Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-280-2009.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/280/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora JUDr. Michala Kešeľaka, Exekútorský úrad v Spišskej Novej Vsi, Mlynská 2, zast. JUDr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, pod č. EX 196/2009, na návrh oprávneného: IDEA Domov sociálnych služieb Prakovce, IČO: 00691933, so sídlom Breziny 264, Prakovce proti povinnému: 1/ L. P., O.. XX.X.XXXX, V. K. XXX a 2/ L. P., O.. X.X.XXXX, O. V. K.Á. XXX pre vymoženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd z a v ä z u j e povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Kešeľakovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 333,12 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súdny exekútor JUDr. Michal Kešeľak je p o v i n n ý vrátiť poskytnutý preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 119,18 € na účet súdu do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 28.5.2009 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, pre vymoženie dlžného výživného pre mal. F. P., nar. XX.X.XXXX vo výške 713,81 €, bežného výživného od povinného v 1. rade a v 2. rade vo výške po 6,64 € mesačne počnúc od 15.5.2009, trov exekúcie okrem preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 197 ods. 3 Ex. poriadku, ktorého výška je 119,18 €. Urobil tak na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. Nc 481/95 zo dňa 26.7.1995 a P 210/95 zo dňa 5.5.1999.
2. Súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. Oprávnený v rámci súčinnosti pri vykonávaní exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 30.6.2021 a dňa 8.7.2021 oznámil, že u prijímateľky F. P. bolo dlžné výživné počas exekučného konania už uhradené a zároveň jej nárok na výživné zanikol a to dňom 27.9.2010. Toho času oprávnený neeviduje dlžné výživné, ani žiadnu pohľadávku prijímateľky. Zároveň oznámil, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie EX 196/2009 zo dňa 12.5.2009 už netrvá. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie.
3. I keď povinní počas exekúcie uhradili vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému - dlžné výživné od 15.1.2004 do 15.4.2009 vo výške 713,81 € + dlžné výživné od 15.5.2009 do 27.9.2010 (nárok na výživné zanikol) vo výške 637,60 €, nie je možné rozhodnúť o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu zániku práva oprávneného. Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo vykonávania exekúcie, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Súd zistil, že povinný v 2. rade L. P. zomrel dňa 1.7.2012 a dedičské konanie bolo vedené pod č.k. 2D/138/2012.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného do 31.3.2017, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie. Vzhľadom k tomu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, súd exekúciu zastavil.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
8. Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/95 Z. z. exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
11. Podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31.3.2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
13. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
14. Podľa § 5 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
15. Podľa § 16 ods. 2 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
16. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
17. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie podľa § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. poznamenáva, že exekúcia proti povinným začala dôvodne a povinní svoj prístup k plateniu výživného zmenili až v dôsledku uvedeného exekučného konania. Oprávnený navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinní svoj dlh na výživnom splatili. Vyplýva to z odpovede na poskytnutie súčinnosti. Oprávnený oznámil, že na podanom návrhu o vykonaní EX 196/2009 zo dňa 12.5.2009 už netrvá. Dôvodom boli skutočnosti, že toho času už neeviduje dlžné výživné ani žiadnu pohľadávku prijímateľky.
Zároveň nárok na výživné už zanikol a to dňom 27.9.2010. Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Súd za to, že oprávnený nenesie zavinenie na zastavení exekúcie a preto nie je ani daný dôvod na postup v zmysle § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Rovnako nie sú splnené podmienky na znášanie trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku, nakoľko v danom prípade súd nerozhodoval o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného ani z dôvodu vyhláseného konkurzu. Vzhľadom na to, súd k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného v zmysle zásady ustanovenej v § 197 zákona č. 233/1995 Z.z., podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný.
18. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekučného konania v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vo výške 333,12 € a navrhol o nich rozhodnúť.
19. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi súdom pozostávajú z odmeny podľa § 16 ods. 2 vyhl. č. MS SR 288/95 Z.z. v sume 270,00 € (20 % z vymoženej sumy 1351,41 €, ktorá bola vymožená v priebehu exekučného konania). Súdny exekútor oznámil, že dlžné výživné bolo v priebehu exekučného konania uhradené zo strany povinných priamo oprávnenému v plnej výške. Uhradené bolo celkom: dlžné výživné za obdobie od 15.1.2004 do 15.4.2009 vo výške 713,81 € + dlžné výživné za obdobie od 15.5.2009 do 27.9.2010 (nárok na výživné zanikol) vo výške 637,60 €, t.j. celkom 1351,41 €. Plnenie poskytnuté povinným oprávnenému, vzhľadom na to, že bolo realizované po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, treba pokladať za plnenie poskytnuté v rámci exekučného konania. Keďže akékoľvek plnenie uskutočnené po začatí exekučného konania, a to bez ohľadu na to, či povinný plnil oprávnenému priamo alebo cestou súdneho exekútora, už nemá charakter „dobrovoľného plnenia“, patrí súdnemu exekútorovi z takéhoto plnenia odmena. Vzhľadom na uvedené postupoval súd pri určení odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti podľa § 16 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.
20. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 7,60 €, ktorá pozostáva z poštovných poplatkov.
21. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena + hotové výdavky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % zo sumy 277,60 €, čo činí 55,52 €.
22. Odmena súdneho exekútora 270,00 € + náhrada hotových výdavkov v sume 7,60 € + 20 % DPH vo výške 55,52 € predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 333,12 €.
23. Súdnemu exekútorovi bol na základe uznesenia č. 2Er/280/2009-8 zo dňa 28.5.2009 poskytnutý preddavok vo výške 119,18 €. V zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. štát znáša trovy exekúcie iba v prípade, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nakoľko preddavok bol súdnemu exekútorovi vyplatený z finančných prostriedkov štátu na odmenu a náhradu hotových výdavkov a v tomto prípade sa nejedná o zastavenie exekúcie na výživné z dôvodu nemajetnosti povinného, má súd za to, že súdny exekútor je povinný preddavok vrátiť na účet Okresného súdu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.