Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
005/387414.174be5.pdf
PDF · 95.34 KB
No categories available
2Tost/8/2013
Najvyšší súd 2 Tost 8/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Anton Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti
obvinenému MUDr. P. H. pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1
Trestného zákona na neverejnom zasadnutí 5. marca 2013 v Bratislave
o sťaţnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky (ďalej len prokurátora) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len sudcu)
z 21. februára 2013, sp. zn. Tp 97/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Citovaným uznesením sudca pre prípravné konanie podľa § 79 ods. 3 Tr. por. prepustil
obvineného MUDr. P. H. z väzby na slobodu.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe orgány prípravného konania nesplnili jednu
z podmienok ďalšieho trvania väzby t. j, nepostupovali s náleţitou starostlivosťou
a urýchlením, tak ako im to ukladá § 2 ods. 6 a § 76 ods. 1 Tr. por.
Súd argumentoval tým, ţe orgány činné v trestnom konaní za celé obdobie väzby
obvineného vykonali iba 11 úkonov trestného konania, pričom išlo o pomerne jednoduché
výsluchy svedkov. Je síce pravdou, ţe samotný spis má viac ako 1100 strán z čoho však
prevaţnú časť tvoria potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti respektíve prepisy
záznamov, ktoré vyhotovil Úrad zvláštnych policajných činností v Bratislave.
Nebolo moţné preto akceptovať argumentáciu prokurátora, ţe vo veci sa konalo
priebeţne, pretoţe polícia na základe vyhotovených záznamov stotoţňuje stále ďalšie osoby,
ktoré sa mali podieľať na páchaní čiastkových útokov tejto trestnej činnosti. V danom prípade
teda nešlo o stotoţňovanie, a teda ani o vykonávanie úkonov u osôb a pre skutky, pre ktoré
obvinenému bolo uţ vznesené obvinenie, ale o skutky pre ktoré obvinenému prípadne
len v budúcnosti malo byť vznesené obvinenie. Preto nie je moţné takýmto spôsobom
ospravedlniť nečinnosť orgánu v prípravnom konaní. Inak by z takéhoto dôvodu obvinený
mohol byť drţaný vo väzbe neobmedzený čas, čo je neprípustné. Pretoţe nebola splnená
jedna z obligatórnych podmienok väzby, orgány prípravného konania vo veci nekonali
prednostne a urýchlene, sudca pre prípravné konanie rozhodol o prepustení obvineného
z väzby na slobodu.
Proti tomuto uzneseniu sudcu pre prípravné konanie do zápisnice o výsluchu
obvineného zahlásil prokurátor sťaţnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil.
Uviedol v nej, ţe so závermi sudcu, ktoré sú rozvedené v jeho uznesení
sa nestotoţňuje. Úkony, ktoré smerujú k zisteniu prípadných ďalších čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu je treba totiţ povaţovať za úkony, ktoré súvisia s vykonávaním
dôkazov vo veci samej. Opačný výklad by bol vlastne neudrţateľný, pretoţe by pripúšťal,
ţe pre trestné konanie a ďalšie trvanie väzby nie je dôleţité zistenie všetkých skutkov, ktorých
sa potenciálny páchateľ dopustil, ale dôleţité sú len tie skutky, ktoré boli predmetom
trestného konania v čase vznesenia obvinenia, alebo v čase kedy došlo k vzatiu obvineného
do väzby. Tento postup je v rozpore so zásadou uvedenou v § 2 ods. 6 Tr. por. ako aj
§ 2 ods. 5 Tr. por., lebo prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých
sa dozvedel.
Predmetná trestná vec je komplikovaná tou fázou, v ktorej išlo o identifikáciu osôb
zo zvukovo - obrazových záznamov, bez čoho nemohli byť po určitú dobu vykonávané
výsluchy svedkov. To však neznamená, ţe orgány činné v trestnom konaní vo veci nekonali
s potrebným urýchlením, respektíve starostlivosťou. O tom, ţe vyšetrovateľ konal, svedčí
aj skutočnosť, ţe obvinenému 21. februára 2013 bolo rozšírené obvinenie o ďalších
13 čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1
Tr. zák.
Ţiadal preto, aby najvyšší súd zrušil napadnuté uznesenie a ţiadosť obvineného
MUDr. P. H. o prepustenie z väzby zamietol ako nedôvodnú a zároveň, aby neprijal ani
ponúknutú peňaţnú záruku ponúknutú jeho manţelkou.
Obvinený vo svojom vyjadrení k sťaţnosti prokurátora uviedol, ţe sa v plnom rozsahu
stotoţňuje so záverom sudcu pre prípravné konanie ohľadne nesplnenia obligatórnej
podmienky pre ďalšie trvanie väzby t. j., ţe orgány prípravného konania nekonali vo veci
s potrebným urýchlením.
Okrem toho poukázal aj na to, ţe podľa jeho názoru vo veci uţ pominuli aj dôvody
kolúznej a preventívnej väzby podľa § 71 písm. b/ a c/ Tr. por.
Ţiadal preto, aby najvyšší súd po prerokovaní veci sťaţnosť prokurátora ako
nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti preskúmal v rozsahu
§ 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia proti ktorému mohol
sťaţovateľ podať sťaţnosť, ako aj konanie ktoré tomuto výroku predchádzalo a zistil,
ţe rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie je správne aj keď z iných, ako v ňom uvádzaných
dôvodov.
Nie je moţné sa stotoţniť so záverom sudcu, ţe orgány prípravného konania nekonali
vo veci s potrebnou starostlivosťou a urýchlením. V uvedenom ohľade takémuto
konštatovaniu nezodpovedá ani skutkový stav veci, pretoţe bez akýchkoľvek pochybnosti
vyšetrovateľka vykonávala úkony, medzi ktoré je potrebné zaradiť aj úkony, ktoré súvisia
s objasnením čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu prijímania úplatku podľa
§ 329 ods. 1 Tr. zák. Na ich základe bolo moţné obvinenému MUDr. P. H. vzniesť obvinenie
pre ďalších 13 čiastkových útokov tohto trestného činu. V uvedenom smere najvyšší súd sa
preto stotoţňuje so sťaţovateľom a v ďalšom poukazuje na správnu argumentáciu obsiahnutú
v sťaţnosti prokurátora.
Na druhej strane najvyšší súd na rozdiel od prvostupňového súdu po preskúmaní veci
zistil, ţe u obvineného dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por.,
pre ktoré bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo 14. novembra 2012, sp. zn. Tp 97/2012,
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2012, sp. zn.
5 Tost 41/2012, uţ pominuli.
Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe obvinený sa k spáchaniu
trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu vo svojich výpovediach priznal a túto činnosť
aj oľutoval. Okrem toho konanie obvineného je dostatočne zadokumentované na základe
obrazovo-zvukových záznamov a ich prepisov zaloţených v spise vrátane doposiaľ
vykonaných výsluchov svedkov. Doteraz okrem toho nie je známa ani ţiadna aktivita
obvineného, ktorá by smerovala a mohla byť vyhodnotená ako kolúzne konanie, a teda
koniec–koncov by viedla k naplneniu dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Tr. por.
Z pripojeného spisového materiálu napokon najvyšší súd zistil, ţe obvinený vo svojej
ambulancii uţ nepracuje, pracuje tam iný lekár. Okrem toho na základe rozhodnutia
Slovenskej lekárskej komory v Nitre z 15. januára 2013, č: LPC/NR/068/05, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30. januára 2013, MUDr. P. H. má v celom rozsahu dočasne pozastavenú
licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu v povolaní lekár do 13. januára 2014. Najvyšší
súd na základe uvedených skutočností dospel preto k záveru, ţe u obvineného dôvody väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. uţ pominuli.
Z uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky o sťaţnosti
prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 5. marca 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková