Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
862/387889.3dc5cc.pdf
PDF · 182.98 KB
No categories available
4MObdo/2/2012
Najvyšší súd 4MObdo 2/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: MVDr. J., nar. X., bytom:
L., zast. advokátkou Mgr. M., so sídlom: O. proti ţalovaným: 1/ J., s. r. o., so sídlom: M.,
IČO: X., 2/ P. spol. s r. o. K., so sídlom: M., IČO: X., zast. advokátom JUDr.
P., so sídlom: Č.K. o určenie neplatnosti zmlúv, vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 33Cb/141/2004, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 5. októbra 2010, č.
k. 33Cb/141/2004-345 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2011, č.
k. 2Cob/265/2010-399, podaného na podnet ţalovaného v 2. rade takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Košice II z 5. októbra
2010, č. k. 33Cb/141/2004-345 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 13. júna 2011, č. k.
2Cob/265/2010-399 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu Košice II na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 05. 10. 2010, č. k.
33Cb/141/2004-345 určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným
v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území
2
K., parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X.,
všetko zapísané na Katastrálnom úrade v K., LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol
povolený Rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalobca návrhom na začatie konania
podaným dňa 16. 06. 1998 navrhol, aby súd určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998
uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná
nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere
2
X. m, na ktorej stojí dom – č. s. X., zapísané u Okresného úradu v Košiciach II, Katastrálny
odbor, na liste vlastníctva č. X., vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím
Okresného úradu v Košiciach II zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná
a zároveň určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 25. 05. 1998 uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade
a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č.
2
X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – administratívna
budova č. s. X., všetko zapísané u Okresného úradu v Košiciach II, Katastrálny odbor, na liste
vlastníctva č. X., vklad vlastníckeho práva ktorej doposiaľ nebol povolený a kde návrh na
vklad vlastníckeho práva je vedený u Okresného úradu v Košiciach II pod č. X., je neplatná.
Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 08. 07. 2008, č. k. 33Cb/141/2004-214
vo svojom I. výroku konanie v časti návrhu o určenie, ţe kúpna zmluva zo dňa 25. 05. 1998
uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná
2
nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na
ktorej stojí dom – administratívna budova, súpisné číslo X., zapísané na
Katastrálnom úrade v K. na LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý doposiaľ nebol
povolený a kde návrh na vklad vlastníckeho práva je vedený na Katastrálnom úrade v K. pod
č. X., je neplatná, zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu v uvedenej časti. V II. výroku určil, ţe
kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným
v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parc. č. X. –
2
zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X. (správne malo znieť
X.), zapísané na Katastrálnom úrade v K., č. vlastníctva X., vklad vlastníckeho práva,
ktorý bol povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je
neplatná. O náhrade trov konania rozhodol tak, ţe túto ţalobcovi nepriznal. Rozhodol tak
v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho zo dňa 14. 05.
2007, č. k. 2Cob/140/2005-175, ktorým krajský súd zrušil predchádzajúci rozsudok
Okresného súdu Košice II zo dňa 17. 05. 2005, č. k. 33Cb/141/04-126 o zamietnutí
ţaloby v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd tak rozhodol
z dôvodu, ţe sa nestotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku aktívnej legitimácie
ţalobcu na podanie určovacej ţaloby.
Na odvolanie ţalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku prvostupňového súdu zo dňa
08. 07. 2008, č. k. 33Cb/141/2004-214 (okrem I. výroku), Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací, uznesením zo dňa 16. 03. 2009, č. k. 2Cob/189/2008-269 zrušil rozsudok
vo výroku, ktorým určil, ţe kúpna zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným
v 1. rade a ţalovaným v 2. rade, ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území
2
K., parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné č. X.,
zapísané na Katastrálnom úrade v K., č. vlastníctva X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol
povolený rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V., je neplatná,
ako aj vo výroku o náhrade trov konania, argumentujúc, ţe súd prvého stupňa odňal
ţalovanému v 2. rade moţnosť konať pred súdom. Zároveň súdu prvého stupňa uloţil, aby
v novom konaní vec prejednal za prítomnosti účastníkov konania, prípadne ich riadne
splnomocnených zástupcov a vo veci znovu rozhodol.
Prvý výrok rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 08. 07. 2008 tak nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 10. 2008 a uznesenie odvolacieho súdu dňa 04. 05. 2009.
Prvostupňový súd po vrátení veci na nové konanie vykonal dokazovanie v intenciách
rozhodnutia odvolacieho súdu a poukázaním na § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“), § 34 a 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 19a ods. 2, 3 a 4
zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších
zmien a doplnkov mal za zrejmé, ţe Zmluvou o predaji časti podniku č. X. F.F. (ďalej len
„F.F.“ alebo „F.“) ako predávajúci dňa 28. 02. 1996 predal ţalovanému v 1. rade ako
kupujúcemu nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi ţalovaným
v 1. rade ako predávajúcim a ţalovaným v 2. rade ako kupujúcim dňa 19. 05. 1998. Súd
poukázal na overenú fotokópiu listu F.F. adresovaného ţalovanému v 1. rade dňa
17. 03. 1999, v ktorom F. okrem iného uviedol, ţe prípadný prevod majetku v prospech
tretích osôb bez súhlasu F.F. je neplatný. Vzhľadom na § 39 OZ mal súd za zrejmé,
ţe ţalovaný v 1. rade nepreukázal, ţe mu bol daný súhlas F.F. na predaj nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998. Takýto súhlas nebol
daný ani v čase uzatvorenia tejto zmluvy a ani následne. Z dôvodu, ţe absencia takéhoto
súhlasu je v rozpore s § 39 OZ, pričom uvedené odporovanie zákonu alebo obchádzanie
vyplýva z § 19a ods. 2, 3 a 4 zákona č. 92/1991 Zb., súd prvého stupňa určil, ţe kúpna zmluva
uzavretá medzi ţalovaným v 1. rade ako predávajúcim a ţalovaným v 2. rade ako kupujúcim
dňa 19. 05. 1998, je neplatná.
Súd prvého stupňa súčasne poukázal na § 105 ods. 1, § 122 ods. 1, ods. 2, § 125 ods. 1
písm. a/, c/, d/, e/ a k/, § 110 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“), ako aj na spisy
Okresného súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn. Sro 4793, z obsahu ktorých zistil, ţe
„Zápisnice“ z valných zhromaţdení obchodných spoločností, t. j. C., s. r. o., t. č. J., s. r. o. a P.
spol. s r. o., ani spoločenské zmluvy neobsahujú uznesenie o tom, ţe by MVDr. J., spoločník
ţalovaného v 1. rade a ţalovaného v 2. rade s predajom predmetných nehnuteľností súhlasil.
Na základe uvedeného mal súd za zrejmé, ţe zo strany ţalovaného v 1. rade a ţalovaného v 2.
rade pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998 došlo k porušeniu povinností
vyplývajúcich jednak zo Spoločenskej zmluvy, ako aj z uznesenia Valného zhromaţdenia.
Hoci zo zápisnice Valného zhromaţdenia C., spol. s r. o. zo dňa 11. 08. 2004 (správne malo
znieť zo dňa 11. 08. 1994) vyplýva, ţe predaj, zaloţenie akéhokoľvek nehnuteľného majetku
musí byť prerokovaný a schválený väčšinou spoločníkov na valnom zhromaţdení, vyššie
označená kúpna zmluva predmetom rokovania a schválenia väčšiny spoločníkov C., spol. s r.
o. K. nebola. Kúpna zmluva a jej vklad do katastra nehnuteľností bol preto vykonaný
v rozpore so Spoločenskou zmluvou a Uznesením Valného zhromaţdenia.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval, ţe kúpna zmluva je aj
z uvedeného dôvodu neplatná.
Nevykonanie dokazovania výsluchom svedkyne M., navrhnutej ţalovaným v 2. rade,
súd odôvodnil jej nadbytočnosťou, majúc za to, ţe predloţené listinné dôkazy, vykonané
svedecké výpovede, ako aj výpovede ţalobcu a právneho zástupcu ţalovaného v 2. rade sú na
preukázanie, resp. zistenie skutkového stavu veci dostačujúce.
Vo vzťahu k náhrade trov konania súd uviedol, ţe ţalobca bol v predmetnej veci
úspešný, z dôvodu ktorého mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1
O. s. p.. Keďţe sa však ţalobca náhrady trov konania vo vzťahu k ţalovanému v 1. rade
a ţalovanému v 2. rade vzdal, účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Na odvolanie ţalovaného v 2. rade Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací
rozsudkom zo dňa 13. 06. 2011, č. k. 2Cob/265/2010-399, po prejednaní veci podľa § 212
ods. 1 O. s. p. a § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 05. 10. 2010, č. k.
33Cb/141/2004-345, podľa § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol tak, ţe túto účastníkom nepriznal, pretoţe úspešný ţalobca
náhradu trov odvolacieho konania nepoţadoval.
Odvolací súd sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu stotoţnil
a skonštatoval aj správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia poukázal na čl. VIII bod 5 Zmluvy o predaji časti podniku č. X. zo dňa 28. 02.
1996, z obsahu ktorého vyplýva, ţe do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku, alebo
jeho časti, ktorý je predmetom predaja podľa tejto zmluvy na inú osobu, alebo jeho vklad do
obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb, moţný len po
predchádzajúcom písomnom súhlase predávajúceho. Ak sa predávajúci do 60 dní
od doručenia písomnej ţiadosti kupujúceho predávajúcemu na nakladanie s týmto majetkom
nevyjadrí písomne, má sa za to, ţe súhlas bol udelený. Ak kupujúci nedodrţí pri nakladaní
s týmto majetkom udelený postup, je prevod tohto majetku, alebo jeho časti, alebo jeho vklad
do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb neplatný. Rovnako
poukázal na overenú fotokópiu listu F.F. adresovaného ţalovanému v 1. rade dňa 17. 03.
1999, z ktorého vyplýva, ţe prípadný prevod majetku v prospech tretích osôb bez súhlasu F.F.
je neplatný, súčasne ţe v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ţalovaným v 1. rade –
predávajúcim a ţalovaným v 2. rade – kupujúcim zo dňa 19. 05. 1998 súhlas F.F. na predaj
predmetnej nehnuteľnosti daný nebol. Odvolací súd za zásadnú otázku pre posúdenie
správnosti odvolaním napadnutého rozsudku mal to, či predávajúci – ţalovaný v 1. rade
splatil celú kúpnu cenu dohodnutú v čl. III vo výške 4.423.000,-- Sk v lehote do 31. 12. 2005,
pretoţe F.F. nedal súhlas na predaj. V tejto súvislosti odvolací súd doplnil dokazovanie
písomným dotazom na F.F., ktorý listom zo dňa 24. 05. 2011 súdu oznámil, ţe časť kúpnej
ceny vo výške 3.058.480,-- Sk uhradila spoločnosť I. a. s. K., ktorá listom zo dňa 17. 10.
2005 poţiadala o vrátenie časti kúpnej ceny vo výške 3.058.480,-- Sk. Na základe uvedeného
mal odvolací súd jednoznačne za to, ţe kupujúci kúpnu cenu nezaplatil, preto v súlade
s vyššie uvedeným článkom kúpnej zmluvy je prevod majetku neplatný a neplatná je aj kúpna
zmluva zo dňa 19. 05. 1998 uzatvorená medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade,
ktorou bola odpredaná nehnuteľnosť v katastrálnom území K., parcela č. X.
2
– zastavaná plocha vo výmere X. m, na ktorej stojí dom – súpisné číslo X.,
zapísané na Katastrálnom úrade v K., LV č. X., vklad vlastníckeho práva, ktorý bol povolený
Rozhodnutím Katastrálneho úradu v K. zo dňa 22. 05. 1998 pod č. j. V.. Vo vzťahu
k námietke odvolateľa spočívajúcej v tvrdení o nedodrţaní procesných podmienok konania,
odvolací súd túto vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko v postupe súdu prvého stupňa porušenie
procesných podmienok nezistil. Zdôraznil, ţe pokiaľ ţalovaný v 2. rade súdu vytkol, ţe boli
porušené jeho procesné práva, mal uviesť, akým postupom súdu mali byť jeho vecné práva
dotknuté. V prípade, ak by odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa procesné práva
ţalovaného v 2. rade v konaní porušil, bol by postupoval tak, aby k náprave
prípadných chýb došlo. V ďalšom odvolací súd poukázaním na ust. § 212 ods. 3 O. s. p.
skonštatoval, ţe postup prvostupňového súdu nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Vo vzťahu k povahe určovacej ţaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. odvolací súd uviedol,
ţe táto je preventívneho charakteru, pretoţe jej pomocou moţno eliminovať stav ohrozenia
práva, či právnej neistoty, ak k zodpovedajúcej náprave nie je moţné dospieť inak, teda
i prostredníctvom iných právnych prostriedkov. Uviedol tieţ, ţe naliehavý právny záujem na
určenie je daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia právne postavenie stalo neistým.
Ţalobca v konaní svoj naliehavý právny záujem na predmetnom určení osvedčil, a to najmä
manipuláciou s nehnuteľnosťou.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 21. 07. 2011.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj rozsudku odvolacieho súdu podal generálny
prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“ alebo „dovolateľ“)
v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p. s poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. namietajúc, ţe
skutkové zistenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo viedlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci a konanie, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, trpelo inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (generálny prokurátor mal zrejme
na mysli, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, pretože na strane 9 mimoriadneho
dovolania poukázal na § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. a nie na § 243f
ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutia zrušil a vec
vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní poukázal na § 1 aţ 3 O. s. p., § 132 a
157 ods. 2 O. s. p., § 39 OZ, § 19a ods. 2 a 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu
majetku štátu na iné osoby v znení v rozhodnom čase, ako aj § 13 ods. 4 ObchZ a konajúcim
súdom vytkol, ţe citovanými ustanoveniami sa dôsledne neriadili.
Vo vzťahu k fotokópii zápisnice z Valného zhromaţdenia ţalovaného v 1. rade
z 11. 08. 1994, ako aj registrovým spisom Okresného súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn.
Sro 4793, na základe ktorých súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe pri uzatvorení kúpnej
zmluvy z 19. 05. 1998 došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich jednak zo Spoločenskej
zmluvy, ako aj uznesenia Valného zhromaţdenia, z dôvodu ktorého je kúpna zmluva
neplatná, poukázal dovolateľ na právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 13 ods. 4 ObchZ,
vyjadrujúcu tú skutočnosť, ţe obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať v mene
podnikateľa nie je účinné navonok, a to ani v prípade zverejnenia tohto obmedzenia. Uviedol,
ţe zverejnenie obmedzenia sa môţe uskutočniť buď prostredníctvom zapísanej skutočnosti
alebo uloţením do zbierky listín a následne zverejnením týchto skutočností v Obchodnom
vestníku. Zdôraznil, ţe keď aj obchodný partner vie, ţe právomoci štatutárneho orgánu sú
obmedzené, porušenie interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych
úkonov pre spoločnosť.
Vo vzťahu k ďalšiemu listinnému dôkazu, a to overenej fotokópii listu F.F. zo dňa 17.
03. 1999 (č. l. 292), z ktorého prvostupňový súd tieţ vyvodil neplatnosť kúpnej zmluvy,
dovolateľ argumentoval tým, ţe prvostupňový súd v čase rozhodovania mal k dispozícii aj
ďalší listinný dôkaz zo dňa 05. 02. 1998 (č. l. 328a), v ktorom F.F. ţiada o výmaz záloţného
práva aj na nehnuteľnosti vedené na LV č. X., pretoţe záloţný dlţník C., s. r. o. K. splatil celú
kúpnu cenu (4.423.000,-- Sk). Z vykonaných dôkazov dovolateľovi vyplynulo, ţe výmaz
záloţného práva k predmetnej nehnuteľnosti bol na základe návrhu subjektu, v prospech
ktorého svedčalo záloţné právo, príslušnou správou katastra realizovaný.
Odvolaciemu súdu generálny prokurátor ďalej vytkol, ţe tento vyhodnotil iba časť
vykonaných dôkazov v rozpore s ustanovením § 132 O. s. p.. Poukázal na list F.F. zo dňa 24.
05. 2011, v ktorom na výzvu súdu oznámil, ţe kúpna cena zo Zmluvy o predaji podniku č. X.
zo dňa 28. 02. 1996 bola ţalovaným v 1. rade uhradená dňa 09. 01. 1998. Časť kúpnej ceny
uhradila spoločnosť I., a. s. K., ktorá poţiadala o vrátenie časti kúpnej ceny (3.058.480,-- Sk).
F. spoločnosti I., a. s. listom zo dňa 17. 10. 2005 oznámil, ţe plnenie jej nevrátil, pretoţe ho
nepovaţuje za bezdôvodné obohatenie. V tejto súvislosti generálny prokurátor vyslovil názor,
ţe pokiaľ spoločnosť I., a. s. plnila časť kúpnej ceny za ţalovaného v 1. rade, vznikol právny
vzťah medzi nimi a táto skutočnosť nemá ţiadny relevantný vplyv na zaplatenie kúpnej ceny
ţalovaným v 1. rade. Za ďalšie pochybenie odvolacieho súdu označil generálny
prokurátor skutočnosť, ţe súd sa nevysporiadal ani s ďalším listinným dôkazom zo dňa 03.
05. 2011, v ktorom F.F. súdu oznámil, ţe kúpna cena bola kupujúcim uhradená aj
s príslušenstvom (úroky) dňa 09. 01. 1998 a po splatení kúpnej ceny nebol na predaj
privatizovaného majetku (§ 19a) potrebný súhlas F.F..
Na základe vyššie uvedeného má generálny prokurátor za to, ţe konajúce súdy dospeli
k skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorá skutočnosť
viedla k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a záveru, ţe kúpna zmluva je s poukazom
na § 39 OZ neplatná. Rovnako zastal názor, ţe súdy sa v odôvodnení svojich rozhodnutí
nevysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi produkovanými v rámci dokazovania
a jednostranne vyhodnotili iba tie, ktoré svedčali v prospech ţalobcu. Konajúcim súdom
vytkol, ţe v odôvodnení svojich rozsudkov neuviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili, v dôsledku čoho sú ich odôvodnenia nepresvedčivé
a nepreskúmateľné. Tým, ţe sa súdy pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí neriadili
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., je naplnený dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O. s. p..
Osobitne poukázal na súdmi zvolený výklad ustanovenia § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.,
ktorý podľa dovolateľa nezodpovedá zistenému skutkovému stavu veci a je v rozpore
so všeobecne uznávanými princípmi spravodlivosti.
K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa písomne vyjadrili ţalobca aj
ţalovaný v 1. rade, ktorí mimoriadne dovolanie navrhli ako nedôvodné zamietnuť. Ţalovaný
v 2. rade sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.)
zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho
podanie boli splnené zákonné podmienky podľa § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických, resp. právnických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v predmetnej veci sú splnené zákonné
podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 243e ods. 1,
ods. 2 O. s. p. a § 243f ods. 1 O. s. p., dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutia
prvostupňového aj odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p.), v rozsahu
napadnutom generálnym prokurátorom a ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 243i
ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je
v predmetnej veci prípustné a tieţ dôvodné.
Z ustanovenia § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd
je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane
vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, ţe dovolací súd je
oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.
Dovolateľ v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 243f
ods. 1 písm. a/ O. s. p., teda ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konkrétne k vade
uvedenej v § 237 písm. f/ (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom) a súčasne dôvodí existenciou dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p., t. j. ţe rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska citovaného
ustanovenia významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. zakladá aj absencia riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia, z dôvodu ktorého je toto nepreskúmateľné.
Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe napadnuté rozhodnutia obsahujú nedostatočné
odôvodnenie toho, na základe akých skutočností dospeli súdy k jednoznačnému záveru, ţe
kúpna cena za nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, nebola zaplatená.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na list F.F. zo dňa 17. 03.
1999, adresovaný ţalovanému v 1. rade (č. l. 292), ktorým mu oznámil, ţe F.F. doposiaľ
nevydal súhlas na predaj majetku a dňa 27. 10. 1997 listom č. X. zamietol jeho ţiadosť na
predaj administratívnej budovy. Na základe uvedeného je prípadný prevod majetku
v prospech tretích osôb bez súhlasu F.F. neplatný. Prvostupňový súd na základe zistenia, ţe
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi ţalovaným v 1. rade a ţalovaným v 2. rade dňa 19.
05. 1998 o predaji nehnuteľnosti, súhlas F.F. daný nebol, uzavrel, ţe zmluva je neplatná.
Generálny prokurátor súdu prvého stupňa vytkol, ţe hoci v čase rozhodovania mal
k dispozícii ďalší listinný dôkaz, a to list F.F. zo dňa 05. 02. 1998 (č. l. 328a), súd sa s ním
v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal. Predmetným listom F.F. navrhol
katastrálnemu odboru Okresného úradu v K., aby vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný v 1.
rade ako záloţný dlţník splatil F.F. ako záloţnému veriteľovi celú kúpnu cenu 4.423.000,--
Sk aj s príslušenstvom, rozhodol o výmaze vkladu záloţného práva na nehnuteľnosti
vyšpecifikované v návrhu, medzi inými aj na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. X..
Generálny prokurátor rovnako aj odvolaciemu súdu, ktorý prvostupňový rozsudok
svojím rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2011 potvrdil, vytkol, ţe vykonal iba časť dôkazov
Odvolací súd opakovane poukázal na list F.F. zo dňa 17. 03. 1999 (č. l. 292),
v nadväznosti na ktorý výzvou zo dňa 18. 05. 2011 (č. l. 394) poţiadal F.F. o zaslanie
informácie, kto dňa 09. 01. 1998 zaplatil kúpnu cenu zo Zmluvy o predaji časti
podniku č. X. uzatvorenej medzi F.F. a ţalovaným v 1. rade dňa 28. 02. 1996. F. listom zo
dňa 24. 05. 2011 (č. l. 395) odvolaciemu súdu oznámil, ţe kúpnu cenu vo výške 3.058.480,--
Sk uhradila spoločnosť I., a. s. K., ktorá listom zo dňa 17. 05. 2005 poţiadala F.F. o vrátenie
tejto sumy. Na to jej F. listom zo dňa 17. 10. 2005 (č. l. 396) oznámil, ţe platbu v nadväznosti
na vypracovanú právnu analýzu nevráti, nakoľko plnenie vo výške 3.058.480,-- Sk
nepovaţuje za bezdôvodné plnenie. S uvedenou časťou odpovede týkajúcou sa nevrátenia
kúpnej ceny, sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a rovnako sa
nevysporiadal s ďalším listinným dôkazom, a to listom F.F. zo dňa 03. 05. 2011 (č. l. 393),
ktorým na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 31. 03. 2011 (č. l. 378) súdu oznámil, ţe kúpna
cena zo Zmluvy o predaji časti podniku č. X. zo dňa 28. 02. 1996 bola aj s príslušenstvom (t.
j. úrokom z kúpnej ceny) uhradená dňa 09. 01. 1998. F. súčasne s poukazom na § 19a zákona
č. 92/1991 Zb. platného v rozhodnom čase vyjadril názor, ţe po splatení kúpnej ceny súhlas F.
na predaj privatizovaného majetku potrebný nebol.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p., v zmysle
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.
Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, ţe súd (vrátane
odvolacieho) musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,
z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné
skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z uvedeného
a zároveň poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých rozhodnutí,
dospel dovolací súd k záveru, ţe právo ţalovaného v 2. rade na riadne odôvodnenie súdnych
rozhodnutí porušené bolo, pretoţe sa konajúce súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí
nevysporiadali so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré v čase rozhodovania mali k dispozícii.
Dovolací súd sa stotoţňuje aj s ďalšou námietkou generálneho prokurátora, ţe
rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/
O. s. p.).
Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený
skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis,
neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale
nesprávne ho vyloţil.
V prejednávanom prípade generálny prokurátor namieta, ţe súd prvého stupňa
nesprávne posúdil účinky obmedzenia oprávnení štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti
na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.
Z obsahu spisového materiálu (č. l. 182) vyplýva, ţe dňa 11. 08. 1994 sa konalo Valné
zhromaţdenie spoločnosti ţalovaného v 1. rade (v období od 08. 06. 1995 do 05. 09. 2008
podnikajúci pod obchodným menom C., s. r. o. K. a od 06. 09. 2008 pod obchodným menom
J., s. r. o.), na ktorom v súvislosti so znením článku 13 tretej časti spoločenskej zmluvy bolo
prijaté uznesenie, ktorým prítomní spoločníci, vrátane konateľa spoločnosti, jednomyseľne
schválili návrh, aby predaj, zaloţenie ktoréhokoľvek nehnuteľného majetku, muselo byť
prerokované a schválené väčšinou spoločníkov na Valnom zhromaţdení.
Súd prvého stupňa v tejto súvislosti dôvodil, ţe v registrových spisoch Okresného
súdu Košice I, sp. zn. Sro 4582 a sp. zn. Sro 4793, sa nenachádza uznesenie, ktoré by
potvrdzovalo, ţe ţalobca ako väčšinový spoločník ţalovaného v 1. rade s predajom
nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, súhlasil. Na základe uvedeného, t. j. absencie tohto
súhlasu poţadovaného v zmysle uznesenia z Valného zhromaţdenia zo dňa 11. 08. 1994,
dospel prvostupňový súd k záveru, ţe pri uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 19. 05. 1998 došlo
k porušeniu povinností vyplývajúcich tak zo spoločenskej zmluvy, ako aj uznesenia Valného
zhromaţdenia spoločnosti ţalovaného v 1. rade, z dôvodu ktorého je kúpna zmluva neplatná.
S týmto konštatovaním súdu prvého stupňa sa stotoţnil aj odvolací súd.
V nadväznosti na uvedené je treba súhlasiť s tvrdením generálneho prokurátora, ţe súd
nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti
predmetnej zmluvy. Poukázaním na právnu úpravu v ustanovení § 13 ods. 4 ObchZ
konštatoval, ţe porušenie interných predpisov o obmedzení právomocí štatutárneho orgánu
nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.
Podľa § 13 ods. 4 ObchZ v znení účinnom do 31. 12. 2013, obmedzenie oprávnenia
štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo
zverejnené.
Úprava v § 13 Obchodného zákonníka dopĺňa ustanovenia Občianskeho zákonníka
o konanie a zastupovanie podnikateľa v právnych vzťahoch.
Právna úprava v § 13 ods. 4 ObchZ je zakotvením zákazu obmedzení štatutárnych
orgánov obchodných spoločností (aj druţstva) v konaniach navonok, pričom tento zákaz má
prednosť pred účinkami materiálnej publicity obchodného registra, ktorý princíp vyplýva
z § 27 ods. 3 ObchZ, podľa ktorého sú zápisy v registri odo dňa ich zverejnenia účinné voči
tretím osobám. Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, akékoľvek obmedzenie právomocí
štatutárneho orgánu obchodných spoločností nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú
zo zákona, nemá účinok voči tretím osobám. Je vylúčený právny účinok týchto obmedzení aj
v prípade, ak bolo zverejnené. Tým je jednoznačne ustanovené, ţe aj keď obchodný partner
podnikateľa vie, ţe právomoci štatutárneho orgánu sú v spoločenskej zmluve alebo stanovách
obmedzené a štatutárny orgán alebo jeho člen tieto interné obmedzenia prekročí, porušenie
interných predpisov nemá účinok na platnosť a záväznosť právnych úkonov pre spoločnosť.
So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd vyhodnotil dovolaním
napadnuté rozsudky súdov niţších stupňov za nesprávne z dôvodov uvedených
v mimoriadnom dovolaní, čím sa stotoţnil s názorom dovolateľa, ţe súd vydal rozhodnutie,
spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo vzťahu k námietke generálneho
prokurátora, spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, je však potrebné uviesť, ţe
dôvodom mimoriadneho dovolania nemôţe byť nesprávne skutkové zistenie (§ 243f ods. 1
O. s. p.). Mimoriadne dovolanie totiţ nie je „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym
opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 243f
ods. 1 písm. a/ a b/ O. s. p. ) a hmotnoprávnych (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.) vád. Preto sa
mimoriadnym dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených
súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného a vyhodnoteného
dokazovania. Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho
skutkové závery je oprávnený dopĺňať, resp. korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom
môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 O. s. p.). Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových
zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd uţ len z toho
dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretoţe
na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať (§ 243i ods. 2 v spojení
s § 243a ods. 2 veta druhá O. s. p.). Z tohto dôvodu sa dovolací súd s námietkou v uvedenom
smere ďalej nezaoberal.
Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení
s § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 veta druhá
O. s. p., dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom
dovolacieho súdu (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa
prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne
vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
O. s. p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 veta tretia
O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 28. februára 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková