Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fb8/390206.73629e.pdf
PDF · 103.32 KB
No categories available
7Co/4/2013
Najvyšší súd 7 Co 4/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO:
36 864 421, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. B. F., proti povinnému Ľ. K.,
bývajúcemu v S., o vymoženie 116,18 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 15 Er 452/2004, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 250/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave uznesením z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 250/2012
1/ zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania v odvolacom konaní, ktorým sa podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie domáhala
predloženia ňou navrhnutých predbežných otázok týkajúcich sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 na rozhodnutie Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
a 2/ potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 12. apríla 2012, č. k.
15 Er 452/2004-43, ktorým bola exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. R. K. vyhlásená
za neprípustnú a zastavená [§ 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“)]. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na nález
Ústavného súdu č. IV 181/2011-16, v ktorom boli tieto otázky vyriešené a bolo jednoznačne
konštatované, že v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania sa skúma prípustnosť exekúcie.
Odvolací súd ďalej poukázal na obdobné prípady vykonávania exekúcie na základe
právoplatných rozhodnutí vydaných rozhodcovskými súdmi, kde bola spochybnená
rozhodcovská doložka z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského súdu obsahuje tzv.
neprijateľné podmienky, kedy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť zmluvné podmienky
poskytnutého úveru. Na tomto základe odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je daný
žiadny predpoklad na prerušenie konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (viď výrok 1/ uznesenia odvolacieho súdu) podala
oprávnená odvolanie (viď č. l. 66 – 74 spisu). V ňom uviedla, že súd jej svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/
O.s.p.), rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a odvolateľka toto pre nedostatok dôvodov považuje
za nepreskúmateľné (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Navrhla rozhodnutie
v odvolaním napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podala oprávnená, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, iba za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať
(a rozhodovať).
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ani obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení, ako
aj argumentácie, tvrdení, námietok, zvolených formulácií a vymedzenia toho, čo účastník
žiada) nebolo možné mať pochybnosti o tom, že procesný úkon oprávnenej, ktorým napadla
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 250/2012 vo výroku
o zmietnutí jej žiadosti o prerušenie konania, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O.s.p.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď § 9 ods. 2
O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím
krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu
odvolacieho. Uvedené potvrdzuje právna úprava prípustnosti dovolania voči takémuto
rozhodnutiu podľa § 239 ods. 1 písm. b/, veta prvá O.s.p. Funkčná príslušnosť Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2012 sp. zn. 21 CoE 250/2012 o zamietnutí návrhu
oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zastavil bez toho, aby
preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa odvolacie konanie muselo zastaviť
a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo
nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. marca 2013
JUDr. Ladislav Górász, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Viera Čulenová