odvolacieho súdu podal generálny

prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“)

v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie podľa v spojení

s a s poukazom na namietajúc, ţe

skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo viedlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci a konanie, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, trpelo inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (generálny prokurátor mal zrejme

na mysli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, pretože na strane 9 mimoriadneho

dovolania poukázal na v spojení s a nie na

ods. 1 písm. b/ ). Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec

vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní poukázal na aţ 3 , a

157 ods. 2 , , a o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení v rozhodnom čase, ako aj a konajúcim

súdom vytkol, ţe citovanými ustanoveniami sa dôsledne neriadili.

Vo vzťahu k fotokópii zápisnice z Valného zhromaţdenia ţalovaného v 1. rade

z 11. 08. 1994, ako aj registrovým spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn.

Sro 4793, na základe ktorých súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe pri uzatvorení kúpnej

zmluvy z 19. 05. 1998 došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich jednak zo Spoločenskej

7

zmluvy, ako aj uznesenia Valného zhromaţdenia, z dôvodu ktorého je kúpna zmluva

neplatná, poukázal dovolateľ na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení ,

vyjadrujúcu tú skutočnosť, ţe obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene

podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia. Uviedol,

ţe zverejnenie obmedzenia sa môţe uskutočniť buď prostredníctvom zapísanej skutočnosti

alebo uloţením do zbierky listín a následne zverejnením týchto skutočností v Obchodnom

vestníku. Zdôraznil, ţe keď aj obchodný partner vie, ţe právomoci štatutárneho orgánu sú

obmedzené, porušenie interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych

úkonov pre spoločnosť.

Vo vzťahu k ďalšiemu listinnému dôkazu, a to overenej fotokópii listu F.F. zo dňa 17.

03. 1999 (č. l. 292), z ktorého prvostupňový súd tieţ vyvodil neplatnosť kúpnej zmluvy,

dovolateľ argumentoval tým, ţe prvostupňový súd v čase rozhodovania mal k dispozícii aj

ďalší listinný dôkaz zo dňa 05. 02. 1998 (č. l. 328a), v ktorom F.F. ţiada o výmaz záloţného

práva aj na nehnuteľnosti vedené na LV č. X., pretoţe záloţný dlţník C., s. r. o. K. splatil celú

kúpnu cenu (4.423.000,-- Sk). Z vykonaných dôkazov dovolateľovi vyplynulo, ţe výmaz

záloţného práva k predmetnej nehnuteľnosti bol na základe návrhu subjektu, v prospech

ktorého svedčalo záloţné právo, príslušnou správou katastra realizovaný.

Odvolaciemu súdu generálny prokurátor ďalej vytkol, ţe tento vyhodnotil iba časť

vykonaných dôkazov v rozpore s ustanovením . Poukázal na list F.F. zo dňa 24.

05. 2011, v ktorom na výzvu súdu oznámil, ţe kúpna cena zo Zmluvy o predaji podniku č. X.

zo dňa 28. 02. 1996 bola ţalovaným v 1. rade uhradená dňa 09. 01. 1998. Časť kúpnej ceny

uhradila spoločnosť I., a. s. K., ktorá poţiadala o vrátenie časti kúpnej ceny (3.058.480,-- Sk).

F. spoločnosti I., a. s. listom zo dňa 17. 10. 2005 oznámil, ţe plnenie jej nevrátil, pretoţe ho

nepovaţuje za bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti generálny prokurátor vyslovil názor,

ţe pokiaľ spoločnosť I., a. s. plnila časť kúpnej ceny za ţalovaného v 1. rade, vznikol právny

vzťah medzi nimi a táto skutočnosť nemá ţiadny relevantný vplyv na zaplatenie kúpnej ceny

ţalovaným v 1. rade. Za ďalšie pochybenie odvolacieho súdu označil generálny

prokurátor skutočnosť, ţe súd sa nevysporiadal ani s ďalším listinným dôkazom zo dňa 03.

05. 2011, v ktorom F.F. súdu oznámil, ţe kúpna cena bola kupujúcim uhradená aj

s príslušenstvom (úroky) dňa 09. 01. 1998 a po splatení kúpnej ceny nebol na predaj

privatizovaného majetku (§ 19a) potrebný súhlas F.F..

8

Na základe vyššie uvedeného má generálny prokurátor za to, ţe konajúce súdy dospeli

k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorá skutočnosť

viedla k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a záveru, ţe kúpna zmluva je s poukazom

na neplatná. Rovnako zastal názor, ţe súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí

nevysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi produkovanými v rámci dokazovania

a jednostranne vyhodnotili iba tie, ktoré svedčali v prospech ţalobcu. Konajúcim súdom

vytkol, ţe v odôvodnení svojich rozsudkov neuviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, v dôsledku čoho sú ich odôvodnenia nepresvedčivé

a nepreskúmateľné. Tým, ţe sa súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí neriadili

ustanovením , je naplnený dovolací dôvod podľa .

Osobitne poukázal na súdmi zvolený výklad ustanovenia ,

ktorý podľa dovolateľa nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a je v rozpore

so všeobecne uznávanými princípmi spravodlivosti.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadrili ţalobca aj

ţalovaný v 1. rade, ktorí mimoriadne dovolanie navrhli ako nedôvodné zamietnuť. Ţalovaný

v 2. rade sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho

podanie boli splnené zákonné podmienky podľa , pretoţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických, resp. právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné

podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 243e ods. 1,

ods. 2 a , dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutia

prvostupňového aj odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s ), v rozsahu

napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 243i

ods. 2 v spojení s a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je

v predmetnej veci prípustné a tieţ dôvodné.

Z ustanovenia v spojení s vyplýva, ţe dovolací súd

je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane

9

vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, ţe dovolací súd je

oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.

Dovolateľ v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 243f

ods. 1 písm. a/ , teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade

uvedenej v § 237 písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom) a súčasne dôvodí existenciou dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/

, t. j. ţe rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska citovaného

ustanovenia významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu

konania v zmysle zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné.

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe napadnuté rozhodnutia obsahujú nedostatočné

odôvodnenie toho, na základe akých skutočností dospeli súdy k jednoznačnému záveru, ţe

kúpna cena za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nebola zaplatená.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na list F.F. zo dňa 17. 03.

1999, adresovaný ţalovanému v 1. rade (č. l. 292), ktorým mu oznámil, ţe F.F. doposiaľ

nevydal súhlas na predaj majetku a dňa 27. 10. 1997 listom č. X. zamietol jeho ţiadosť na

predaj administratívnej budovy. Na základe uvedeného je prípadný prevod majetku

v prospech tretích osôb bez súhlasu F.F. neplatný. Prvostupňový súd na základe zistenia, ţe

v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade dňa 19.

05. 1998 o predaji nehnuteľnosti, súhlas F.F. daný nebol, uzavrel, ţe zmluva je neplatná.

Generálny prokurátor súdu prvého stupňa vytkol, ţe hoci v čase rozhodovania mal

k dispozícii ďalší listinný dôkaz, a to list F.F. zo dňa 05. 02. 1998 (č. l. 328a), súd sa s ním

10

v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. Predmetným listom F.F. navrhol

katastrálnemu odboru Okresného úradu v K., aby vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný v 1.

rade ako záloţný dlţník splatil F.F. ako záloţnému veriteľovi celú kúpnu cenu 4.423.000,--

Sk aj s príslušenstvom, rozhodol o výmaze vkladu záloţného práva na nehnuteľnosti

vyšpecifikované v návrhu, medzi inými aj na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X..

Generálny prokurátor rovnako aj odvolaciemu súdu, ktorý prvostupňový rozsudok

svojím rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2011 potvrdil, vytkol, ţe vykonal iba časť dôkazov

v rozpore s .

Odvolací súd opakovane poukázal na list F.F. zo dňa 17. 03. 1999 (č. l. 292),

v nadväznosti na ktorý výzvou zo dňa 18. 05. 2011 (č. l. 394) poţiadal F.F. o zaslanie

informácie, kto dňa 09. 01. 1998 zaplatil kúpnu cenu zo Zmluvy o predaji časti

podniku č. X. uzatvorenej medzi F.F. a ţalovaným v 1. rade dňa 28. 02. 1996. F. listom zo

dňa 24. 05. 2011 (č. l. 395) odvolaciemu súdu oznámil, ţe kúpnu cenu vo výške 3.058.480,--

Sk uhradila spoločnosť I., a. s. K., ktorá listom zo dňa 17. 05. 2005 poţiadala F.F. o vrátenie

tejto sumy. Na to jej F. listom zo dňa 17. 10. 2005 (č. l. 396) oznámil, ţe platbu v nadväznosti

na vypracovanú právnu analýzu nevráti, nakoľko plnenie vo výške 3.058.480,-- Sk

nepovaţuje za bezdôvodné plnenie. S uvedenou časťou odpovede týkajúcou sa nevrátenia

kúpnej ceny, sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a rovnako sa

nevysporiadal s ďalším listinným dôkazom, a to listom F.F. zo dňa 03. 05. 2011 (č. l. 393),

ktorým na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 31. 03. 2011 (č. l. 378) súdu oznámil, ţe kúpna

cena zo Zmluvy o predaji časti podniku č. X. zo dňa 28. 02. 1996 bola aj s príslušenstvom (t.

j. úrokom z kúpnej ceny) uhradená dňa 09. 01. 1998. F. súčasne s poukazom na § 19a zákona

č. platného v rozhodnom čase vyjadril názor, ţe po splatení kúpnej ceny súhlas F.

na predaj privatizovaného majetku potrebný nebol.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v , v zmysle

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

11

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, ţe súd (vrátane

odvolacieho) musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné

skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného

a zároveň poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých rozhodnutí,

dospel dovolací súd k záveru, ţe právo ţalovaného v 2. rade na riadne odôvodnenie súdnych

rozhodnutí porušené bolo, pretoţe sa konajúce súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí

nevysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré v čase rozhodovania mali k dispozícii.

Dovolací súd sa stotoţňuje aj s ďalšou námietkou generálneho prokurátora, ţe

rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

).

Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený

skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis,

neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale

nesprávne ho vyloţil.

V prejednávanom prípade generálny prokurátor namieta, ţe súd prvého stupňa

nesprávne posúdil účinky obmedzenia oprávnení štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti

na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.

Z obsahu spisového materiálu (č. l. 182) vyplýva, ţe dňa 11. 08. 1994 sa konalo Valné

zhromaţdenie spoločnosti ţalovaného v 1. rade (v období od 08. 06. 1995 do 05. 09. 2008

podnikajúci pod obchodným menom C., s. r. o. K. a od 06. 09. 2008 pod obchodným menom

J., s. r. o.), na ktorom v súvislosti so znením článku 13 tretej časti spoločenskej zmluvy bolo

prijaté uznesenie, ktorým prítomní spoločníci, vrátane konateľa spoločnosti, jednomyseľne

schválili návrh, aby predaj, zaloţenie ktoréhokoľvek nehnuteľného majetku, muselo byť

prerokované a schválené väčšinou spoločníkov na Valnom zhromaţdení.

12

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti dôvodil, ţe v registrových spisoch Okresného

súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn. Sro 4793, sa nenachádza uznesenie, ktoré by

potvrdzovalo, ţe ţalobca ako väčšinový spoločník ţalovaného v 1. rade s predajom

nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, súhlasil. Na základe uvedeného, t. j. absencie tohto

súhlasu poţadovaného v zmysle uznesenia z Valného zhromaţdenia zo dňa 11. 08. 1994,

dospel prvostupňový súd k záveru, ţe pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998 došlo

k porušeniu povinností vyplývajúcich tak zo spoločenskej zmluvy, ako aj uznesenia Valného

zhromaţdenia spoločnosti ţalovaného v 1. rade, z dôvodu ktorého je kúpna zmluva neplatná.

S týmto konštatovaním súdu prvého stupňa sa stotoţnil aj odvolací súd.

V nadväznosti na uvedené je treba súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, ţe súd

nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti

predmetnej zmluvy. Poukázaním na právnu úpravu v ustanovení

konštatoval, ţe porušenie interných predpisov o obmedzení právomocí štatutárneho orgánu

nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.

Podľa v znení účinnom do 31. 12. 2013, obmedzenie oprávnenia

štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo

zverejnené.

Úprava v dopĺňa ustanovenia

o konanie a zastupovanie podnikateľa v právnych vzťahoch.

Právna úprava v je zakotvením zákazu obmedzení štatutárnych

orgánov obchodných spoločností (aj druţstva) v konaniach navonok, pričom tento zákaz má

prednosť pred účinkami materiálnej publicity obchodného registra, ktorý princíp vyplýva

z , podľa ktorého sú zápisy v registri odo dňa ich zverejnenia účinné voči

tretím osobám. Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, akékoľvek obmedzenie právomocí

štatutárneho orgánu obchodných spoločností nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú

zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám. Je vylúčený právny účinok týchto obmedzení aj

v prípade, ak bolo zverejnené. Tým je jednoznačne ustanovené, ţe aj keď obchodný partner

podnikateľa vie, ţe právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej zmluve alebo stanovách

obmedzené a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné obmedzenia prekročí, porušenie

interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.

13

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd vyhodnotil dovolaním

napadnuté rozsudky súdov niţších stupňov za nesprávne z dôvodov uvedených

v mimoriadnom dovolaní, čím sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe súd vydal rozhodnutie,

spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo vzťahu k námietke generálneho

prokurátora, spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, je však potrebné uviesť, ţe

dôvodom mimoriadneho dovolania nemôţe byť nesprávne skutkové zistenie (§ 243f ods. 1

). Mimoriadne dovolanie totiţ nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 243f

ods. 1 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

mimoriadnym dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného

dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho

skutkové závery je oprávnený dopĺňať, resp. korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom

môţe vykonávať dokazovanie ( ). Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových

zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho

dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe

na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať (§ 243i ods. 2 v spojení

s veta druhá ). Z tohto dôvodu sa dovolací súd s námietkou v uvedenom

smere ďalej nezaoberal.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa v spojení

s § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 veta druhá

, dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

dovolacieho súdu ( v spojení s veta druhá ), sa

prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne

vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2

. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného

konania a dovolacieho konania ( v spojení s veta tretia

).

14

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 28. februára 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková