Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/81/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 13. marca 2013 v trestnej veci obvineného J. D.

a spol. pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/,

ods. 4 písm. c/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o dovolaniach, ktoré podali obvinení J. D. a Š. D., prostredníctvom svojho

obhajcu JUDr. R. Z., advokáta v Spišskej Novej Vsi, proti uzneseniam Krajského súdu

v Košiciach, zo dňa 14. septembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

I.

Podľa dovolanie obvineného Š. D. sa o d m i e t a .

II.

Podľa dovolanie obvineného J. D. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13. júla 2011, sp. zn. ,

boli obvinení J. D. a Š. D. uznaní za vinných zo spáchania

zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., § 212 ods. 1, ods. 4 písm. c/

Tr. zák. a obvinený J. D. aj podľa § 212 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v podstate na tom skutkovom

základe, že

dňa 13. júna 2010 v čase okolo 23.00 hod. do 14. júna 2010 do 01.00 hod.

v katastrálnom území mesta S., okres L., v lokalite zv. P., po predchádzajúcej dohode s t.č.

odsúdenými M. H., R. P., ml. M. M., ml. L. M., ml. J. K. a ďalšou stíhanou osobou, ukradli

časť strešnej krytiny kaplnky sv. J., súp. č. X., zapísanej v ústrednom zozname kultúrnych

pamiatok Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pod č. X. ako národná kultúrna pamiatka

takým spôsobom, že časť obvinených vyliezla na strechu kaplnky vo výške 3 m pomocou

rebríka a následne postupne pomocou sekier osekávali medený plech o celkovej ploche

2

najmenej 15 m, ktorý následne zhadzovali zo strechy, kde ich ďalší obvinení vrátane

obvinených J. D. a Š. D. rolovali, pričom pri čine boli vyrušení policajnou hliadkou, čím takto

svojim konaním spôsobili pre poškodenú č. X., S. škodu odcudzením medeného plechu

najmenej vo výške 427,20 €,

a tohto konania sa obvinený J. D. dopustil, hoci bol rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves, sp. zn. , z 13. januára 2009, právoplatným dňa 13. januára

2009 odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom bolo upustené

od uloženia súhrnného trestu.

Okresný súd obvinenému J. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/

Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 76 ods. 2

Tr. zák. uložil obvinenému ochranný dohľad podľa § 78 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 3 rokov.

Podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. súd uložil obvinenému

povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným

úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému

programu.

Okresný súd obvinenému Š. D. podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/

Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa

§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na

výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 83

ods. 1 písm. e/ Tr. zák. uložil obvinenému ochranné opatrenie – zhabanie veci 2 ks sekery

s drevenou násadou a 1 ks sekery bez drevenej násady. Podľa § 83 ods. 2 Tr. zák.

sa vlastníkom zhabaných vecí stal štát.

Podľa okresný súd odkázal s nárokom na náhradu škody

na občianske súdne konanie poškodenú S., č. X., S..

Proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves podali obaja obvinení odvolania,

o ktorých Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, že odvolanie obvineného Š. D.

na neverejnom zasadnutí konanom 14. septembra 2011 uznesením, sp. zn. ,

zamietol podľa ako oneskorene podané a odvolanie J. D.

na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2011 uznesením, sp. zn. ,

zamietol ako nedôvodné podľa

Proti uvedeným uzneseniam krajského súdu podali obvinení prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , totiž že zásadným

spôsobom bolo porušené ich právo na obhajobu a , teda

že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,

hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Obvinení v dovolaní namietali predovšetkým nesprávnosť zisteného skutku

a skutočnosť, že žiadne priame hodnoverné dôkazy nepreukazovali spáchanie uvedenej

trestnej činnosti. Poukazovali na výpovede svedkov M. M., L. M., J. K., R. P., M. H. a J. P.,

ktorí uviedli množstvo výmyslov a nezmyselných tvrdení a k týmto výpovediam nemali

možnosť sa obvinení vyjadriť.

Obaja obvinení tiež namietali, že počas hlavného pojednávania konaného dňa

5. a 6. apríla 2011 ich súd vylúčil z pojednávacej miestnosti po dobu výsluchu svedkov a hoci

na súde údajne odmietli vypovedať, v prípravnom konaní ich výpovede boli tendenčné

a účelové.

Obvinený Š. D. v dovolaní priznal, že sa nachádzal na mieste činu v predmetnej dobe,

avšak sa zľakol a rozhodol sa vrátiť späť domov bez toho, aby sa žalovaného skutku dopustil.

Záverom obvinení navrhli, aby najvyšší súd podľa ,

rozsudkom vyslovil porušenie zákona v zmysle príslušných ustanovení, o ktoré sa dôvody

dovolania opierajú a súčasne zrušil napadnuté rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach

a aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec na opätovné rozhodnutie.

K podaným dovolaniam sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská

Nová Ves, ktorý uviedol, že k porušeniu práva na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu

v sa nemohol vyjadriť, pretože obvinení neuviedli ani jednu

okolnosť, ktorá by takému záveru svedčila. Obaja obvinení mali v priebehu konania

zabezpečeného obhajcu. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/

prokurátor uviedol, že ani tento dôvod obvinení dostatočne neodôvodnili. Poukázali

len na to, že počas výsluchu svedkov (spoluobvinených) boli obaja vykázaní z pojednávacej

miestnosti na nevyhnutnú dobu. Súd tak konal z obavy, že by svedkovia v prítomnosti

obvinených nevypovedali pravdu, a teda tento postup súdu bol v súlade s ustanovením § 262

Okrem toho ani jeden svedok nevypovedal, čiže uvedená námietka zo strany

obvinených je zjavne neopodstatnená. Vo zvyšku dovolania sa obvinení venujú hodnoteniu

dôkazov a skutkovým zisteniam súdov, napriek tomu, že správnosť a úplnosť skutkových

zistení dovolací súd nie je oprávnený skúmať a meniť. Vzhľadom na uvedené považoval

dovolania obvinených za nedôvodné, a preto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 382 písm. c/

dovolania oboch obvinených odmietol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, primárne konštatoval, že dovolanie obvineného Š. D.

je prípustné ( ), že bolo podané oprávnenou osobou (

), v stanovenej lehote a na príslušnom súde (, ), ale zároveň

zistil, že absentujú podmienky dovolania podľa

Podľa oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať

dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok

a o ňom bolo rozhodnuté.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obvinený môže napadnúť dovolaním

iba rozhodnutie druhostupňového súdu, v našom prípade krajského súdu, ktorým bolo

právoplatne vo veci rozhodnuté. Podmienkou prípustnosti dovolania teda je, že rozhodnutiu

predchádzalo dvojinštančné konanie. Obvinený Š. D. síce podal odvolanie, ale až po uplynutí

lehoty na podanie odvolania ( ). V dôsledku oneskoreného odvolania

nemohol odvolací súd preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa a podľa

odvolanie zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že neboli

splnené podmienky dovolania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , dovolanie obvineného Š. D. podľa bez preskúmania veci na neverejnom zasadnutí odmietol.

Vo vzťahu k dovolaniu obvineného J. D. najvyšší súd síce primárne konštatoval,

že dovolanie je prípustné ( ), že bolo podané oprávneným procesným

subjektom ( ) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde

(, ); dospel však k záveru, že nie sú splnené dôvody uvedené

v a

V dovolaní obvinený namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu, pričom

toto porušenie videl v tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k výpovediam svedkov M. M.,

L. M., J. K., R. P., M. H. a J. P., ktorí uviedli množstvo výmyslov a nezmyselných tvrdení.

Právo na obhajobu každého, proti komu sa vedie trestné stíhanie, je v Trestnom

poriadku upravené v ustanovení Vyjadruje jeden z právnych princípov,

na ktorých je vybudované trestné konanie a jeho zmyslom je zabezpečiť úplnú ochranu

zákonných záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ako aj prispieť k náležitému

zisteniu skutkového stavu a správnemu rozhodnutiu.

Právo na obhajobu primárne zahŕňa právo na osobnú obhajobu ( ),

právo nechať sa obhajovať obhajcom (, ), ako aj právo na povinnú

obhajobu (, ). Jednotlivé zložky práva obhajoby v širšom zmysle sú upravené

v ďalších ustanoveniach .

Dovolacím dôvodom podľa je zásadné porušenia práva

na obhajobu. Takýmto zásadným porušením by bolo najmä porušenie ustanovení o povinnej

obhajobe podľa , ktoré by mohlo mať konkrétny vplyv na vykonanie jednotlivých

úkonov trestného konania smerujúcich k vydaniu rozhodnutí procesnej povahy (napr.

rozhodnutie o obmedzení osobnej slobody) alebo meritórneho rozhodnutia. Dôležité

sú teda aj konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne

ako aj vo vzájomných súvislostiach.

V predmetnej veci sudca pre prípravné konanie obvinenému J. D. opatrením z 16. júna

2010 (č.l. 97), sp. zn. , ustanovil z dôvodu povinnej obhajoby obhajcu

JUDr. I. V.. Odo dňa ustanovenia sa JUDr. I. V. zúčastňoval buď sám, alebo prostredníctvom

svojej splnomocnenej zástupkyne Mgr. M. S., všetkých úkonov, vrátane výpovedí svedkov,

ktoré obvinený J. D. namietal. Opatrením zo 17. januára 2011, sp. zn. ,

bol obvinenému ustanovený obhajca JUDr. P. P., ktorý zastupoval obvineného

až do právoplatného skončenia veci. Počas celého konania teda bolo zabezpečené právo

obvineného na obhajobu.

V súvislosti s námietkou obvineného, že nemal možnosť sa k výpovediam uvedených

svedkov vyjadrovať najvyšší súd poukazuje na to, že obvinený D. sa zúčastnil konfrontácií

14. júna 2010 medzi ním a svedkom M. M. (č.l. 260-261), L. M. (č.l. 262-263), kde mal

možnosť výpovede svedkov konfrontovať. Po ukončení konfrontácie s L. M. však obvinený

vyhlásil, že sa žiadnej ďalšej konfrontácie nepodrobí, pretože nemieni počúvať klamstvá,

ako ho obviňujú. Dňa 20. septembra 2010 boli vykonané aj ďalšie konfrontácie medzi

obvineným a svedkom M. H. (č.l. 264-265), R. P. (č.l. 266-268), J. K. (č.l. 271-272) a J. P.

(č.l. 273-275), kde mal obvinený opäť možnosť sa k sporným častiam výpovedí vyjadriť.

Najvyšší súd tiež považuje za potrebné uviesť, že nakoľko namietaní svedkovia

odmietli na hlavnom pojednávaní výpovede, súd nemohol brať do úvahy ich výpovede

z prípravného konania, a teda ich výpovede neovplyvnili postavenie obvineného a jeho

následné odsúdenie.

Dovolací dôvod podľa teda naplnený nebol.

Obvinený v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa

Jeho námietka spočívala v tom, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. a 6. apríla 2011

bol vylúčený z pojednávacej miestnosti po dobu výpovede svedkov M. M., L. M., M. H., J. K.

a J. P..

Podľa dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie

alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.

Podľa ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie

pravdu, prípadne ak ide o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného

svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo

o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda

senátu vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne

vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka

z pojednávacej miestnosti. Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný

oboznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho,

aby sa so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.

V uvedenom prípade z dôvodu obavy, že by svedkovia nevypovedali pravdivo

za prítomnosti obvineného J. D. sudca správne postupoval podľa a vylúčil

obvineného J. D. (ako aj obvineného Š. D.) z pojednávacej miestnosti počas výpovede

uvedených svedkov. Po návrate do pojednávacej miestnosti sudca oboznámil oboch

obvinených, že svedkovia odmietli vypovedať. Vzhľadom na uvedené považoval najvyšší súd

dovolací dôvod v zmysle za nenaplnený.

Obvinený J. D. v dovolaní tiež poukazoval aj na výpovede svedkov týkajúce

sa skutku pod bodom 1/ v obžalobe. Nakoľko tento skutok okresný súd vypustil, keďže

nebolo dostatočne preukázané, že by sa ho mali dopustiť obvinení, najvyšší súd sa uvedenými

námietkami nezaoberal.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová