Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/189/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. P. F., bývajúceho

v N., 2/ A. F., bývajúcej v Z., 3/ V. F., bývajúceho vo V., 4/ M. S., bývajúcej v K., 5/ E. O.,

bývajúcej vo V., všetkých zastúpených advokátskou kanceláriou B., s.r.o., so sídlom v B.,

IČO: X., proti ţalovaným 1/ Ing. A.. Z., bývajúcemu v B., 2/ K. Z., bývajúcemu v B.,

3/ MUDr. I. Z., bývajúcej v B., všetkým zastúpeným JUDr. H. B., advokátkou so sídlom

v D., o zrušenie podielového spoluvlastníctva žalovaných a určenie vlastníctva žalobcov,

vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 22. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 22. septembra 2010 sp. zn. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobcovia 1/ aţ 5/ sa ţalobou domáhali: A. zrušenia podielového spoluvlastníctva

ţalovaných k pozemkom v katastrálnom území B. (pozn. v ďalšom texte ide len o toto

katastrálne územie), ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcely č. X., X., X., X.,

X., B. určenia, ţe: I. ţalobcovia 1/ aţ 3/ sú v podieloch po 1/3 spoluvlastníkmi pozemkov,

ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m²

a parcela č. X. – ostatné plochy vo výmere X. m², II. ţalobkyňa 4/ je výlučnou vlastníčkou

pozemku, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere

X. m², III. ţalobkyňa 5/ je výlučnou vlastníčkou pozemku, ktorý je zapísaný na liste

2

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m² a na liste vlastníctva č. X.

ako parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m². Na odôvodnenie ţaloby uvádzali, ţe v katastri

nehnuteľností sú ako duplicitní vlastníci pozemkov (parciel č. X., X., X., X.) vedení tak

ţalobcovia 1/ aţ 5/, ako aj ţalovaní 1/ aţ 3/. Ţalobcovia 2/ a 5/ a právni predchodcovia

ţalobcov 1/, 3/ a 4/ nadobudli vlastnícke práva k týmto pozemkom jednak na základe

rozhodnutia Pozemkového úradu v Dunajskej Strede z 12. augusta 1992 č. X. o schválení

dohody o vydaní nehnuteľností podľa o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde, jednak na základe kúpnych zmlúv, ktoré boli uzatvorené

30. januára 1929 a 6. októbra 1934. Týmito zmluvami nadobudnuté práva nezanikli

rozhodnutím Konfiškačnej komisie v Šamoríne z 24. februára 1948 – proti tomuto

rozhodnutiu podali totiţ odvolanie a nikdy neboli vysídlení na územie iného štátu. Ţalobcovia

2/ a 5/ a právni predchodcovia ţalobcov 1/, 3/ a 4/ uţívali sporné nehnuteľnosti aţ do

6. októbra 1949. V uvedený deň boli násilne vyhnaní, ich majetok zaistený, daný pod správu

národného výboru a štátneho majetku a zverený presídlencom z Rumunska – právnym

predchodcom ţalovaných. Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy pod

č. X. vydaný výmer o vlastníctve pôdy (ďalej len „výmer o vlastníctve pôdy“), označili

ţalobcovia za neplatný vzhľadom na nedostatok zákonom predpísaných náleţitostí (absencia

dátumu a podpisu osoby oprávnenej konať za povereníctvo). Z tohto výmeru o vlastníctve

pôdy preto nebolo moţné vyvodzovať vlastnícke právo k sporným pozemkom. K zápisu

vlastníctva sporných nehnuteľností v prospech ţalovaných 1/ aţ 3/ došlo na základe im

vydaných osvedčení o novoobjavenom dedičstve po ich právnych predchodcoch z 21. októbra

2002 sp. zn. D 26/00, a z 9. februára 1999 sp. zn. D 301/93, . Pre tento

zápis práv ţalovaných teda nebol daný právne relevantný podklad.

Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom

z 25. augusta 2009 č.k. -240 ţalobu v celom rozsahu zamietol a ţalovaným

nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie ţaloby v časti zrušenia podielového

spoluvlastníctva ţalovaných (A) odôvodnil nadbytočnosťou takéhoto rozhodnutia, pretoţe

v prípade pozitívneho rozhodnutia o určení vlastníkov, by sa dovtedajšie duplicitné zápisy

vlastníctva v katastri nehnuteľností zmenili a ako vlastníci by boli zapísané subjekty určené

posledným právoplatným súdnym rozhodnutím. V časti o určenie vlastníckeho a podielového

spoluvlastníckeho práva ţalobcov (B) súd dospel k záveru o preukázaní ich naliehavého

právneho záujmu ( ) na poţadovanom určení, avšak v zmysle „záverov

z medzirezortnej porady z 12. mája 1992 k problematike vlastníckych vzťahov

3

k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam prideleným v pozemkových reformách po období

roku 1945“ treba výmer o vlastníctve pôdy, ktorá bola pridelená právnym predchodcom

ţalovaných, povaţovať za platný napriek tomu, ţe neobsahuje podpis poverenej osoby. Súd

prvého stupňa k tomu poznamenal, ţe i keby tento výmer nebol platný, bol by daný

dôvod „na určenie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov ţalovaných

na základe prídelu, bez ohľadu na skutočnosť, ţe predmetné pozemky boli vnesené

do poľnohospodárskeho druţstva, nakoľko sa do vydrţacej doby započítava aj doba, keď

pozemky boli v uţívaní druţstva“. Súd prvého stupňa nepriznal ţalovaným náhradu trov

konania, lebo nevyčíslili trovy, ktoré im vznikli v konaní.

Proti výroku uvedeného rozsudku, ktorým bola ţaloba zamietnutá v časti o určenie

vlastníckeho a spoluvlastníckeho práva ţalobcov (B), podali ţalobcovia 1/ aţ 5/ odvolanie.

Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. septembra 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a ţalobcom 1/ aţ 5/

uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 3/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

( ) a zhodne s ním konštatoval, ţe právni predchodcovia ţalovaných

nadobudli vlastníctvo sporných pozemkov, nie však na základe výmeru o vlastníctve pôdy,

ktorý nie je perfektnou verejnou listinou (vzhľadom na absenciu podpisu povereníka a dátumu

vydania výmeru), ale právnym titulom vydrţania. I keď tento výmer nebol právne perfektný,

išlo o titul zakladajúci dobromyseľnosť právnych predchodcov ţalovaných v tom, ţe

im pridelené nehnuteľnosti, za ktoré aj splácali prídelovú cenu, patria ako vlastníkom. Z listín

predloţených ţalobcami nevyplýva, ktoré konkrétne parcely boli z konfiškácie vyňaté

a ponechané vo vlastníctve. Vyplýva z nich opak – t.j. to, ţe boli skonfiškované a pridelené

právnym predchodcom ţalovaných. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 5/ dovolanie

s odôvodnením, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). K uvedenej vade došlo tým, ţe odvolací súd prekvapivo a nepredvídateľne

zaujal právne závery o tom, ţe právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastníctvo

sporných nehnuteľností nie výmerom o pridelení pôdy (ako uviedol súd prvého stupňa), ale

právnym titulom vydrţania. Ţalobcovia nemali moţnosť brániť sa voči týmto záverom

odvolacieho súdu a svojou právnou argumentáciou sa voči nim brániť, prípadne navrhovať

dôkazy preukazujúce opak. Odvolací súd ich ani v zmysle nevyzval, aby

sa vyjadrili k pouţitiu ustanovení o vydrţaní, ktoré neboli v konaní pred súdom prvého stupňa

pouţité. K odňatiu moţnosti ţalobcov konať pred odvolacím súdom došlo aj v dôsledku

nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Odvolací súd sa odchýlil od rozhodovacej praxe súdov

pri právnom posúdení otázky, či môţe ísť o dobromyseľnú drţbu, ak sa vyvodzuje

z neperfektného výmeru o vlastníctve pôdy. Odvolací súd, ktorý na jednej strane konštatoval,

ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na druhej strane ale sám

doplnil dokazovanie, ničím nevysvetlil, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, ţe

ţalovaní vniesli sporné nehnuteľnosti do druţstva (z predloţených dôkazov vyplýva len to, ţe

do druţstva boli vnesené bliţšie nešpecifikované nehnuteľností vo výmere 4 ha) a ani

neodôvodnil, na základe čoho dospel k záveru o uhradení prídelových cien, keď z listín

predloţených ţalovanými nie je vôbec zrejmé, kto ich vystavil a uvádzajú sa v nich len sumy,

ktoré „majú byť zaplatené“ aţ v budúcnosti vo forme splátok. Podľa dovolateľov došlo

v konaní k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241

ods. 2 písm. b/ ) tým, ţe odvolací súd porušil zásadu čiastočnej apelácie ( )

prihliadnutím na taký dôkaz predloţený ţalovanými aţ v odvolacom konaní, ktorý mohli

predloţiť uţ v prvostupňovom konaní (výkaz preddavkov a splátok prídelovej ceny

zo 7. júna 1949 a výkaz zmien prídelových cien k 26. marcu 1957). V ostatnej časti

ţalobcovia opätovne namietali a bliţšie rozvádzali nesprávnosť skutkových zistení súdov

a nenáleţitosť hodnotenia dôkazov. Trvali na tom, ţe sporné nehnuteľnosti neboli predmetom

prídelu, nebol preukázaný vstup právnych predchodcov do drţby sporných nehnuteľností,

vnesenie nehnuteľností do druţstva ani o doručení výmeru o vlastníctve pôdy právnym

predchodcom ţalovaných. K tvrdeniu, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ) dovolatelia uviedli, ţe odvolací súd

dospel k nesprávnym a skutkovo nepodloţeným záverom o vydrţaní sporných nehnuteľností;

nesprávne sú tieţ jeho závery o právnych účinkoch výmeru o vlastníctve pôdy, ktorý

jednoznačne nie je perfektnou verejnou listinou. Z týchto dôvodov ţiadali zrušiť napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdený výrok rozsudku súdu prvého stupňa a vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaní 1/ aţ 3/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( )

5

zastúpení v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie ţalobcov smeruje proti rozsudku.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ). Dovolanie

je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť v danej veci podaného dovolania z uvedených ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

ods. 2 ) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje

znaky rozsudku uvedeného v

So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie ţalobcov bolo procesne prípustné, len

ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v

O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

6

Vady konania v zmysle aţ e/ a v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcov preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľom bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý

má za následok znemoţnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho

konania.

Ţalobcovia v súvislosti s námietkou, ţe im v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom

konať, vytýkali odvolaciemu súdu porušenie V zmysle tohto ustanovenia

platí, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

K právnym dôsledkom nerešpektovania ustanovenia sa uţ najvyšší

súd vyjadril v rozhodnutí z 27. októbra 2010 sp. zn. , ktoré bolo publikované

ako rozhodnutie č. R 33/2011 v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky. Najvyšší súd v ňom konštatoval, ţe „pokiaľ odvolací súd nevyzval

účastníka konania v zmysle v znení účinnom

od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu toho ustanovenia právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je podľa názoru odvolacieho

súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť pred súdom

konať v zmysle

V preskúmavanej veci došlo k takému nerešpektovaniu Súd prvého

stupňa zamietol ţalobu z dôvodu, ţe právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastnícke

právo sporných nehnuteľností rozhodnutím štátneho orgánu – výmerom o vlastníctve pôdy.

Na rozdiel od toho odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku uzavrel, ţe týmto

(právne neperfektným) výmerom právni predchodcovia ţalovaných vlastníctvo sporných

parciel nenadobudli, nadobudli ho však právnym titulom vydrţania.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo zaloţené na rozhodujúcom závere, ţe výmerom

o vlastníctve pôdy došlo k nadobudnutiu vlastníctva. Legitímne bolo preto očakávanie, ţe

v odvolacom konaní budú riešené otázky významné z hľadiska posúdenia účinkov tohto

výmeru, a tieţ očakávanie, ţe ak odvolací súd dôjde k právnemu záveru, ţe výmer tieto

účinky nemal, splní svoju procesnú povinnosť v zmysle a účastníkom

vytvorí moţnosť brániť sa v odvolacom konaní pred prijatím takých právnych záverov, ktoré

vyznievajú v ich neprospech.

Súd prvého stupňa zaloţil svoje rozhodnutie iba na tom, ţe vlastníctvo právnych

predchodcov ţalovaných bolo zaloţené výmerom o vlastníctve pôdy; neaplikoval teda ţiadne

zákonné ustanovenie o vydrţaní. Pokiaľ sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia

uvádza, ţe „v prípade konštatovania neplatnosti výmeru o vlastníctve pozemkov by bol dôvod

na určenie vlastníckeho práva v prospech právnych predchodcov ţalovaných“, je z kontextu

rozhodnutia zrejmé, ţe v tejto časti odôvodnenia išlo o poznámku týkajúcu sa moţnosti

alternatívy prípadného rozhodnutia, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa prichádzala

do úvahy vtedy, ak by nedospel k záveru o vlastníctve zaloţenom priamo výmerom.

Odvolací súd ale dospel k záveru, ţe vlastníctvo právnych predchodcov ţalovaných

nebolo zaloţené priamo výmerom – podľa jeho názoru však vlastníctvo nadobudli právnym

titulom vydrţania. Išlo teda bezpochyby o záver, ţe na vec sa vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce. Vzhľadom na to bolo jeho povinnosťou postupovať podľa

a účastníkov konania vyzvať, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Zo spisu vyplýva, ţe odvolací súd na pojednávaní 22. septembra 2010 takto nepostupoval

a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia nesplnil (pozn.: dokonca v celom svojom

rozhodnutí neuviedol, na podklade ktorého zákonného ustanovenia dospel k záveru, ţe

v prípade právnych predchodcov ţalovaných boli kumulatívne splnené všetky podmienky

vydrţania vlastníctva nehnuteľnosti). Týmto postupom odvolacieho súdu bola ţalobcom

odňatá moţnosť pred súdom konať ( ).

Procesná vada v zmysle , ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vţdy

dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

So zreteľom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa dovolací súd nezaoberal

okolnosťami, z ktorých ţalobcovia vyvodzovali tzv. inú procesnú vadu konania (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a nesprávne právne posúdenie veci ( ). S podstatou,

dôsledkami a súvislosťami ich argumentácie sa vyporiada súd, ktorému sa vec vracia

na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. marca 2013

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková