Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/72/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne B. A., bývajúcej v P.,

proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48,

o plnenie zo zmluvy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. ,

o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 9. novembra 2011, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

311,15 eur na účet JUDr. P. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 17. mája 2011 č.k. -95 uložil

žalovanej povinnosť vyplácať žalobkyni sumu 248,59 Eur mesačne vždy k 15. dňu každého

mesiaca počnúc dňom 1. apríla 2010 až do dožitia žalobkyne na jej účet s tým, že vyplácanie

plnenia skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije. Súčasne zaviazal žalovanú zaplatiť

žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 248,59 Eur od príslušného dňa

v mesiaci do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania v sume 1.826,05 Eur na účet právneho

zástupcu žalobkyne, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia,

že medzi účastníkmi konania bola 12. októbra 1998 platne uzavretá v zmysle § 842

(ďalej len ) Zmluva o poskytovaní plnenia z „Podporného

dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne, a.s.“ (ďalej len zmluva o dôchodku), ktorej

predmetom bolo doživotné plnenie žalovanej ako povinným v prospech žalobkyne vo výške

248,59 Eur mesačne. Výpoveď žalovanej z 26. októbra 2009 uplatnenej v zmysle § 582 ods. 1

považoval za neplatný právny úkon z dôvodu, že zmluva o dôchodku nebola uzavretá

na neurčitú dobu a že výpoveď sa prieči dobrým mravom. Dospel k záveru, že zmluva

o dôchodku nezanikla, naďalej trvá, z ktorého dôvodu existuje povinnosť žalovanej

poskytovať v zmysle tejto zmluvy žalobkyni plnenie. Žalobe preto v celom rozsahu vyhovel.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie

2

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. novembra 2011, sp.zn.

na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o náhrade trov

odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v preskúmavanej veci súd prvého

stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu, hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania

v súlade s dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil

vo veci samej aj správny právny záver o neplatnosti výpovede a o povinnosti žalovanej

poskytovať žalobkyni plnenia zo zmluvy o dôchodku, keď na vec aplikoval zodpovedajúce

ustanovenia (, , , ), ktoré aj správne

vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s

odôvodnil. Dôsledne sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými

pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými

návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných

námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa

považoval preto za vecne správne. V celom rozsahu sa stotožnil aj s jeho odôvodnením.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody, pričom sa

podrobne vyporiadal s jednotlivými argumentmi žalovanej, ktorými sa snažila spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol v súlade s v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie žalovaná. Navrhla

rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania. Uviedla, že rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je odôvodnené v súlade s , lebo odvolací súd sa

nevyjadril k podstatným námietkam uvedeným v jej odvolaní. V tejto súvislosti poukázala

predovšetkým na to, že odvolací súd sa nevyporiadal s jej argumentáciou týkajúcou sa

ustanovenia veta za bodkočiarkou o bankách

a argumentáciou týkajúcou sa zákonného znenia . Okrem toho

namietala, že odvolací súd odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami právnych predpisov, ktoré

súd prvého stupňa na vec nepoužil, a teda neumožnil jej vyjadriť sa k tomuto právnemu

posúdeniu veci. Odvolací súd totiž aplikoval na vec, na rozdiel od súdu prvého stupňa,

ustanovenia § a 579 , čím vytvoril nové právne zdôvodnenie, pre ktoré má byť pojem

„doživotne“ považovaný za dobu určitú, k čomu nemala možnosť vyjadriť sa. V ďalšom

obsahu dovolania podrobne rozvádzala, z akých dôvodov nesúhlasí s právnou argumentáciou

súdov nižších stupňov. Dovolanie odôvodnila tiež tým, že rozhodnutia okresného súdu, ako aj

krajského súdu, spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, konkrétne v nesprávnom

výklade ustanovenia .

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že súd prvého stupňa a aj odvolací súd

svoje rozhodnutia náležitým spôsobom zdôvodnili a dostatočným spôsobom sa vyporiadali aj

so všetkými relevantnými námietkami žalovanej. Niet preto žiadneho dôvodu odňatia

možnosti žalovanej pred súdom konať. Navrhla preto dovolanie žalovanej zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala účastníčka konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom

k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto

ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

Prípustnosť dovolania podľa a preto do úvahy neprichádza. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou v § 237

písm. f/ spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu, ktorý sa podľa jej názoru nevysporiadal so všetkými ňou uvádzanými

námietkami v priebehu odvolacieho konania.

Úvodom treba pripomenúť, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. z 3. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“. Dovolací súd považuje

za potrebné v tejto súvislosti upozorniť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp.zn. zo 16. marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu

ochranu v občianskom súdnom konaní podľa je

právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v Táto

norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali

sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa

preskúmava v odvolacom konaní“. Naostatok nemožno opomenúť ani ustanovenie § 219

ods. 2 , v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj

právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je

postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový

stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ustanovením

skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré

toto rozhodnutie potvrdil. V dostatočnej miere uviedol tiež to, v čom spočíva podstata

námietok žalovanej a náležite sa s nimi skutkovo a právne vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že skutkové a právne závery

súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46

ods. 1 a aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako celok s poukazom na ustanovenie spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ). Za porušenie základného práva zaručeného

v nemožno považovať to, že odvolací súd

neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovanej.

Pokiaľ dovolateľka odôvodnila odňatie možnosti konať pred súdom tým, že nemala

možnosť vyjadriť sa k právnej argumentácii odvolacieho súdu, keďže táto bola odlišná

od súdu prvého stupňa, treba uviesť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Pokiaľ poukazoval na ustanovenie

a , robil tak z dôvodu, že nesúhlasil s argumentáciou žalovanej uvedenou

v odvolaní, že všetky zmluvy, pri ktorých má plnenie vykonávať osobne dlžník alebo je

obmedzené na osobu veriteľa, sú uzatvárané na doživotne určenú dobu, v rámci ktorej

žalovaná vychádzala práve z ustanovenia a . Účelom argumentácie

6

odvolacieho súdu nebolo právne vec posúdiť inak (podľa iných ustanovení ), než súd

prvého stupňa; práve naopak, jej účelom bolo potvrdiť správnosť právnych záverov,

ku ktorým dospel súd prvého stupňa. Nešlo teda o prípad, kedy by odvolací súd aplikoval

na vec iné ustanovenia , než súd prvého stupňa, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní neboli použité a ku ktorým sa účastníci nemali možnosť vyjadriť tak, ako to

mylne uvádza žalovaná.

Dovolací súd dospel preto k záveru, že dovolateľkou tvrdený dôvod prípustnosti

dovolania a zároveň aj jeho dôvodnosti v zmysle nie je daný.

Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ až d/, e/ a g/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon

dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani netvrdila.

Pokiaľ dovolateľka namietala, že odvolací súd (súd prvého stupňa) nesprávne právne

vec posúdil, treba uviesť, že uvedená námietka nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 237

Námietka účastníka konania, ktorou vytýka súdu existenciu omylu pri aplikácii práva,

treba považovať za dovolací dôvod podľa , ktorý však sám o sebe

prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo

na nesprávnom právnom posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania

za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

Žalobkyňa mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov

konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní žalobkyni vznikli trovy v súvislosti

s odmenou za právne služby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej služby

činí sumu 303,74 eur, pričom patrí za jeden úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie

k dovolaniu ( vyhl. č. ) a jeden krát režijný paušál v sume 7,41 eur.

Celkove vznikli žalobkyni trovy v sume 311,15 eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť

na účet advokáta žalobkyne ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová