Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)39d/387575.97ea5e.pdf
PDF · 142.42 KB
No categories available
4Co/5/2013
Najvyšší súd 4 Co 5/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s.r.o., so sídlom
v B., zastúpenej F., s.r.o., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát
a konateľ, proti povinnému J. K., bývajúcemu vo F., o vymoženie 119,50 Eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 12 Er 937/2008,
o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012
sp. zn. 2 CoE 316/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 31. októbra 2012 sp. zn.
2 CoE 316/2012, zamietol návrhy oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a c/ O.s.p. podané v odvolacom konaní, v rámci ktorých sa oprávnená domáhala
predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky s návrhom na konanie o súlade
ustanovenia § 44 ods. 2 (veta prvá a druhá) Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 (veta prvá)
Ústavy Slovenskej republiky pre jeho rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, rovnako ako sa domáhala, aby súd
v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnych
otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutých týkajúcich sa výkladu
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách; a zároveň potvrdil uznesenie Okresného súdu Lučenec z 29. marca 2012
č.k. 12 Er 937/2008-17, ktorým bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom
JUDr. R. K. pod sp. zn. EX 6893/08 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia návrhov na prerušenie konania
poukázal na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že exekučné
konanie nie je možné ani prerušiť, ani nemožno odpustiť zmeškanie lehôt v ňom stanovených
a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na jeho obnovu. K navrhnutým
predbežným otázkam určeným Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke nemožno vykladať absolútne, t.j. nemožno ho vykladať tak, že táto
povinnosť existuje vždy. Jej predpokladom je totiž skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie toho – ktorého
prípadu relevantná, pričom nepostačuje tvrdenie niektorého z účastníkov konania o tejto
skutočnosti. Odvolací súd považoval za potrebné zdôrazniť, že vnútroštátny poriadok
umožňuje riešenie takých sporov, akými je spor v predmetnom prípade, preto oprávnenou
navrhované predbežné otázky považoval za zjavne neopodstatnené a irelevantné vo vzťahu
k prebiehajúcemu konaniu, keď ich prejudiciálne zodpovedanie nemá reálny dosah
na prebiehajúci spor. Navyše, aj v prípade, ak by súd považoval oprávnenou položené otázky
za relevantné, judikatúra Súdneho dvora Európskej únie upravuje výnimky z povinnosti súdu
predložiť predbežnú otázku týkajúcu sa práva Európskej únie, a tými sú prípady, kedy
existuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a výklad a správna aplikácia práva
Európskej únie je súdu úplne jasná. Odvolací súd preto uzavrel, že v predmetnom konaní
neexistuje žiaden z dôvodov na jeho prerušenie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. a oba
návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol. Čo do potvrdzujúceho výroku svojho
rozhodnutia sa krajský súd v podstatnej časti stotožnil s dôvodmi uvedenými okresným
súdom a jeho rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Proti uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhov na prerušenia konania
podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom odvolacieho
súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. odvolacieho súdu)], keď súd nerešpektoval jej
právo na rozhodnutie veci na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou
ktorého je aj právo Európskej únie. Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie
veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd
nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a tiež Exekučného poriadku, a napokon oprávnená súdu vytýkala,
že rozhodnutie v napadnutej časti je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a pre
nesprávnosť v ňom uvedeného poučenia o nemožnosti podať proti napadnutému výroku
opravný prostriedok, pričom rozhodnutie ako celok je arbitrárne a svojvoľné a v konečnom
dôsledku porušuje právo účastníka podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 (veta prvá) O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 O.s.p.). Medzi takéto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrhy na prerušenie konania.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. októbra 2012, sp. zn. 2 CoE 316/2012, ktoré trpí
takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. marca 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková