Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/4/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu

a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 14. marca 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. P. pre trestný čin lúpeže

podľa , Tr. v znení zákona (ďalej už len

„Tr. zák.“) a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

z 22. mája 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. P. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 9. februára 2011, sp. zn. ,

bol obvinený M. P. uznaný vinným v bode 1/ z trestného činu lúpeže podľa § 234 ods. 1

Tr. zák. s použitím § 88 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z trestného činu ublíženia na zdraví

podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/

z trestných činov ako v bode 2/ a to na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkových

vetách výrokovej časti I. stupňového rozsudku.

Za to bol M. P. odsúdený podľa účinného

do 31. decembra 2005 s použitím účinného

do 31. decembra 2005 na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa účinného do 31. decembra 2005

bol obžalovaný pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do I. (prvej)

nápravnovýchovnej skupiny.

2

Súčasne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom

Okresného súdu Trnava, č.k. , zo dňa 06. novembra 2007, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa bol obžalovaný zaviazaný nahradiť škodu

poškodeným stranám.

O odvolaní obvineného M. P. a okresného prokurátora proti vyššie uvedenému

rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave dňa 22. mája 2012 uznesením, sp. zn. ,

takým spôsobom, že tento podľa zamietol odvolanie tak obvineného

ako aj okresného prokurátora.

Dňa 22. novembra 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného P.

podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie spomenutému rozhodnutiu

krajského súdu, kde tento ako dovolacie dôvody uviedol dôvody v zmysle § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/

V jeho písomnom odôvodnení pritom poukázal v prvom rade na porušovanie

obhajobných práv spočívajúcich v tom, že svedok O. bol vypočutý aj 12. novembra 2009,

bez prítomnosti obvineného a jeho obhajcu, čím im bolo znemožnené klásť svedkovi otázky.

Týmto bol výsluch vykonaný zároveň nezákonným spôsobom.

Ďalej namietal aj nesprávne hodnotenie dôkazov - výsluchov svedkýň Z. a P.,

pričom bolo porušené aj jeho právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený navrhol, aby bolo jeho dovolaniu

vyhovené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Dňa 4. februára 2013 bolo na Okresný súd Trnava doručené i písomné vyjadrenie

prokurátora k podanému dovolaniu, z ktorého obsahu je zrejmé, že tento považuje

právoplatné rozhodnutie súdu za vecne správne a zákonné. Výsluch svedka Ľ. O. zo dňa

12. novembra 2009 bol vykonaný pred senátom za prítomnosti prokurátora, preto ho považuje

za zákonný. S ohľadom na to preto navrhol podané dovolanie podľa

3

odmietnuť. (Vo vyjadrení prokurátora je pisárska chyba - nesprávne uvedený § 317 ods. 1

namiesto a namiesto

)

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (,

a ), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

( a ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(, ), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(, ).

Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa ,

veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný

prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa ( ).

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Podľa dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal predložený spisový materiál

a s ohľadom na obsah podaného dovolania zdôrazňuje, k dovolaciemu dôvodu uvedenému

v ust. , že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú

ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového

stavu veci a tiež i k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon pre uplatnenie

tohto dovolacieho dôvodu však nepredpokladá každé porušenie práva na obhajobu,

ale len jeho porušenie zásadné. Tým je najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

S poukazom na námietky obvineného považuje tunajší súd ďalej za potrebné

upozorniť na tú skutočnosť, že právo obvineného na obhajobu nemôže byť porušené tým,

že súd, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotí dôkazy ináč než

je predstava obvineného, a takisto za takéto porušenie nemožno chápať ani obsah a rozsah

vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní či súdu o voľbe použitých dôkazných

prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia

podľa Ak by tomu tak bolo, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu

zisteným skutkom v zmysle ust. , ktoré vyjadruje zásadu,

že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie

správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Revízia skutkových zistení a záverov

je už v dovolacom konaní nemožná.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nie je ani predmetom skúmania dovolacieho

súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých

dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide o otázky

skutkového charakteru.

Tak ako najvyšší súd v predmetnom prípade nezistil žiadne zásadné porušenie práva

obvineného na obhajobu, znamenajúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ , nezistil rovnako ani žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by bolo

napadnuté rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom ( ).

Pokiaľ ide pritom o procesne použiteľnú výpoveď svedka Ľ. O. z prípravného

konania, na ktorú sa, okrem iného, oba súdy vo svojich rozhodnutiach odvolávajú, tak táto

bola v súlade so zásadou bezprostrednosti uvedenou v prečítaná

5

na hlavnom pojednávaní (výpoveď z 2. júna 2006 /č. l. 83-84/ k skutku 1/ rozsudku, prečítaná

na hlavnom pojednávaní dňa 22. septembra 2009 a to či už s poukazom na

alebo ). Nič nebránilo obhajobe sa výsluchu svedka

v prípravnom konaní zúčastniť a túto okolnosť ani nenamietali pri oboznámení

sa s výsledkami vyšetrovania.

Je však pravdou, že súd, keď opätovne vypočúval uvedeného svedka

12. novembra 2009 (č. l. 494-495) mimo hlavného pojednávania za prítomnosti prokurátorky,

mal k tomuto úkonu prizvať aj obvineného, prinajmenšom však jeho obhajcu, pričom v spise

sa nenachádza žiaden záznam o snahe obhajobu o výsluchu vyrozumieť.

Je však nutné konštatovať, že právo obvineného na spravodlivý proces (v zmysle čl. 6

ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) porušené

nebolo.

Atribútom spravodlivého procesu v tomto zmysle je zachovanie rovnosti strán

pri vykonávaní dôkazu výsluchom svedka a splnenie požiadavky, aby aspoň raz v konaní mal

obvinený alebo jeho obhajca možnosť položiť svedkovi potrebné otázky, prípadne aby mohol

vznášať námietky proti priebehu výsluchu či proti samotnému obsahu výpovede svedka,

alebo proti protokolácii výpovede. Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu

možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len na ňom, či ho využije. Túto možnosť

ohľadom uvedeného svedka mal.

Kontradiktórny charakter hlavného pojednávania bude zachovaný pri prečítaní

zápisnice o výpovedi svedka vtedy, ak táto výpoveď bola vykonaná kontradiktórne

v prípravnom konaní, t.j. ak výsluch takého svedka bol uskutočnený za prítomnosti

obvineného alebo jeho obhajcu alebo ak prítomnosť pri tomto úkone im bola reálne

umožnená (hoci ju napr. nevyužili) a to v ktorejkoľvek fáze konania.

Uvedené právo je potrebné vnímať ako právo obhajoby ako celku, nielen obvineného

osobne. Preto je dostatočné pokiaľ možnosť vypočuť sporného svedka bola daná aspoň

obhajcovi.

6

Právo na obhajobu by v danom prípade bolo u obvineného porušené, pokiaľ by jeho

odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na výpovedi osoby, ktorú

obvinený nemohol nikdy vypočuť alebo dať vypočuť. (Luca proti Taliansku - rozsudok ESĽP

z 27. februára 2001, Mariana Marinescu proti Rumunsku...)

V danom prípade je evidentné, že vina obvineného nebola založená výlučne,

ani v rozhodujúcej miere, na výpovedi svedka z 12. novembra 2009, v ktorej ani neusvedčil

konkrétnu osobu, ani nepotvrdil zmocnenie sa cudzích vecí páchateľom.

Je preto zrejmé, že zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a rozhodnutie

by bolo založené na nezákonných dôkazoch iba vtedy, pokiaľ sa odsúdenie zakladá výlučne

alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisiveexcent) na výpovediach svedka, ktorého

obvinený vo fáze vyšetrovania ani na pojednávaní pred súdom nemal možnosť vypočuť

alebo dať vypočuť.

Za rozhodujúci dôkaz je potrebné považovať taký dôkaz, bez ktorého by zostávajúce

dôkazy neboli dostatočné k vysloveniu viny u obvineného. V teraz prejednávanej veci však

vina obvineného nebola postavená v rozhodujúcej miere na prečítanej svedeckej výpovedi

svedka z 12. novembra 2009, ale na iných svedeckých výpovediach, znaleckých posudkov

a listinných dôkazov, a nie v rozhodujúcej miere a už vôbec nie výlučne, aj na výpovedi

svedka z prípravného konania.

K vyhodnoteniu svedeckých výpovedí svedkýň uvádzaných v podanom dovolaní

a odôvodneniu rozhodnutia v tomto smere dovolací súd iba poznamenáva, že to, aké dôkazy

súd I. stupňa vykonal, ako ich následne súdy vyhodnotili a aké závery z vykonaného

dokazovania vyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní

už nemá oprávnenie preskúmavať.

V tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom

súdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10

a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími

dôkaznými prostriedkami.

7

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 14. marca 2013

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová