Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)0d4/387300.88e206.pdf
PDF · 111.55 KB
No categories available
5Cdo/46/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 46/2013 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Ing. M. M.,
bývajúceho v B., zastúpeného Mgr. E. L., advokátkou so sídlom v K., proti povinným 1/ V.
L., bývajúcemu v B., 2/ R. L., bývajúcej v B., 3/ A. L., bývajúcej v B., zastúpeným
advokátom Mgr. K. H., N., o vymoženie istiny 484 800 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bratislava II, pod sp.zn. 55 Er 1765/2009, o dovolaní povinných 1/ až 3/ proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. marca 2012, sp.zn. 19 CoE 107/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie povinných 1/ až 3/ o d m i e t a.
Povinní 1/ až 3/ sú povinní zaplatiť oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania
v sume 1054,60 € na účet právnej zástupkyne Mgr. E. L., advokátky so sídlom v K., do troch
dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II uznesením z 13. septembra 2011, č.k. 55 Er 1765/2009-76
povolil odklad exekúcie vedenej na súde u súdneho exekútora Mgr. J. M. pod sp.zn. EX
1065/09 do právoplatného skončenia konania vo veci žaloby o určenie neplatnosti zmluvy
o pôžičke, určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb
s vykonateľnosťou, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 14C 161/2010.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 57
ods. 1 písm. b) a g) Exekučného poriadku. Konštatoval, že na Okresnom súde Bratislava II je
vedené konanie pod spisovou značkou 14 C 161/2010 o určovacej žalobe, o ktorej nebolo
právoplatne rozhodnuté a že rozhodnutie v predmetnej veci môže viesť k zastaveniu exekúcie.
V prípade, ak by súd v tomto konaní vo veci samej určil zmluvu o pôžičke, vyhlásenie
o uznaní dlhu a o súhlase povinných osôb s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41
Exekučného poriadku za neplatné právny úkony, bol by daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Ak by však nebol povolený odklad exekúcie a exekúcia by prebiehala ďalej, mohlo by to
v dôsledku takej skutočnosti dôjsť k porušeniu práv povinných. Keďže navrátenie
do predošlého stavu je v zmysle § 61 Exekučného poriadku v exekučnom konaní vylúčené,
takýto stav by bol nezvratný. Preto odklad exekúcie povolil.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. marca 2012, sp.zn. 19 CoE 107/2011
uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 55 Er 1765/2009 -76 z 13. septembra 2011 zrušil
a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danom prípade bola
exekúcia nariadená na základe notárskej zápisnice napísanej na notárskom úrade JUDr. I. K.
číslo N 108/2009, Nz 21953/2009, NcRls 22322/2009 z 29. júna 2009, ktorou povinní ako
dlžník, spoludlžník a ručiteľ v zmysle § 258 Občianskeho zákonníka uznali dlh vo výške 549
800,- € voči oprávnenému z titulu pôžičky. Dňa 17. júna 2011 podali povinní na súde návrh
na odklad exekúcie, ktorý odôvodňovali podaním žaloby o určenie neplatnosti zmluvy
o pôžičke, určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase povinných osôb
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, podanej 20. augusta 2010. Konanie je vedené
na Okresnom súde Bratislava II pod spisovou značkou 14 C 161/2010. Odvolací súd poukázal
na ustanovenia § 56 ods. 1 až 7 Exekučného poriadku a konštatoval, že zmyslom odkladu
exekúcie je zabrániť nepriaznivým dôsledkom exekúcie, a to jednak na návrh povinného
podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku alebo podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj
bez návrhu v prípade, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Konštatoval, že
odklad exekúcie iba z dôvodu prebiehajúceho iného súdneho konania Exekučný poriadok
neupravuje. Poukázal na novelu Exekučného poriadku (zák.č. 341/2005 Z.z.), v zmysle ktorej
sa ustanovil zákaz vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti, ak je povinnému v konaní
o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti vykonateľným predbežným opatrením uložená
povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Bol toho názoru, že ani
v takom prípade nič nebráni tomu, aby súdny exekútor napr. vydal upovedomenie o začatí
exekúcie predajom nehnuteľnosti, prípustné však nie je túto exekúciu vykonať - t.j.
uskutočniť dražbu počas účinnosti predbežného opatrenia. Vyslovil názor, že pojem
„exekúciu nemožno vykonať“, však nie je možné stotožniť s pojmom splnenia predpokladu,
že exekúcia bude zastavená. Dospel k záveru, že v napadnutom uznesení nebolo nijako
zdôvodnené, prečo súd povolil odklad exekúcie s poukazom na ustanovenie Exekučného
poriadku z dôvodu, že je predpoklad, že exekúcia bude zastavená a nebol uvedený ani jediný
dôvod, pre ktorý je možné očakávať zastavenie exekúcie, okrem konštatovania, že
na Okresnom súde Bratislava II je vedené konanie pod spisovou značkou 14 C 161/2010
o určovacej žalobe podanej 20. augusta 2010. Uzneseniu súdu prvého stupňa teda chýba
akékoľvek právne posúdenie veci v tomto smere. Nakoľko súd prvého stupňa vec nenáležite
právne posúdil a nevykonal žiadne dôkazy pre ním prijatý záver, na základe ktorého povolil
odklad exekúcie - t.j. o existujúcom predpoklade, že exekúcia bude zastavená, považoval
dôvody uvedené v odvolaní oprávneného za právne relevantné. Preto s poukazom
na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uvedené uznesenie krajského súdu napadli povinní 1/ až 3/ dovolaním. Boli toho
názoru, že súd prvého stupňa rozhodol správne a prebiehajúca exekúcia na vymoženie istiny
vo výške 484 800 € by mala byť odložená až do skončenia konania na Okresnom súde
Bratislava II, na základe ktorého bude rozhodnuté, či v prípade zmluvy o pôžičke a vyhlásenia
o uznaní dlhu nejde o neplatné právne úkony. Namietali aj názor odvolacieho súdu, že súd
prvého stupňa neodôvodnil, prečo povolil odklad exekúcie. Poukazovali na to, že súd prvého
stupňa nemohol v exekučnom konaní riešiť konanie o určenie neplatnosti právnych úkonov,
keďže toto je predmetom samostatného konania. Súd prvého stupňa dospel k správnemu
záveru o predpoklade, že exekučný titul bude zrušený a v dôsledku toho bude zastavená aj
exekúcia a akékoľvek ďalšie úvahy by neprimeraným spôsobom zasahovali do rozhodovacej
právomoci súdu v inej veci. Práve z dôvodu, že Exekučný poriadok neupravuje všetky
prípady, za ktorých je možné povoliť odklad exekúcie, je toto rozhodnutie výlučne na úvahe
konkrétneho sudcu v konkrétnom prípade. Navrhli, aby dovolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.
Oprávnený vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dôvody dovolania nie sú dané
a žiadal dovolanie zamietnuť a zaviazať povinných 1/ až 3/ na úhradu trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno dovolaním napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací
súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadli povinní 1/ až 3/ dovolaním, nemá znaky
žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, dovolanie nesmeruje proti
potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie
povinného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Prípustnosť dovolania povinných 1/ až 3/ by v preskúmavanej veci prichádzala
do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj
uzneseniu) ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je
inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998
a č. 23/1998). Dovolatelia vady konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. nenamietali a ani
dovolací súd ich výskyt v konaní nezistil.
Povinní 1/ až 3/ namietajú skutočnosť, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia povinných boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), povinnými vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle
§ 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny
predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil
(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne
prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na to, že pri zrušení rozhodnutia súdu
prvého stupňa a následnom vrátení veci na ďalšie konanie, je odvolací súd povinný vysloviť
v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia právny názor na vec, ktorý slúži súdu prvého
stupňa na usmernenie jeho ďalšej činnosti. Z jeho právneho názoru musí byť súdu prvého
stupňa zrejmé, v čom spočíva naplnenie zrušovacích dôvodov podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p.,
najmä v čom spočívajú nedostatky dokazovania, skutkových zistení a skutkových záverov
alebo prečo bolo právne posúdenie veci nesprávne. Vysloveným právnym názorom, a to či
vo vzťahu k chybám hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru, je súd prvého
stupňa viazaný.
Nakoľko odvolací súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
z dôvodu (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p.), že nie je dostatočne odôvodnené, dovolanie
povinných 1/ až 3/ podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
V dovolacom konaní neboli povinní 1/ až 3/ úspešní a právo na náhradu trov
dovolacieho konania vzniklo oprávnenému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd priznal oprávnenému náhradu trov dovolacieho
konania spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej služby, ktorú poskytol
oprávnenému vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu povinných 1/ až 3/ (Vyhláška
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby
určil podľa § 10 ods. 1, v spojení s ustanovením § 14 ods. 3 písm. e) a § 13 ods. 2 vyhlášky
vo výške 1046,97 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j.
7,63 €)] predstavuje spolu 1054,60 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. marca 2013
JUDr. V. Magura v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová