Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/7/2013

Identifikačné číslo spisu: 4012200555 Dátum vydania rozhodnutia: 20.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:4012200555.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: dedičia po N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne bytom Y., W. - 1/M., nar. XX.X.XXXX, bytom U., XXXXX F., Q./ J. , nar. XX.XX.XXXX, bytom G., U., zastúpení advokátom JUDr. Petrom Hríbom, so sídlom Advokátskej kancelárie Metodova č. 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, so sídlom Škultétyho č. 1577/8, Topoľčany, IČO: 37 961 225, zastúpený: ADVOKÁCIA s.r.o., so sídlom Hollého 10, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. -93 zo dňa 31. októbra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -93 zo dňa 31. októbra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) podľa a (ďalej len „“) zastavil konanie, ktorým sa žalobca N. S. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. j.: č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012 ako aj prvostupňového rozhodnutia č. j.: č. z. : zo dňa 7. februára 2012. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané, že žalobca žalobou podanou dňa 14. júna 2012 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. j.: č. z.: A/2012/044476 zo dňa 18. apríla 2012 o zmene štátnozamestnaneckého pomeru- opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia žalobcu mimo činnej štátnej služby, žiadajúc, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z vyjadrenia žalovaného správneho orgánu zistil, že žalovaný nesúhlasil so žalobnými dôvodmi, tvrdiac, že pochybenie, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom podaní, sa nestalo v konaní o zaradenie žalobcu do činnej služby, ale v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru a vzhľadom na to, že konanie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nie je predmetom žaloby, nepovažuje žalobu za dôvodnú a preto žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd uviedol, že dňa 17. októbra 2012 mu bolo doručené oznámenie a návrh na zastavenie konania, v ktorom žalovaný oznámil, že žalobca dňa XX. septembra XXXX zomrel, v dôsledku čoho v súlade s žiadal o zastavenie súdneho konania z dôvodu zániku právneho vzťahu tvoriaceho predmet konania smrťou žalobcu. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že smrťou žalobca stratil spôsobilosť na právne úkony a tým zanikla aj aktívna legitimácia žalobcu ako základná podmienka na preskúmanie rozhodnutia podľa a nasl. . Krajský súd poukazom na , , a a na a , ktoré citoval, uviedol, že v danej veci žalobca zomrel po začatí konania dňa XX. septembra XXXX a teda skôr ako konanie na súde prvého stupňa sa právoplatne skončilo, dajúc do pozornosti, že povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy ak smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Podľa názoru krajského súdu žalobca smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá skutočnosť predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá obligatórne vedie k zastaveniu konania. Krajský súd rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil podľa v spojení s , tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, pretože konanie bolo zastavené.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu v zákonnej lehote podali odvolanie M. a J. ako dedičia žalobcu. Žiadali, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a nariadil v danej veci konať ďalej s dedičmi žalobcu. V dôvodoch odvolania namietali, že v konaní krajského súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Poukazom na ustanovenia a zákona o štátnej službe v znení platnom k 31. decembra 2006, ktoré citovali, dôvodili, že postupy zamestnávateľa voči žalobcovi ako zamestnancovi v štátnej službe podliehajú v zmysle zákona o štátnej službe režimu správneho konania, ako aj že je tiež zrejmé, že v danej právnej veci ide o nároky zo štátnozamestnaneckého pracovného pomeru žalobcu, ktoré majú jednoznačné vyjadrenie v sume mzdových nárokov z tohto štátnozamestnaneckého pomeru. Poukázali na to, že v súvislosti s prebiehajúcim konaním o správnych žalobách na Krajskom súde v Nitre prebieha na Okresnom súde v Topoľčanoch konanie pod sp. zn. vo veci žalobcu: N., W., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch, o zaplatenie 24 063,39 eur, pričom ide o vyčíslené mzdových nárokov z neplatného opätovného zaradenia žalobcu do stálej štátnej služby, pričom konanie v tejto veci bolo prerušené až do rozhodnutia vo veci sp. zn. . Na základe uvedených skutočností odvolatelia vyslovili názor, že v súlade s právnymi predpismi, ktoré citovali, by mal krajský súd v prejednaní predmetnej pracovnoprávnej veci pokračovať a rozhodnúť, pretože ide o konanie, z ktorého jednoznačne vyplývajú peňažné nároky bývalého štátneho zamestnanca, o ktoré sa žalobca súdi od marca 2007. V danej súvislosti dali do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010, sp. zn. , ktorého právnu vetu citovali. Uviedli, že sú zákonnými dedičmi žalobcu ako jeho deti a majú záujem o dokončenie súdnych konaní týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru a mzdových nárokov ich otca.

Na odvolanie dedičov žalobcu sa vyjadril žalovaný správny orgán. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil. Žalovaný v dôvodoch vyjadrenia nesúhlasil s tvrdením odvolateľov, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, vysloviac názor, že krajský súd správne posúdil právny stav veci, keď rozhodol, že práva, ktoré sú predmetom konania neprechádzajú na právnych nástupcov žalobcu, že smrťou žalobcu zaniká právny štátnozamestnanecký pomer, o ktorý v konaní ide, a rovnako sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Upozornil na skutočnosť, že predmetom konania podľa petitu žaloby podanej dňa 14. júna 2012, nie sú mzdové nároky žalobcu a žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného o opätovnom zaradení žalobcu do štátnej služby, s poukazom na to, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom konania na Okresnom súde v Topoľčanoch sp. zn. a nie predmetného preskúmavacieho konania. Za nedostatok podania odvolania žalovaný považoval aj skutočnosť, že právny zástupca odvolateľov v odvolaní nepredložil

žiadne dôkazy o tom, že odvolatelia M. rod. M. a J., sú skutočne jedinými oprávnenými dedičmi žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. s použitím veta prvá ) preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ( s použitím veta prvá ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti záveru krajského súdu, keď v predmetnej veci uznesením zastavil konanie z dôvodu, že žalobca stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku jeho smrti.

Podľa ust. , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Účelom správneho súdnictva konštituovaného v piatej časti je ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho právach v konaní ide.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ). Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V súlade s a spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti, s poukazom na to, že v zmysle , Občianskeho

zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Podľa ust. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.

Procesná spôsobilosť účastníkov konania je jednou z podmienok konania a preto súd na základe kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. V prípade zistenia prekážky postupu konania z dôvodu, že účastník konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd podľa povahy veci posúdi, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať, v zmysle . a až na základe ustálenia záveru, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania predstavuje taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví ( ), pričom predpokladom ustálenia takéhoto záveru je objektívne zistenie vychádzajúc z predmetu konania, či práva a povinnosti resp. oprávnené záujmy neprešli smrťou účastníka konania na jeho právnych nástupcov.

Podľa ustanovenia dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Dedenie je nadobudnutie dedičstva (majetku) dedičmi po smrti fyzickej osoby. Dedičia sú právnymi nástupcami po poručiteľovi v tých veciach, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú. Spravidla na dedičov prechádzajú majetkové práva. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Definitívne sa táto skutočnosť - nadobudnutie majetku potvrdí rozhodnutím o dedičstve. Okamih smrti je dôležitý z hľadiska právneho nástupníctva, a to nielen z hľadiska nadobudnutia vlastníckych práv, ale aj iných práv či povinností. Smrť ako právna skutočnosť je významná nielen pre oblasť občianskeho práva hmotného, ale aj pre oblasť občianskeho procesného práva. Dedičia ako právni nástupcovia vstupujú aj do súdnych konaní, ktorých účastníkom bol poručiteľ.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, že predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 7. februára 2012, č. j.: č. z.: , ktorým správny orgán prvého stupňa podľa a v spojení s a ods.1, zaradil štátneho zamestnanca - žalobcu, zaradeného mimo činnú štátnu službu dňom 27. decembra 2006 späť na vykonávanie štátnej služby.

Odvolací súd z predloženého spisu ďalej zistil, že dňa 23. novembra 2012 bol krajskému súdu doručený list, v ktorom dedičia žalobcu žiadali, aby súd v predmetnej pracovnoprávnej veci pokračoval v konaní s dedičmi žalobcu, ktorými sú jeho dve dospelé deti: M., rod. M. a J.. Svoju žiadosť odôvodnili tým, že v zmysle o štátnej službe, v znení platnom ku dňu 31. decembra 2 0 0 6 sa na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov primerane použijú taxatívne vymenované ustanovenia v znení neskorších predpisov, vrátane , podľa ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

Pre správne právne posúdenie veci bolo potrebné zistiť, či práva a povinnosti žalobcu vyplývajúce z predmetu konania zanikli v dôsledku jeho smrti, alebo či prechádzajú v rámci dedičského konania na dedičov žalobcu.

Pri otázke prechodu práv a povinností treba vychádzať z zákona o štátnej službe, ktorý taxatívne vymenúva ustanovenia , ktoré sa aplikujú aj na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov. Vyššie uvedené ustanovenie zákona o štátnej službe odkazuje okrem ďalších aj na , v zmysle ktorého, ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Preto možno konštatovať, že po smrti žalobcu jeho finančné nároky nezanikli, no prechádzajú na osoby taxatívne vymenované v zákone, resp. stávajú sa predmetom dedičstva. Nesprávne je teda tvrdenie žalovaného, podľa ktorého smrťou žalobcu a zánikom jeho procesnej spôsobilosti zanikajú i všetky práva žalobcu voči žalovanému. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zmene štátnozamestnaneckého pomeru- opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo štátnej služby. So zmenou štátnozamestnaneckého pomeru bezprostredne súvisia aj mzdové nároky zamestnanca. Skutočnosť, že žalobcovi vznikli mzdové nároky voči žalovanému v dôsledku rozhodovania, ktoré je predmetom súdneho prieskumu v danej veci a ktorým bol žalobca, zaradený mimo činnú štátnu službu, dňom 27.12.2006 zaradený späť na vykonávanie štátnej služby, vyplýva z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme zákona o štátnej službe. Zo skutkových zistení tiež vyplýva, že mzdové nároky žalobcu sú predmetom samostatného konania vedeného na Okresnom súde v Topoľčanoch (sp. zn. ) vo veci žalobcu: N. proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, o zaplatenie peňažnej čiastky 24 063, 39 eur, ktoré konanie je prerušené do skončenia predmetného preskúmavacieho konania.

Vychádzajúc zo skutkových zistení a ich právneho posúdenia senát odvolacieho súdu v danej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade nesprávne právne vec posúdil a z nesprávneho posúdenia veci vyvodil nesprávny záver, že v konaní v dôsledku smrti žalobcu vo veci nemožno pokračovať, a preto konanie vo veci zastavil. Spôsobilosť žalobcu ako fyzickej osoby mať práva a povinnosti a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (procesná spôsobilosť) smrťou zanikla (, ). Smrťou žalobcu ako štátneho zamestnanca zanikol a jeho štátnozamestnanecký pomer podľa zákona o štátnej službe. Nevyplatené mzdové nároky zomrelého žalobcu vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru, na ktoré mal nárok ku dňu svojej smrti, podliehajú právnej úprave vyplývajúcej z zákona o štátnej službe v spojení s .

Vzhľadom k tomu, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktoré rozhodnutie podmieňuje finančné nároky zomrelého žalobcu, vyplývajúce z nevyplatenej mzdy, ktoré smrťou žalobcu ako poručiteľa patria do dedičstva, do práv a povinností žalobcu v dôsledku jeho smrti na základe univerzálnej sukcesie vstúpili dedičia a to nielen do jeho a záväzkov vyplývajúcich z hmotnoprávnych predpisov (mzdové nároky patriace do dedičstva po zomrelom žalobcovi), ale aj do jeho práv vyplývajúcich z procesnoprávnych predpisov, keďže ide o konanie, ktoré bolo začaté na základe žaloby žalobcu a jeho predmetom je posúdenie platnosti jeho zaradenia na výkon štátnej služby, od ktorého závisia jeho mzdové nároky. Keďže od posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného v predmetnom preskúmavacom konaní je závislý nárok poručiteľa - žalobcu, na vyplatenie jeho mzdových nárokov patriacich do dedičstva po tomto poručiteľovi, nie je možné v zmysle vyššie citovaných ustanovení v spojení s ustanovením zákona o štátnej službe predmetné preskúmavacie konanie zastaviť, keďže do procesnoprávnych práv žalobcu v dôsledku jeho smrti vstúpili jeho dedičia, a preto úlohou súdu prvého stupňa bolo zistiť okruh dedičov a pokračovať v preskúmavacom konaní s týmito dedičmi. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa v spojení s , , s poukazom na ust. .

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie, preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postupu mu predchádzajúceho, v konaní pokračovať s dedičmi zomrelého žalobcu a vo veci samej rozhodnúť,

súčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s .

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.