Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-47-2021.pdf
PDF · 138.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti o maloletého U. N., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Levice, dieťa rodičov: matka - N.. H. N., nar. XX.X.XXXX, bytom G. Z. XX a otec - N.. H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G., P. XX, zastúpený: JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka, so sídlom Levice, Sládkovičova 1, o zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 20. septembra 2021, č. k. 6P/86/2020 - 80, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 20. septembra 2021, č. k. 6P/86/2020-60 rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 17P/148/2019-111 zo dňa 26.11.2019 vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v pondelok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každoročne v dňoch 02.06., 27.08., 09.11. a 25.12. vždy od 15:00 hod. do 18:00 hod., s tým že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si mal. dieťa odovzdať a prevziať v stanovenom čase v mieste bydliska matky.
1.2. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. 1.3. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil podľa ustanovení § 36 ods 1 a § 25 ods.2 Zákona o rodine, ako aj podľa § 121 CMP a § 217 ods.1 prvá veta CSP. Výrok o náhrade trov konania oprel o ust. § 52 CMP.
2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že otec sa návrhom podaným dňa 25.6.2020 domáhal zmeny úpravy styku s mal. U. nasledovne: - každý párny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 11.00 hod. a od 14.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 9:00 hod. do 11.00 hod. a od 14.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., 2.6. od 15.00 hod. do 18.00 hod., 27.8. od 15.00 hod. do 18.00 hod., 9.11. od 15.00 hod. do 18.00 hod. 25.12. od 15.00 hod. do 18.00 hod., pričom rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa na stretnutie riadne a včas pripraviť a odovzdať druhému rodičovi.
2.2. Dôvodil, že podľa prechádzajúceho rozsudku sa jeho styk realizuje za prítomnosti matky a nie v súdom určených hodinách, ale upravili si ich s matkou podľa režimu mal. dieťaťa, väčšinou v čase od
16. do 18. hodiny. Počas pandémie koronavírusu akceptoval žiadosť matky o nestretávanie sa s mal. synom, ale v 16. týždni sa už styk realizoval. Od 1.6.2020 má novú prácu v spoločnosti VÚEZ, a.s., kde má otec pružnú pracovnú dobu a v práci musí byť od 8.00 hod. do 13.00 hod. Má záujem o rozšírenejší styk so synom, pretože si s ním chce vybudovať silnejšiu citovú väzbu, aby skutočne vedel, že on je jeho otec. Navštevuje domácnosť matky alebo sú spolu vonku, s matkou však majú komunikačný problém, stretávanie za prítomnosti matky už považuje za kontraproduktívne.
2.3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila dňa 10.10.2020, pričom s návrhom nesúhlasila. Rozsah stretávanie, ktorý otec navrhuje, považuje za neprimeraný veku a vývojovému štádiu dieťaťa. Dôvodila, že dieťa nie je na otca citovo naviazané, pretože otec ich opustil a o dieťa sa nezaujímal. Otec nadviazal známosť so ženou bývajúcou v ich ulici, keď opúšťa jej dom a matka so synom sú na ulici, otec sa tvári, že ich nevidí. Mal. U. si ako mužský vzor vybral matkinho brata. Ďalším dôvodom nesúhlasu s návrhom, je podľa matky skutočnosť, že U. stále kojí, a preto neustále vyžaduje jej prítomnosť, očný kontakt, ak matku nevidí, začne plakať a hľadať ju. Matka žije so synom u jej rodičov, pričom otec je onkologický pacient, a preto v čase šírenia pandémie COVID 19 obmedzili stretávanie s ľuďmi aj s rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť je pre ich rodinu veľmi závažná a nevie s určitosťou vylúčiť možnosť prenosu nákazy, ak by si otec vzal syna do domácnosti jeho matky. Poukázala na to, že otec nerealizoval styk ani v rozsahu dohody schválenej rozsudkom OS Levice sp. zn. 17P/148/2019 zo dňa 26.11.2019.
2.4. K vyjadreniu matka priložila správu MUDr. Evy Hofferíkovej, pediatričky zo dňa 20.10.2020, v ktorej starostlivosti je mal. U. od narodenia a podľa ktorej je U. vďaka výlučnému kojeniu v najútlejšom veku zdravý chlapček. Má zavedenú batoleneckú výživu a súčasne je stále dojčený podľa jeho potrieb a požiadania. Podľa početných štúdií a lekárskych odporúčaní je známe, že dojčenie má veľký význam aj v batoleneckom veku dieťaťa. Zloženie materského mlieka sa fyziologicky, prirodzene prispôsobuje potrebám detského organizmu a to po stránke telesnej aj psychickej. Po stránke psychickej a emocionálnej je dojčenie a tým tesný telesný kontakt s matkou nenahraditeľný dar, ktorý môže matka dieťaťu dopriať. V súlade s uvedenými informáciami, s poznaním zdravotného stavu U. a jeho denného režimu po konzultácii s jeho mamičkou lekárka dôrazne odporúča popri strave pestrej, veku primeranej dopriať dieťaťu dojčenie podľa jeho požiadania kedykoľvek počas dňa i noci až do jeho samostatného odstavenia sa. Každé dieťa má na to iný vek a iný čas. Po stránke fyzickej materské mlieko aj v tomto veku prispieva k zdravému vývinu všetkých telesných štruktúr, hlavne kostí, k budovaniu zdravého a sileného imunitného systému a k zdravej krvotvorbe. Z psychického hľadiska dojčenie prispeje k zdravému duševnému vývoju dieťaťa, k pestovaniu jeho zdravého sebavedomia a blízkeho citového vzťahu s matkou ako základu správnej komunikácie matky a dieťaťa v neskoršom veku. Lekárka odporúča stálu prítomnosť matky s dieťaťom. Prípadné návštevy u príbuzných odporúča vždy v prítomnosti matky, aby U. mohol kedykoľvek podľa svojich potrieb byť s ňou v blízkom kontakte vrátane dojčenia.
3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 17P/148/2019-111 zo dňa 26.11.2019 súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol mal. U. zverený do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 150 € mesačne a zároveň sa rodičia dohodli na stretávaní otca s mal. U. každý párny víkend v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod a v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
4.1. Otec na pojednávaní dňa 7.12.2020 zotrval na písomnom návrhu. Ohľadne stretávania so U. vypovedal, že spočiatku to bolo u matky doma, v blízkosti majú detské ihrisko, kam už v dobrom počasí chodievali. Na ihrisku sa U. vždy venoval a aj chcel, zvykol sa často pýtať na ruky a hneď ho brala matka, samozrejme, že častejšie sa pýtal k nej, ale brával som ho aj ja a v tomto mi matka nebránila. Počas prvej vlny pandémie COVID 19, keď ešte nevedeli, čo všetko to obnáša, matka navrhla prerušenie stretávania. Keď sa otec po čase ozval, bolo to asi niekedy v máji alebo v júni, vždy mal rukavice, rúško a dezinfekciu. Keď matke navrhol zmenu styku, nechcela o tom ani počuť, ale stretli sa dvakrát bez syna, aby sa o tom porozprávali, obaja si dali nejaké podmienky. Otcovi napr. prekážalo, že syn ho neoslovuje „tato alebo oco“, ale volal „ujo“ a matka ho v tom nechala, pričom vôbec mu nevysvetlila, že on je ocko. Až otec sám ho po dvoch rokoch začal učiť, že on jeho tato a nie cudzí ujo. V súčasnosti ho už takto oslovuje. Stávalo sa, že po hodine ich stretnutia matka s malým odchádzala. Otec preto kontaktoval Úrad práce, kde mu vysvetlili, že organizácia stretnutí a čas kde ho strávia, je na ňom. Preto začali chodiť aj do Bažantnice, ku zvieratkám a pod.
4.2. Počas stretnutí zo začiatku U. požadoval kojenie, ale už vyše mesiaca vydrží a nepýta si a aj predtým keď si pýtal ku koncu stretnutia, matka povedala, že ho nakojí doma. Stretávanie bez prítomnosti matky chce aj z dôvodu, že ona odmieta chodiť k rodičom otca, nedovolí otcovi k nim syna zobrať ani raz za mesiac, jeho matka je pritom zdravotná sestra. U. nevidela ani otcova babka, jeho sestra ho videla len jedenkrát, pritom aj širšia rodina má právo sa s ním stretnúť. Otec potvrdil, že ich vzájomná komunikácia s matkou je hrozná prakticky od tehotenstva, nevedeli sa dohodnúť na ničom okrem financií pre U.. Matka klame, ak tvrdí, že o syna sa nezaujímal. Priznal, že aj on bol prchký a končilo to výmenou názorov, ale uvedomil si, že to nikam nevedie, preto sa stiahol a myslí si, že práve to matka začala využívať proti nemu. U. už začína rozprávať, samozrejme, že tým slovám nie vždy rozumie, matka však povie, že ona im rozumie, ale keď sa jej pýta, čo U. povedal, sama povie, že nevie alebo že ako otec to má vedieť. Čo sa týka kojenia, čítal informácie na internete, aj sa o tom rozprával s MUDr. Hofferíkovou, samozrejme, že to má pre dieťa veľké plusy a matka pre zdravie U. urobí všetko, ale myslí si, že keby sa po 2-3 hodinách pýtal, určite by U. k matke zobral.
5.1. Matka rovnako zotrvala na písomnom vyjadrení a s návrhom jednoznačne nesúhlasila. Vypovedala, že je nemysliteľné, aby sa otec so U. stretával bez jej prítomnosti, pretože ho nejako extra nepozná. U. je na ňu veľmi naviazaný, otec je nezodpovedný, nikdy s nimi nežil v spoločnej domácnosti, nevie aký je U. režim, nevie ho utíšiť, nevie ho uspať, nevie čo robiť, keď sa mu prerezávajú zuby a pod. Pred predchádzajúcim konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa so U. stretol asi 6 dní za mesiac, na súde sám navrhol dva víkendové dni a aj tie skráti, keď potrebuje, čiže ten stanovený rozsah nedodržal. Matka naopak nemá problém, aby bol so synom aj nad rámec upraveného času, či už bol Mikuláš, MDD, ale len za jej prítomnosti. Do vypuknutia prvej vlny pandémie v matkinom byte U. navštevovali aj otcovi rodičia, tiež matka išla von, ak sa s ním chcela stretnúť U. prababička, je to však byt matky a nie je povinná tráviť v ňom každý deň s otcovou matkou, s ktorou nemajú vzájomne veľmi dobrý vzťah.
5.2. U. má určitý režim, ktorý sa stále mení, preto aj súdom stanovené stretávanie nefunguje. U. je v celodennej starostlivosti matky, niekedy spí do 7.00 hod. niekedy do 9.00 hod., keď vstane neskôr, posunie sa mu celý režim a matka preto nevie dodržať stanovené stretnutia a určite ho kvôli tomu nebude budiť. Otec je podľa nej nezodpovedný aj v tom, že nevie predvídať, čo dieťa spraví. Keď idú popri ceste a povie otcovi, aby ho chytil, príde mu to smiešne, pritom stačí sekunda a malý vybehne na cestu. Keď mu otec privrel prsty do dverí auta, tiež si z toho nič nerobil, samozrejme že to neurobil vedome, ale takúto jeho nepozornosť matka považuje za úplne nezodpovednú. Otec nemá pre U. hranice, nevie mu zakázať, namiesto jedného Kinder vajca mu kúpi štyri, keď U. bije deti na ihrisku, tak ho otec nechá. Otec s deťmi nemá skúsenosť, a preto je nevyhnuté, aby pri stretnutí matka bola. Otcova matka je zdravotná sestra, ale veľmi matku rozčúlilo, keď prišli pozrieť U. a odmietli si umyť ruky, lebo ich majú čisté. Matka so U. prežila nakazenie rotavírusom, skončili v nemocnici a je úplne normálne, je na hygienu háklivá. Určite U. nepodporuje v tom, aby otca oslovoval „ujo“, na druhej strane však priznáva, že syna neučila oslovovať ho „ocino alebo tato“, necháva to na otca, myslí si, že niečo ho môže naučiť aj on. To že U. používa skomoleniny niekedy aj zmiešané s angličtinou je pravda, ale je pravda že aj matka mu nie vždy rozumie.
5.3. Čo sa týka kojenia, U. si ho nepýtal iba posledné dve návštevy a keď sú len pár minút od domu, tak ho matka vie prehovoriť, že dostane doma. Podľa nej neexistuje, že by ostal s otcom celý deň. Samozrejme, že nejde len o výlučné kojenie a U. sa stravuje normálne, ale kojenie je aj relax a utíšenie, na prsníku aj zaspáva a v noci spáva s matkou, od narodenia spí s ňou v posteli a tak je to doposiaľ. Tiež jej prekáža, že si otec nevie dať pozor na ústa a nie raz mu ujde nejaký vulgarizmus, ktorý bude U. opakovať. Matka uznáva, že sa stretávanie bude musieť časom meniť, ale v žiadnom prípade to nebude bez jej prítomnosti. Skutočnosť, že po troch rokoch U. nastúpi do MŠ a bude ho musieť odnaučiť do kojenia, bude si musieť zvyknúť na iných ľudí, na to má ešte rok a bude to riešiť potom.
6.1. Pretože rodičia spolu nevedia komunikovať, súd požiadal Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice o poskytnutie poradenstva rodičom za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie so zameraním sa na úpravu stretávania otca s mal. dieťaťom. V priebehu realizácie poradenského procesu sa uskutočnilo dňa 12.5.2021 pojednávanie, kde rodičia vypovedali, že sa otec so synom stretáva vždy v prítomnosti matky a vonku. Vďaka uvoľneniu protipandemických opatrení mohli program vylepšiť. Matka však do domácnosti otca v žiadnom prípade vstúpiť nechce a syna s otcom osamote nenechá. Kvôli onkologickému ochoreniu jej otca má stále obavu z nakazenia ochorením
COVID 19 napriek tomu, že otec U. aj jeho rodičia sú kompletne zaočkovaní. Svoju obavu považuje za odôvodnenú aj pre tvrdenia v médiách, že zaočkovaný človek sa tiež môže nakaziť alebo môže byť prenášačom ochorenia. Tiež sa jej nepáči, keď otec dovolí U. hrať sa s jeho rúškom, nechá ho sťahovať mu ho z tváre a pod. Zároveň poukázala na negatívnu skúsenosť s otcom, keď mal. U. cca 9 mesiacov a otec mal v tom čase črevnú virózu a hnačky, po odoznení ktorých sa chcel so synom stretnúť tvrdiac, že je už zdravý a nakoniec dostal rotavírové hnačky aj U.. Napokon priznala, že nechce U. nechať samého s otcom z dôvodu, že otec chronický užívateľ marihuany. Doznala, že spolu nechodili krátko a robil to aj počas ich vzťahu. Okrem toho podľa matky otec nie vždy využije celý dvojhodinový čas, kedy by so U. mohol byť a tiež mu ona dá možnosť, aby sa k nim otec pripojil vždy, keď sú vonku.
6.2. V záverečnej správe Referát poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Levice zo dňa 10.9.2021 uviedol, že od podania predchádzajúcej správy zo dňa 06.05.2021, sa uskutočnilo 10 konzultácií s rodinou nasledovne: sedem dyadických konzultácií s oboma rodičmi, jedna individuálna konzultácia s matkou a dve individuálne konzultácie s otcom. Z dyadických stretnutí vyplynula potreba jednej individuálnej konzultácie s otcom, zvyšné dve individuálne konzultácie neboli plánované a k ich uskutočneniu došlo z dôvodu, že otec sa zabudol dostaviť na dohodnutú dyadickú konzultáciu. Obsahom poradenských konzultácií bolo nastavovanie pravidiel komunikácie a interakcií medzi rodičmi a dieťaťom, ako aj medzi rodičmi navzájom, s cieľom dospieť k modifikácii rodičovskej dohody. Rodičia sa dohodli na spôsobe a intenzite informovania otca o dieťati mimo osobných stretnutí, na navýšení stretnutí dieťaťa s otcom ako aj na finančných záväzkoch (výživné 220€). V otázke stretávania sa v prítomnosti resp. v neprítomnosti matky, rodičia nedospeli k dohode. Matka nepovažuje otca za dostatočne zodpovedného a má obavy, že otcova ľahkovážnosť by mohla ohroziť život a zdravie dieťaťa. Taktiež podľa nej otec nemá so synom vytvorený taký vzťah, aby obaja dokázali spoločne stráviť bez prítomnosti matky toľko času, ako navrhuje otec. Z týchto dôvodov matka naďalej trvá na jej prítomnosti pri stretávaní sa otca so synom. Vzhľadom k vyššie uvedenému bolo zrealizované individuálne stretnutie s otcom zamerané na edukáciu otca v oblasti bezpečnostných rizík detských úrazov. Taktiež sa venovali prehlbovaniu vzťahu otca s mal. dieťaťom, pričom bola veľmi nápomocná matka, ktorá sa snažila otcovi poradiť ohľadom interakcií s dieťaťom. Otec nevyvíja iniciatívu ohľadom priblíženia sa k dieťaťu, nevyužíva možnosti, ktoré sú mu ponúknuté, v niektorých prípadoch nemal záujem využiť ani príležitosti vyplývajúce z dohody (napr. telefonické informovanie sa o dieťati). Taktiež nesplnil úlohu zadanú psychologičkou. Otec dôveruje svojim schopnostiam a je presvedčený, že by zvládol niekoľko hodín osamote s dieťaťom, hoci počas trvania poradenského procesu nevyvinul žiadnu aktivitu, ktorá by jeho presvedčenie podporila. Pokiaľ otec nezmení svoje vnímanie rodičovstva z formálneho na obsahové a nevyvinie skutočnú snahu o prehĺbenie vzťahu s dieťaťom, psychologička odporúča stretávanie sa s dieťaťom ponechať v prítomnosti matky. Stretávanie sa počas víkendov odporúča zachovať a navýšiť stretávanie počas týždňa, podľa možností rodičov.
7. Po absolvovaní psychologicko-poradenského procesu na poslednom pojednávaní, kedy súd vo veci rozhodol, rodičia znovu ukázali, že na ich vzájomnej komunikácii sa nič nezmenilo a je naďalej katastrofálna. Matka otca stále obviňuje, že s akýmikoľvek jej návrhmi je nespokojný, vždy mu niečo prekáža a nevie to ani odôvodniť. Otec zas matku obviňuje, že pri stretnutí so synom matka uráža jeho alebo jeho rodinu, vyťahuje veci typu „aj tvoja bývalá má už iného...“, neustále sú z jej strany nejaké ataky. Preto chce byť so synom bez jej prítomnosti. Urážanie či ataky matka poprela a „bývalú spomenula len raz“. Matke naďalej prekáža, že otec nevie pre syna vymyslieť žiadnu aktivitu, ak nejakú navrhne ona, otec sa k nim nepripojí. Stále ho považuje za nezodpovedného, keď nechá syna behať po dvore s drôtom v ruke alebo okolo domu, ktorý nie je úplne oplotený. Rodičia sa zhodli na úprave styku tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, matka však rezolútne odmietla nechať syna u otca bez jej prítomnosti. Čo sa týka stretnutia v pondelok, matka si myslí, že by sa nemali upínať na čas, ale mohli by to ponechať na dieťa a ak bude chcieť byť s otcom aj 4 hodiny, ona s tým nebude mať problém, ale treba dodržať aj určitý jeho režim, keď o 17. hodine majú večeru, potom hygiena, pred spaním si čítajú rozprávku, a keďže bude vstávať do MŠ, musí ísť aj skoro spať.
8. Kolízna opatrovníčka uviedla, že v záujme dieťaťa je pravidelný plnohodnotný kontakt s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, druhý rodič mu to musí umožniť, dieťa pripraviť a podporovať v tom. Už v tak malom veku je dôležité, aby sa styk otca s dieťaťom uskutočňoval pravidelne, nakoľko sa bude vyvíjať citová a vzťahová väzba otca s dieťaťom. V danom prípade prítomnosť matky pri styku môže brániť plnohodnotnému vývinu vzťahovej väzby medzi otcom a dieťaťom, obzvlášť kedy matka a otec majú odlišné predstavy, čo však neznamená, že predstavy jedného sú správne a druhého nesprávne.
Stretávanie s otcom navrhla upraviť bez prítomnosti matky. Poukázala na to, že je len na rodičoch, aby prechod bez prítomnosti matky mal. U. zvládol, aby sa vedeli dohodnúť a keď dieťa bude u otca a bude sa pýtať domov k matke, aby mu to otec umožnil.
9. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že stretávanie sa mal. U. s otcom bolo upravené na základe rodičovskej dohody, ktorá bola schválená v čase útleho veku dieťaťa, pričom rodičia spolužitie prerušili už v apríli 2018. Dohodli sa na stretávaní otca so synom za prítomnosti matky na každý párny víkend v sobotu a nedeľu od 16. do 18. hodiny. Dieťa je už na otca zvyknuté a nie je pre neho cudzí človek, i keď je nepochopiteľné, že matka nechá U., aby otca oslovoval „ujo“ a za mužský vzor pre syna považuje svojho brata. Rodičia žili vo vzťahu dosť dlho, matka si ho vybrala za otca svojho dieťaťa, preto sa obaja musia podporovať a pracovať na ďalšom budovaní a upevňovaní vzťahu otca a syna. Je potrebné, aby si dieťa vytváralo vzťah aj s rodinou otca, s prostredím, v ktorom otec žije.
10.1. Otec pozná režim dieťaťa, potreby aj zvyklosti dieťaťa. Je rovnocenný v postavení rodiča rovnako ako matka, je preto žiaduce, aby sa podieľal na výchove syna aj sám, nie len v prítomnosti matky. V čase stretnutia s otcom mal. U. s prihliadnutím na jeho vek určite nebude chýbať kojenie, ktoré je v súčasnej dobe len doplnkom k plnohodnotnej strave dieťaťa, navyše ak dieťa už nastúpilo do materskej školy, kde si bezpochyby bude musieť bez matky a kojenia zvyknúť. I keď je v MŠ v adaptačnom režime a nie po celý deň, predsa len je pre neho ešte s cudzími ľuďmi, avšak otec cudzou osobou nie je. Navyše dieťa kojenie využíva hlavne pri zaspávaní, pričom u oca zatiaľ prespávať nebude. Matke nič nebránilo, aby sa už počas obdobia prebiehajúceho súdneho konania od syna počas stretnutia s otcom vzďaľovala a dieťa postupne začalo aj osobu otca vnímať ako dôležitú vzťahovú osobu. Je nepochybné, že U. je na matku silne naviazaný, keďže bol doposiaľ v jej výlučnej starostlivosti, na druhej strane je v záujme dieťaťa, aby sa jeho vzťah s otcom rozvíjal a dieťa malo vzor v osobe otca, hlavne keď ide o chlapca. Rozsah styku, na ktorom sa rodičia dohodli skutočne nie je tak široký, aby U. bez matky nevydržal. Je dôležité, aby aspoň počas tohto času sa mohol otec podieľať na synovej výchove bez toho, aby ho neustále „kontrolovala“ matka.
10.2. Rodičia nevedia spolu komunikovať, ako to prejavili aj na pojednávaniach, navzájom im vždy niečo na tom druhom prekáža, neustále si niečo vyčítajú, matka otca upozorňuje, má k otcovi poznámky, ktoré pri stretávaní nemá čo riešiť (napr. rozchod s jeho bývalou...i keď to spomenula len raz). Ak stretnutia prebiehajú v takejto atmosfére, nemožno sa čudovať, že otec sa k nim nechce pridať ani v iný čas. Určite je preto prítomnosť matky v tomto smere kontraproduktívna. Síce bolo tvrdené, že otec nevie synovi nevie vymyslieť žiadne aktivity, ale je zrejmé, že keď bude so U. sám, bude mu musieť čas vyplniť a rôznymi aktivitami ho zaujať. Nie je pritom na škodu, ak mu v tom pomôže aj stará matka. Čo sa týka výčitiek matky o nezodpovednosti otca, súd uvádza, že doposiaľ ani nemal možnosť, aby sa ako zodpovedný človek prejavil. Vždy pri stretnutiach bola ona, takže na ňu zodpovednosť zrejme automaticky presúval. Požívanie marihuany u otca preukázané nebolo (napokon matka tvrdila, že bol užívateľom už počas ich nie krátkeho vzťahu a napriek tomu s ním má dieťa). Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, vek dieťaťa, krátkosť času stretnutí s otcom súd konštatoval, že prítomnosť matky pri styku otca s mal. dieťaťom nie je nevyhnutná.
11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP.
12.1. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého dieťaťa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa zmeny výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý párny týždeň v pondelok od 15,00 hodine do 18,00 hodine, v sobotu od 15,00 hodine do 18,00 hodine a v nedeľu o 15,00 hodine do 18,00 hodine a každoročne v dňoch 02.06., 27.8,, 09.11. a 25.12., vždy od 15 hodiny do 18 hodiny za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
12.2. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, respektíve nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a základe, ktorého rozhodol. Poukázala najmä na odporučenie všeobecnej lekárky pre deti a dorast MUDr. Evy Hofferíkovej, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2020 odporučila stálu prítomnosť matky s dieťaťom i v prípade návštevy príbuzných. Taktiež zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.09.2021 jednoznačne vyplýva, že otec počas trvania poradenského procesu nevyvinul žiadnu aktivitu, ktorá by podporila jeho presvedčenie, že sa dokáže o svojho maloletého syna postarať sám. Má za to, že súd prvej inštancie sa so závermi odborných
vyjadrení nestotožnil, neosvojil si ich, naopak riadil sa výlučne stanoviskami otca odporúčaním kolízneho opatrovníka Bc. X.. Matka je presvedčená, že nie je správne všeobecne konštatovať, že dieťa si musí na adaptačný proces zvyknúť. Predsa každé dieťa je iné a každé dieťa potrebuje iný prístup.
12.3. Ako matka sa stretávaniu otca so synom nebráni. Odmieta tvrdenia, že je pri stretnutiach kontraproduktívna, predsa kolízny opatrovník pri stretávaní otca s maloletým dieťaťom nikdy nebol prítomný, preto nevie na základe akých záverov si súd aj kolízny opatrovník uvedené tvrdenie vyvodili. Kontraproduktívnosť matky vyvracia aj správa Mgr Radoslavy Danáčovej, psychologičky RPPS, v ktorej konštatuje, že matka bola veľmi nápomocná prehlbovaniu vzťahu otca s maloletým dieťaťom. Naopak, práveže otec si neuvedomuje svoju zodpovednosť, možnosť privodiť dieťaťa, napríklad zranenie svojou ľahkovážnosťou. Veď keby mal o dieťa taký záujem, ako prezentuje nezabudol by na dohodnuté dyadické konzultácie alebo by aspoň tejto forme pomoci komunikácie medzi rodičmi venoval patričnú pozornosť.
13.1. Je nesporné, že otec si doposiaľ nevytvoril s maloletým dieťaťom puto otec - syn. Snaží sa jeho pozornosť a záujem „kupovať“, sľubmi, podmienkami, napríklad, ak pôjdeš k starým rodičom, kúpim ti hračku. Samozrejme, že maloletý U. pozitívne zareaguje na možnosť získania novej hračky, avšak po jej získaní odmieta splniť svoju časť dohody a dožaduje sa návratu domov. Matka nie je zástancom tejto formy zbližovania a budovania rodinných a príbuzenských vzťahov. Nie je pravdou ani tvrdenie otca, že je proti stretávaniu U. s jeho rodinou. U. starí rodičia z otcovej strany za vnukom chodili do jej domácnosti, s prababkou absolvovali spoločné prechádzky. V súčasnosti býva s maloletým dieťaťom sama v rodinnom dome, avšak nebráni sa ani stretávaniu sa v prírode či na ihrisku. Naopak, v tejto pandemickej situácii by túto formu stretávania zbližovania U., otca a jeho rodiny uprednostnila, aj s ohľadom na profesiu starej matky.
13.2. Je toho názoru, že existujúci vzťah otca s maloletým U. si jej prítomnosť vyžaduje, pretože U. by s otcom trávil oveľa viac času a tým by sa viac spoznávali a vzájomne si na seba zvykli. Otec dieťaťa si však predovšetkým musí vytvoriť aj určitý emočný vzťah k svojmu synovi a záujem dieťaťa vo svojom hodnotovom rebríčku posunúť na podstatne vyššiu priečku. Je presvedčená, že záujem otca je len formálny a že svoj záujem prezentuje len na základe požiadaviek svojich rodičov. Je si vedomá a plne súhlasí s názorom, že aj v záujme dieťaťa, aby mal pravidelný plnohodnotný kontakt s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, ale zároveň zastáva názor, že dieťa potrebuje čas, aby získalo dôveru k otcovi, aby pri stretnutiach nebolo stresované, neisté, aby svojmu otcovi dôverovalo.
13.3. Matka navrhla, aby krajský súd zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 17P/148/2019-11 zo dňa 26.11.2019 vo výroku o úprave styku otca s mal. dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. U., nar. X.XX.XXXX každý párny týždeň v pondelok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 15.00 hod. do 18.00 hod., a každoročne v dňoch 02.06., 27.08., 09.11. a 25.12., vždy od 15.00 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky mal. dieťaťa. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
14.1. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poznamenal, že súd prvej inštancie vykonal mimoriadne rozsiahle dokazovanie v predmetnej veci a vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, ktoré boli v obšírnom spise produkované. Uviedol, že v prejednávanej veci boli jednak vypočutí obaja rodičia maloletého dieťaťa, boli zabezpečené listinné dôkazy a pripojený spis Okresného súdu Levice. Rodičia maloletého dieťaťa sa po roku stretli v ďalšom konaní o zmene úpravy styku, kde, žiaľ, nevedeli dospieť k vzájomnej dohode. Pri rozhodovaní o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa musí súd prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a nie na záujem rodičov. Je nevyhnutné dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na udržiavanie pravidelného rovnocenného osobného styku s nimi.
14.2. Styk otca s maloletým U. bol upravený rozsudkom Okresného súdu Levice pod spisovou značkou 17C/148 /2019 zo dňa 26.11.2019, kedy bol maloletý U. vo veku necelého jedného roka. Od uvedenej doby do terajšieho rozhodnutia súdu uplynuli 2 roky, dieťa je už na otca zvyknuté, nie je pre neho cudzí človek. Je zarážajúce, že matka nechá maloleté dieťa, aby oslovoval otca „ujo“ a za mužský vzor pre syna považuje matka svojho brata. V neposlednom rade chce poukázať na to, že matka si ho vybral za svojho dieťaťa, a preto sa musia obaja rodičia podporovať a pracovať na budovaní a upevňovaní vzťahu otca a syna. Dieťa má právo si vytvárať vzťahy so širšou rodinou otca a s prostredím, v ktorom otec žije.
Otec už pozná režim dieťaťa, má rovnocenné postavenie rodičia rovnako ako matka a je vhodné, aby sa podieľal na výchove syna aj sám, bez prítomnosti matky.
14.3. Dieťa navštevuje materskú školu, tu sa stretáva s cudzími ľuďmi a otec pre neho nie je cudzou osobou. Aj keď je maloletý U. silne naviazaný na matku, je v záujme dieťaťa, aby sa jeho vzťah s otcom rozvíjal a ide hlavne o dieťa, ktoré potrebuje vzor v osobe otca, lebo je chlapec. Rodičia sa „predviedli“ na pojednávaniach ako spolu zle komunikujú, stále si niečo vyčítali, matka viackrát skákala do reči a potrebovala sa ku všetkému viackrát vyjadrovať. Aj v priebehu pojednávania bolo zjavné, že prítomnosť matky pri stretnutiach otca s maloletým dieťaťom je kontraproduktívna. Otec má právo byť s dieťaťom sám, aj vzhľadom na vek dieťaťa a nech má možnosť prejaviť sa, že je zodpovedný otec a človek a vie sa o dieťa plne postarať a toto vie preukázať len vtedy, keď bude s dieťaťom sám. Súd prvej inštancie rozhodol správne a jednoznačne v záujme mal. U. N., preto navrhol napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. 15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 CMP, neviazaný pritom odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným odvolateľkou v odvolaní.
17.1. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17.2. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
17.3. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
17.4. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
17.5. V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
18. V prípade, keď súdy rozhodujú o úprave styku rodičov s dieťaťom, je nutné vychádzať z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnakou mierou sa o dieťa starať a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Rozhodnutím súdu by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stýkať sa s oboma rodičmi v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej starostlivosti čo najviac naplnený. Takéto usporiadanie vzťahov je spravidla vždy v „najlepšom záujme dieťaťa“, pričom odchýlky od tohto princípu musia byť odôvodnené ochranou nejakého iného, dostatočne silného legitímneho záujmu, pričom konkrétne skutočnosti, o ktoré sa tento
záujem opiera, musia byť v danom konaní preukázané (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 2298/15 - bod 16, I. ÚS 3216/13, II. ÚS 3765/11).
19.1. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť. Predbežne upravený styk otca s maloletým dieťaťom zabezpečuje legitímny cieľ a to ochranu zdravého vývoja maloletého dieťaťa a umožní aspoň čiastočné výchovné pôsobenie otca ako rodiča, ktorý dieťa nemá zverené do osobnej starostlivosti.
19.2. Právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje tak právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.
20.1. Odvolaním napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu uvádza zistený skutočný stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská účastníkov k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery, sú v ňom zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody i právne úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s jeho ustálenými skutkovými zisteniami a prijaté skutkové a právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP. Prvoinštančný súd v rámci predmetu konania komplexne posudzoval pomery účastníkov konania, ktoré majú vplyv na úpravu styku otca s maloletým U. rešpektujúc záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa maloletého týkajú. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že prvoinštančný súd svoje rozhodnutie náležite, či nepresvedčivo neodôvodnil a že pri rozhodovaní nezohľadnil záujem maloletého dieťaťa.
20.2. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež dodáva, že nie je povinnosťou odvolacieho súdu vždy dopodrobna reagovať úplne na všetky námietky odvolania. Súd nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia.
21. Matka maloletého dieťaťa (odvolateľka) odvolaním napadla rozsudok prvoinštančného súdu ohľadne úpravy styku otca s maloletým U. domáhajúc sa zmeny rozsudku v tom, smere, že otec sa bude s maloletým stýkať v rozsahu uvedenom vo výroku napadnutého rozsudku, ale styk otca s dieťaťom bude prebiehať v jej prítomnosti. Odvolací súd však odvolanie matky, aby styk prebiehal počas jej prítomnosti nevyhovel, keďže sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorého rozhodnutie považuje za vecne správne. Konštatuje, že argumenty uvádzané matkou maloletého dieťaťa v odvolaní nemožno považovať za také, ktoré by spôsobili zmenu rozhodnutia, tak ako navrhovala matka, pretože pre citový rozvoj maloletého dieťaťa je nepochybne dôležité, aby sa s otcom a tým aj s jeho rodinou stýkalo v neprítomnosti matky, tobôž, ak rodičia maloletého, medzi ktorými vzťahy nie sú dobré bývajú v jednej obci.
22.1. Pokiaľ otec žiadal, aby súd postupoval v zmysle ust. § 26 Zákona o rodine a mal zmeniť úpravu o jeho styku s maloletým U. v širšom rozsahu a bez prítomnosti matky maloletého, v tomto smere odvolací
súd poukazuje na vykonané dokazovanie ako i nedôvodnosť argumentov matky, keď v konaní bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov oproti stavu existujúcemu v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 26. novembra 2019 č. k. 17P/148/2019-111, právoplatným dňa 11.12.2019, ktorým bola schválená dohoda rodičov, okrem iného, aj o úprave styku otca s maloletým. Odvtedy uplynula doba vyše dvoch rokov, maloleté dieťa už začalo navštevovať materskú škôlku, kde sa stretáva s inými, cudzími ľuďmi a matka ho už nemusí kojiť, pričom za uvedené obdobie cca dvoch rokov sa nesporne vzťahy medzi otcom a dieťaťom zlepšili a otec, ktorý má podmienky i predpoklady na to, aby sa, hoci len v krátkych časových úsekoch, dokázal stýkať s maloletým U. v neprítomnosti matky. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach a právnych záveroch súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
22.2. Krajský súd zdôrazňuje, že model otca pri výchove maloletého dieťaťa je nenahraditeľný a aj prospešný; stotožnil sa aj s názorom okresného súdu, že otec má právo podieľať sa plnohodnotne na výchove maloletého, hoci rodičia spolu nežijú. Pravidelný styk otca s maloletým je nevyhnutný, vzhľadom na potrebu výchovného vzoru otca pre ďalší vývin dieťaťa v rovnakom rozsahu, ako vzor matky. Len tak možno predpokladať postupné ozdravenie, rozvíjanie a utuženie vzájomného vzťahu otca s dieťaťom.
22.3. Porovnaním pomerov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a v čase aktuálneho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil keď dospel k záveru, že došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zmenu skoršieho rozhodnutia, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletého o úprave rodičovských práv a povinností v časti úpravy styku otca s maloletým. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu rozhodujúce skutkové okolnosti a na ich základe vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné zopakovať tie isté dôvody, ktoré boli obsiahnuté v prvoinštančnom rozsudku. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 CSP a 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).