Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/9/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej F.F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc.

JUDr. B. F., PhD., advokát a konateľ, proti povinnému J. P., bývajúcemu vo V., o vymoženie

1 200,26 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 19. septembra 2012 sp. zn.

, zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. b/ a c/ podané v odvolacom konaní, v rámci ktorých sa oprávnená domáhala

predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade

ustanovenia § 44 ods. 2 (veta prvá a druhá) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta prvá)

pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany

dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, rovnako ako sa domáhala, aby súd

v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu

smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

2

zmluvách (ďalej len „Smernica“); a zároveň potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec

zo 16. marca 2012 č.k. -18, ktorým bola exekúcia vykonávaná súdnym

exekútorom JUDr. R. K. pod sp. zn. EX 10002/09 vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia návrhov na prerušenie

konania poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že

exekučné konanie nie je možné prerušiť z dôvodov uvedených v tretej časti Občianskeho

súdneho poriadku (napríklad , , ), pretože účel, ktorý sa v základnom

konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom

exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je situácia, keď osobitný zákon,

ktorým je napríklad o konkurze a vyrovnaní,

o konkurze a reštrukturalizácii a o medzinárodnom práve súkromnom

a procesnom, ustanovuje inak, čo sa však na tento prípad nevzťahuje. Odvolací súd ďalej

uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t.j. nemožno ho vykladať tak,

že táto povinnosť existuje vždy. Jej predpokladom je totiž skutočnosť, či otázka

komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie toho

– ktorého prípadu relevantná, pričom nepostačuje tvrdenie niektorého z účastníkov konania

o tejto skutočnosti. Navrhnuté prejudiciálne otázky súd v tomto prípade považoval za zjavne

neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu, keď ich prejudiciálne

zodpovedanie by nemalo reálny dosah na prebiehajúci spor, keďže súd v predmetnom konaní

neaplikuje priamo ustanovenia Smernice, ale aplikuje predovšetkým príslušné ustanovenia

týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Navyše, aj v prípade, ak by súd

považoval oprávnenou položené otázky za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej

únie upravuje výnimky z povinnosti súdu predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa práva

Európskej únie, a tými sú prípady, kedy existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej

únie a výklad a správna aplikácia práva Európskej únie je súdu úplne jasná. Odvolací súd

preto uzavrel, že v predmetnom konaní neexistuje žiaden z dôvodov na jeho prerušenie

v zmysle , a oba návrhy oprávnenej na prerušenie konania

zamietol. Čo do potvrdzujúceho výroku svojho rozhodnutia sa krajský súd v podstatnej časti

stotožnil s dôvodmi uvedenými okresným súdom a jeho rozhodnutie ako vecne správne

v zmysle potvrdil.

3

Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhov na prerušenia konania

podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť

a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho

súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. d/ [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej

právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou

ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie

veci súdom podľa , ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd

nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia , Zmluvy

o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,

že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre

nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku

opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom

dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -

subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,

za ktorých môže o podanom odvolaní konať ( ) a zistil, že tieto podmienky nie

sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa (veta prvá) ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (prvá hlava, prvá časť). Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,

4

ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi takéto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.

V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský

súd v odvolacom konaní zamietol jej návrhy na prerušenie konania.

Podľa (veta prvá) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov

prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len

vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,

pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný ).

Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania

vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého

stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto

nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 19. septembra 2012 sp. zn. , ktoré trpí

takouto vadou, zastavil ( v spojení s ) bez toho, aby bola

preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa

v spojení s , pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie

odseku 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. marca 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková