Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
44c/387831.71cf7a.pdf
PDF · 111.75 KB
No categories available
2Cdo/302/2012
Najvyšší súd 2 Cdo 302/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. O., bývajúceho v T.,
zastúpeného Mgr. R. K., advokátom v Ţiline, Advokátska kancelária, K., proti ţalovanému
T. F., obchodné meno T., so sídlom v Ţ., IČO : X., zastúpeného JUDr. M. Ř. K., advokátkou
v Ţ., o zaplatenie 3 319,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp.zn.
27 C 218/2008, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 31. mája
2012 sp.zn. 8 Co 42/2012, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţilina rozsudkom zo 14. apríla 2010 č.k. 27 C 218/2008-146 uloţil
ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 € s 8,5 % úrokmi z omeškania od 18. júna 2008
do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ţalobu vo zvyšku zamietol (ţalobca sa
domáhal zaplatenia 3 319,39 € s príslušenstvom); ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané to, ţe ţalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy
o sprostredkovaní uzavretej 11. apríla 2006 a neobstaral pre ţalobcu ako záujemcu uzavretie
zmluvy o kúpe nehnuteľnosti parc. K. v katastrálnom území T., a tak ţalobcovi vzniklo právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. IV. bod 6 uvedenej zmluvy. Po právnej stránke
prvostupňový súd vec posúdil podľa ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka,
upravujúceho dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Posledne menované ustanovenie bolo zohľadnené pri určení výšky
zmluvnej pokuty, ktorú okresný súd zníţil na polovicu (uplatňovaných bolo 100 000 Sk, t.j. 3
319,39 €), vychádzajúc z toho, ţe predmetom zmluvy o sprostredkovaní boli dve
nehnuteľnosti (dva pozemky), pričom medzi účastníkmi nebolo špecifikované, aký je vzťah
medzi výškou zmluvnej pokuty a jednotlivými pozemkami, ktoré majú byť predmetom
kúpnej zmluvy. V tomto smere nevzal do úvahy výmeru pozemkov, ktoré boli predmetom
sprostredkovania, na čo opakovane poukazoval ţalovaný.
Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom z 31. mája 2012
sp.zn. 8 Co 42/2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zaviazal
ţalovaného zaplatiť sumu 1 659,69 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 18. júna 2008
do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku tak, ţe ţalobu ţalobcu v tejto
časti zamietol. Vo výroku, ktorým bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá, rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, vyslovil, ţe výrok, ktorým súd prvého stupňa ţalobu vo zvyšku zamietol a to
pokiaľ ide o úroky z omeškania 8,5 % ročne od 27. marca 2008 do 17. júna 2008 zostáva
nedotknutý. Ţalovanému nepriznal náhradu trov konania voči ţalobcovi. V odôvodnení
uviedol, ţe článok IV. ods. 3 „sprostredkovateľskej zmluvy“ obsahoval nemoţnú podmienku,
keďţe ukladal sprostredkovateľovi zabezpečiť ukončenie dedičského konania, na čo
bezpochyby menovaný nemal ţiadne právne moţnosti uţ v čase podpísania zmluvy. Preto mal
odvolací súd za to, ţe lehota určená k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy ohľadne pozemku
parc. K. určená nebola. Pri svojom rozhodovaní sa ale nezaoberal tým, či uvedená nemoţná,
podľa povahy svojej formulácie odkladacia podmienka, zakoncipovaná aj v čl. I. ods. 3,
nemala vplyv na samotnú platnosť zmluvy. Podľa spomínaného článku sa totiţ záujemca
„zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu prostredníctvom sprostredkovateľa, a to do 60 pracovných
dní od podpísania tejto zmluvy v prípade, ţe do uvedeného termínu bude ukončené dedičské
konanie na časť parc. č. 1546/45“. Vychádzajúc z predmetného textu zmluvy bol odvolací súd
toho názoru, ţe jej účastníci podmienili uzavretie riadnej kúpnej zmluvy tým, ţe do termínu
60 pracovných dní bude ukončené dedičské konanie. Keďţe túto skutočnosť mal zabezpečiť
sprostredkovateľ, jednalo sa uţ podľa skôr prijatého záveru odvolacieho súdu o nemoţnú a s
ohľadom na jej povahu odkladaciu podmienku spôsobujúcu neplatnosť celého právneho
úkonu. Vzhľadom k tomu, ţe odvolací súd pri svojom ďalšom rozhodovaní dospel k záveru o
neplatnosti celej „sprostredkovateľskej zmluvy“, rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým
zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 1 659,69 € spolu s príslušenstvom zmenil (§ 220
O.s.p.) tak, ţe návrh ţalobcu zamietol, keďţe ţalobca si nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu
z neplatnej zmluvy. Vo výroku, ktorým prvostupňový súd návrh ţalobcu vo zvyšku zamietol,
odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, avšak po vykonanom dokazovaní z iných
skutkových a právnych dôvodov a síce preto, lebo právny úkon, na podklade ktorého si
ţalobca uplatňoval právo na zmluvnú pokutu, povaţoval za neplatný. S poukazom na vyššie
uvedené konštatovania sa odvolací súd uţ ani nemal dôvod zaoberať ďalšími skutočnosťami,
ktoré mu boli vytýkané dovolacím súdom (námietkou odvolateľa - dovolateľa, „ţe nemoţno
zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je nevynutiteľná, pri ktorej absentuje nárok“).
Vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh vo zvyšku zamietol, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania
8,5 % ročne odo dňa 27. marca 2008 do 17. júna 2008 zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý, pretoţe nebol napadnutý odvolaním. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil
odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p. Uviedol, ţe aj keď v prejednávanej veci
mal ţalovaný plný úspech, a preto by mu podľa zásady úspechu v konaní zakotvenej
v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. patrila plná náhrada všetkých účelne vynaloţených trov
spojených s bránením práva, odvolací súd mu napriek uvedenému náhradu trov nepriznal.
Odvolací súd mal za to, ţe v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti
prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca, inak neúspešný účastník, plnil
ţalovanému náhradu trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti povaţoval to, ţe
na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali obaja účastníci, podnet na jej
uzavretie dal samotný ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil, z čoho je zrejmé, ţe
sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v prebiehajúcom súdnom konaní sa začal brániť
otázkou neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy, a s týmto argumentom sa napokon odvolací
súd po dôkladnom oboznámení sa s textom zmluvy aj stotoţnil. Neplatnosť
sprostredkovateľskej zmluvy bola podľa názoru odvolacieho súdu spôsobená tak správaním
sa ţalobcu ako aj ţalovaného, nielen výlučne jedným z nich. S prihliadnutím teda na
správanie sa oboch účastníkov, či uţ pred začatím sporu, resp. v jeho priebehu, odvolací súd
povaţoval za nespravodlivé, v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi
nimi, aby na zaplatenie vzniknutých trov bol zaviazaný ţalobca.
Výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania napadol ţalovaný dovolaním
tvrdiac, ţe v konaní mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237
písm.f/ O.s.p. s pouţitím § 241 ods. 2 písm.a/ O.s.p.). Opodstatnenosť uplatneného
dovolacieho dôvodu vyvodzoval z toho, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania
je zmätočné, pretoţe je nepreskúmateľné. Krajský súd svojvoľne, bez opory vo vykonanom
dokazovaní opiera rozhodnutie o náhrade trov konania o svoje subjektívne dojmy a názory
na prejednávanú vec, pričom bez zmeny v skutkových okolnostiach nepriznával úspešnému
účastníkovi právo na náhradu trov konania napriek tomu, ţe v predchádzajúcom rozhodnutí
(rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 14. decembra 2010 sp.zn. 8 Co 194/2010, ktorý bol
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2011 sp.zn.
2 Cdo 185/2011 zrušený) v plnom rozsahu priznal ţalobcovi náhradu trov konania. Okrem
nepreskúmateľnosti pre nedostatok odôvodnenia dovolateľ namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom pri rozhodnutí o trovách konania v zmysle § 150 O.s.p.
Vychádzajúc z uvedeného dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd v napadnutej časti rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danej veci ţalovaný napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách
konania. Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa týka trov konania, má povahu uznesenia
(viď § 167 ods. 1 O.s.p.), i keď je táto časť súčasťou rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť
dovolania ţalovaného v takomto prípade treba preto posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti
ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p., ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To
znamená, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalovaného smerujúceho proti výroku
rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania je v preskúmavanom prípade vylúčená
ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. Vzhľadom na to by dovolanie ţalovaného mohlo byť
procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných
So zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní
nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal
a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo.
So zreteľom na ţalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/
O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
K odňatiu moţnosti ţalovaného konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým,
ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k pouţitiu ustanovenia § 150 O.s.p. pri
rozhodnutí o trovách konania je nepreskúmateľné. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu
v napadnutej časti nezodpovedá právu účastníka konania na spravodlivý proces.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku (uznesenia) súd uvedie, čoho sa
navrhovateľ (ţalobca) domáha, a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti
povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie návrhy na dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie bolo presvedčivé.
Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú
vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem
zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91)
a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp.zn. I. ÚS 226/2003), treba
za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi)
v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Neodôvodnené a tým aj nepreskúmateľné súdne rozhodnutia zakladajú protiústavný
stav, pretoţe podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa ukladá súdom zákonom
ustanoveným postupom - teda v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. poskytovať ochranu právam,
ktoré sú predmetom občianskeho súdneho konania. Vţdy však musí byť predmetom veľmi
starostlivej úvahy, kedy o taký prípad pôjde; a oň by išlo napríklad vtedy, ak by sa odvolacie
súdne rozhodnutie obmedzilo len na arbitrárne odôvodnenie.
Dovolací súd v rámci svojej prieskumnej činnosti však nezistil, ţe by napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania trpelo vadou
nedostatku riadneho odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku citoval zákonné
ustanovenie, poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a aplikáciu
ustanovenia § 150 O.s.p. aj riadne odôvodnil. Poukázal na to, ţe v prejednávanej veci vyšli
najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré povaţoval za nespravodlivé, aby ţalobca,
inak úspešný účastník, platil ţalovanému náhradu trov konania. Výnimočné okolnosti
odvolací súd aj špecifikoval : na uzavretí spornej sprostredkovateľskej zmluvy sa podieľali
obaja účastníci, podnet k jej uzavretiu dal ţalovaný, tento si záväzok z nej aj čiastočne splnil,
z čoho bolo zrejmé, ţe sám konal v presvedčení o jej platnosti. Aţ v priebehu konania sa začal
brániť neplatnosťou sprostredkovateľskej zmluvy s tým, ţe táto neplatnosť bola podľa názoru
odvolacieho súdu spôsobená správaním sa tak ţalobcu ako aj ţalovaného a poukázal aj
na ďalšie okolnosti.
S poukazom na vyššie uvedené preto nedošlo v danej veci k vade konania podľa § 237
písm.f/ O.s.p.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom namietané v dovolaní ţalovaného
je síce prípustným dovolacím dôvodom, moţno ho však uplatniť len vtedy, ak je dovolanie
prípustné. Samo osebe prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v zmysle Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť
kaţdé rozhodnutie odvolacieho súdu, ale len tie, o ktorých tak zákon ustanovuje. Pokiaľ nie
sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie
podrobiť preskúmavaniu po stránke vecného a právneho posúdenia.
Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe v danej veci prípustnosť dovolania
ţalovaného proti napadnutej časti rozsudku krajského súdu nemoţno vyvodiť ani
z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho
konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
voči ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.), tieto ani z obsahu spisu
nevyplývajú.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. marca 2013 JUDr. Martin Vladik, v.r.
Za správnosť vyhotovenia : predseda senátu
Jarmila Uhlířová