Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/302/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. O., bývajúceho v T.,

zastúpeného Mgr. R. K., advokátom v Ţiline, Advokátska kancelária, K., proti ţalovanému

T. F., obchodné meno T., so sídlom v Ţ., IČO : X., zastúpeného JUDr. M. Ř. K., advokátkou

v Ţ., o zaplatenie 3 319,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn.

, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 31. mája

2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 14. apríla 2010 č.k. -146 uloţil

ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 € s 8,5 % úrokmi z omeškania od 18. júna 2008

do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ţalobu vo zvyšku zamietol (ţalobca sa

domáhal zaplatenia 3 319,39 € s príslušenstvom); ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu

trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal

za preukázané to, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy

o sprostredkovaní uzavretej 11. apríla 2006 a neobstaral pre ţalobcu ako záujemcu uzavretie

zmluvy o kúpe nehnuteľnosti parc. K. v katastrálnom území T., a tak ţalobcovi vzniklo právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 6 uvedenej zmluvy. Po právnej stránke

prvostupňový súd vec posúdil podľa ustanovenia a nasl. ,

upravujúceho dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj , podľa

ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi. Posledne menované ustanovenie bolo zohľadnené pri určení výšky

zmluvnej pokuty, ktorú okresný súd zníţil na polovicu (uplatňovaných bolo 100 000 Sk, t.j. 3

319,39 €), vychádzajúc z toho, ţe predmetom zmluvy o sprostredkovaní boli dve

2

nehnuteľnosti (dva pozemky), pričom medzi účastníkmi nebolo špecifikované, aký je vzťah

medzi výškou zmluvnej pokuty a jednotlivými pozemkami, ktoré majú byť predmetom

kúpnej zmluvy. V tomto smere nevzal do úvahy výmeru pozemkov, ktoré boli predmetom

sprostredkovania, na čo opakovane poukazoval ţalovaný.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. mája 2012

sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal

ţalovaného zaplatiť sumu 1 659,69 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. júna 2008

do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto

časti zamietol. Vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá, rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, vyslovil, ţe výrok, ktorým súd prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol a to

pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne od 27. marca 2008 do 17. júna 2008 zostáva

nedotknutý. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania voči ţalobcovi. V odôvodnení

uviedol, ţe článok IV. ods. 3 „sprostredkovateľskej zmluvy“ obsahoval nemoţnú podmienku,

keďţe ukladal sprostredkovateľovi zabezpečiť ukončenie dedičského konania, na čo

bezpochyby menovaný nemal ţiadne právne moţnosti uţ v čase podpísania zmluvy. Preto mal

odvolací súd za to, ţe lehota určená k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy ohľadne pozemku

parc. K. určená nebola. Pri svojom rozhodovaní sa ale nezaoberal tým, či uvedená nemoţná,

podľa povahy svojej formulácie odkladacia podmienka, zakoncipovaná aj v čl. I. ods. 3,

nemala vplyv na samotnú platnosť zmluvy. Podľa spomínaného článku sa totiţ záujemca

„zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa, a to do 60 pracovných

dní od podpísania tejto zmluvy v prípade, ţe do uvedeného termínu bude ukončené dedičské

konanie na časť parc. č. 1546/45“. Vychádzajúc z predmetného textu zmluvy bol odvolací súd

toho názoru, ţe jej účastníci podmienili uzavretie riadnej kúpnej zmluvy tým, ţe do termínu

60 pracovných dní bude ukončené dedičské konanie. Keďţe túto skutočnosť mal zabezpečiť

sprostredkovateľ, jednalo sa uţ podľa skôr prijatého záveru odvolacieho súdu o nemoţnú a s

ohľadom na jej povahu odkladaciu podmienku spôsobujúcu neplatnosť celého právneho

úkonu. Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd pri svojom ďalšom rozhodovaní dospel k záveru o

neplatnosti celej „sprostredkovateľskej zmluvy“, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 1 659,69 € spolu s príslušenstvom zmenil (§ 220

) tak, ţe návrh ţalobcu zamietol, keďţe ţalobca si nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu

z neplatnej zmluvy. Vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh ţalobcu vo zvyšku zamietol,

odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, avšak po vykonanom dokazovaní z iných

skutkových a právnych dôvodov a síce preto, lebo právny úkon, na podklade ktorého si

3

ţalobca uplatňoval právo na zmluvnú pokutu, povaţoval za neplatný. S poukazom na vyššie

uvedené konštatovania sa odvolací súd uţ ani nemal dôvod zaoberať ďalšími skutočnosťami,

ktoré mu boli vytýkané dovolacím súdom (námietkou odvolateľa - dovolateľa, „ţe nemoţno

zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná, pri ktorej absentuje nárok“).

Vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania

8,5 % ročne odo dňa 27. marca 2008 do 17. júna 2008 zostáva rozsudok okresného súdu

nedotknutý, pretoţe nebol napadnutý odvolaním. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

odvolací súd s poukazom na ustanovenie Uviedol, ţe aj keď v prejednávanej veci

mal ţalovaný plný úspech, a preto by mu podľa zásady úspechu v konaní zakotvenej

v ustanovení patrila plná náhrada všetkých účelne vynaloţených trov

spojených s bránením práva, odvolací súd mu napriek uvedenému náhradu trov nepriznal.

Odvolací súd mal za to, ţe v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti

prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca, inak neúspešný účastník, plnil

ţalovanému náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti povaţoval to, ţe

na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali obaja účastníci, podnet na jej

uzavretie dal samotný ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil, z čoho je zrejmé, ţe

sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v prebiehajúcom súdnom konaní sa začal brániť

otázkou neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy, a s týmto argumentom sa napokon odvolací

súd po dôkladnom oboznámení sa s textom zmluvy aj stotoţnil. Neplatnosť

sprostredkovateľskej zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená tak správaním

sa ţalobcu ako aj ţalovaného, nielen výlučne jedným z nich. S prihliadnutím teda na

správanie sa oboch účastníkov, či uţ pred začatím sporu, resp. v jeho priebehu, odvolací súd

povaţoval za nespravodlivé, v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi

nimi, aby na zaplatenie vzniknutých trov bol zaviazaný ţalobca.

Výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania napadol ţalovaný dovolaním

tvrdiac, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237

písm.f/ s pouţitím ). Opodstatnenosť uplatneného

dovolacieho dôvodu vyvodzoval z toho, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania

je zmätočné, pretoţe je nepreskúmateľné. Krajský súd svojvoľne, bez opory vo vykonanom

dokazovaní opiera rozhodnutie o náhrade trov konania o svoje subjektívne dojmy a názory

na prejednávanú vec, pričom bez zmeny v skutkových okolnostiach nepriznával úspešnému

účastníkovi právo na náhradu trov konania napriek tomu, ţe v predchádzajúcom rozhodnutí

(rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 14. decembra 2010 sp.zn. , ktorý bol

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2011 sp.zn.

zrušený) v plnom rozsahu priznal ţalobcovi náhradu trov konania. Okrem

nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia dovolateľ namietal aj nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom pri rozhodnutí o trovách konania v zmysle

Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd v napadnutej časti rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom, skúmal

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V danej veci ţalovaný napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa týka trov konania, má povahu uznesenia

(viď ), i keď je táto časť súčasťou rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť

dovolania ţalovaného v takomto prípade treba preto posudzovať podľa ustanovení

, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu.

V ustanoveniach a sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti

ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle , ale ustanovenia a

neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To

znamená, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalovaného smerujúceho proti výroku

rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v preskúmavanom prípade vylúčená

ustanovením Vzhľadom na to by dovolanie ţalovaného mohlo byť

procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných

v

So zreteľom na druhá veta dovolací súd skúmal, či v konaní

nedošlo k procesnej vade v zmysle Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolateľ nenamietal

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.

So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k pouţitiu ustanovenia pri

rozhodnutí o trovách konania je nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

v napadnutej časti nezodpovedá právu účastníka konania na spravodlivý proces.

Podľa v odôvodnení rozsudku (uznesenia) súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie návrhy na dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem

zákonov aj a nasl. a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva

6

(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie

(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)

a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. ), treba

za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)

v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný

stav, pretoţe podľa sa ukladá súdom zákonom

ustanoveným postupom - teda v súlade s poskytovať ochranu právam,

ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Vţdy však musí byť predmetom veľmi

starostlivej úvahy, kedy o taký prípad pôjde; a oň by išlo napríklad vtedy, ak by sa odvolacie

súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne odôvodnenie.

Dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti však nezistil, ţe by napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania trpelo vadou

nedostatku riadneho odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku citoval zákonné

ustanovenie, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aplikáciu

ustanovenia aj riadne odôvodnil. Poukázal na to, ţe v prejednávanej veci vyšli

najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca,

inak úspešný účastník, platil ţalovanému náhradu trov konania. Výnimočné okolnosti

odvolací súd aj špecifikoval : na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali

obaja účastníci, podnet k jej uzavretiu dal ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil,

z čoho bolo zrejmé, ţe sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v priebehu konania sa začal

brániť neplatnosťou sprostredkovateľskej zmluvy s tým, ţe táto neplatnosť bola podľa názoru

odvolacieho súdu spôsobená správaním sa tak ţalobcu ako aj ţalovaného a poukázal aj

na ďalšie okolnosti.

S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa § 237

písm.f/

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom namietané v dovolaní ţalovaného

je síce prípustným dovolacím dôvodom, moţno ho však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie

prípustné. Samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť

kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých tak zákon ustanovuje. Pokiaľ nie

sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie

podrobiť preskúmavaniu po stránke vecného a právneho posúdenia.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe v danej veci prípustnosť dovolania

ţalovaného proti napadnutej časti rozsudku krajského súdu nemoţno vyvodiť ani

z ustanovenia , ani z ustanovenia Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa v spojení s

ods. 1 písm.c/ ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho

konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ), tieto ani z obsahu spisu

nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. marca 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r.

Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu

Jarmila Uhlířová