Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sa-18-2019.pdf
PDF · 112.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/18/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., vo veci žalobcu: O. Š., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. XXX, proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. Augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Právo na náhradu trov konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 09.08.2019, ktorú správny súd právne kategorizoval ako správnu žalobu v sociálnych veciach (§ 199 - § 205 Správny súdny poriadok ďalej „SSP“) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X z 06.05.2019, ktorým uvedený správny orgán druhého stupňa príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) konajúc o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2018, vo veci priznania invalidného dôchodku, rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.03.2019 a podľa § 70 ods.1 a § 82 zákona o sociálnom poistení priznal žalobcovi od 20.10.2016 invalidný dôchodok v sume 364,20 Eur mesačne; invalidný dôchodok priznal podľa čl. 57 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES) č. 988/2009 ; podľa § 82, § 293dq a § 293 dr zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2017 invalidný dôchodok na sumu 368,20 Eur mesačne; podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2018 invalidný dôchodok na sumu 372,30 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2019 invalidný dôchodok na sumu 382,00 Eur mesačne. 2. Prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo 24.10.2018 o priznaní invalidného dôchodku v sume 356,60 Eur od 05.06.2018 podľa § 70 ods.1, § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení odôvodnila Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava obsahom odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 05.09.2018, podľa ktorého bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na sumu 352,50 Eur. Určená suma invalidného dôchodku sa
ďalej zvýšila podľa § 82 a § 293 dx zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania dôchodku o sumu 4,10 Eur mesačne na 356,60 Eur mesačne. Konštatovala, že súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 05.09.2018. 3. V riadnom opravnom prostriedku - odvolaní zo dňa 03.12.2018 podanom prostredníctvom právneho zástupcu, žalobca ako účastník správneho konania uviedol, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali byť podkladom pre jeho vydanie, nakoľko podľa jeho názoru posudkový lekár sociálneho poistenia žiadnym spôsobom neodôvodnil stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 %. Rovnako uviedol, že nakoľko nebol zistený skutočný stav veci, napadnuté rozhodnutie je podľa neho nepreskúmateľne. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nezodpovedalo ustanoveniu § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pretože nie je možné zistiť, akými úvahami bola Sociálna poisťovňa pri hodnotení dôkazov vedená. Ďalej tvrdil, že nakoľko jeho zdravotné postihnutie trvá od detstva a je trvalé, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 65 % je neprimerané a podhodnotené, pretože ide o ťažké, dlhotrvajúce poškodenie zraku a liečeniu vzdorujúce ochorenie trvalo poškodzujúce zrakové funkcie obidvoch očí. Preto žiadal o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu a to za prítomnosti lekára so špecializáciou v príslušnom špecializovanom odbore a s prihliadnutím na nové lekárske správy. Zároveň žiadal o zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 4. Žalovaný - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava v preskúmavanom rozhodnutí z 06.05.2019 poukázal na závery dokazovania vykonaného v prvostupňovom konaní o žiadosti žalobcu na priznanie invalidného dôchodku z 05.09.2018, a to so zvýraznením záverov lekárskej posudkovej činnosti uskutočnenej v konaní, že v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola žalobcovi posudkovým lekárom určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65 % v porovnaní so zdravou osobou a konštatoval, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.03.2019 je potrebné zmeniť. Citujúc ustanovenia § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 zákona o sociálnom poistení, žalovaný ďalej konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 12.12.2018, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a nevyhovel odvolaniu žalobcu ako účastníka konania. Z uvedených dôvodov bol kompletný posudkový spis predložený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach za účasti prísediaceho lekára so špecializáciou v odbore očné lekárstvo, oboznámil dňa 28.03.2019 s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou a so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom dospel k záveru, že účastník je od detstva sledovaný očnou ambulanciou pre vrodenú ťažkú krátkozrakosť. V októbri 2016 bol odoslaný ambulantným oftalmológom na vyššie klinické pracovisko pre subjektívne udávané zhoršenie zrakových funkcií a na periférii sietnice diagnostikované degeneratívne zmeny. Od októbra 2016 do marca 2017 bola na vyššom klinickom pracovisku realizovaná preventívna laserbaráž periférie sietnic pre závažnú degeneráciu a možnú hrozbu odlúčenia sietnic. V decembri 2018 bol zdravotný stav účastníka konania zhodnotený odborným očným vyšetrením ako stabilizovaný a následne v rámci odvolacieho konania bol účastník konania odoslaný na nezávislé odborné očné vyšetrenie, ktoré absolvoval vo februári 2019.
V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z očného vyšetrenia zo dňa 20.10.2016, zo dňa 14.12.2016, zo dňa 11.01.2017, zo dňa 22.03.2017, zo dňa 05.06.2018, zo dňa 11.12.2018, zo dňa 31.01.2019 a zo dňa 14.02.2019 a vlastným vyšetrením žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - choroby zmyslových orgánov, zrak, ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, obojstranné podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% (z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 70% od 20.10.2016, odkedy bolo možné zistiť, že ide o obojstrannú, ťažkú, dlhotrvajúcu, liečeniu vzdorujúcu formu očného ochorenia. Vzhľadom na zmenu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol znovu posúdený nárok účastníka konania na invalidný dôchodok. Nakoľko ku dňu vzniku invalidity účastník konania splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok vznikol mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení už dňa 20.10.2016. Suma invalidného dôchodku
účastníka konania bola určená na sumu 363,20 Eur ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Sumu invalidného dôchodku účastníka konania ďalej žalovaný zvýšil podľa § 82 zákona o sociálnom poistení odo dňa priznania dôchodku o 1,00 Eur mesačne na 364,20 Eur mesačne. Ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293 dr ods. 1 písm. g) zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2017 invalidný dôchodok na sumu 368,20 Eur mesačne; podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2018 invalidný dôchodok na sumu 372,30 Eur mesačne a podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení zvýšil žalobcovi od 01.01.2019 invalidný dôchodok na sumu 382,00 Eur mesačne.
5. V žalobe z 09.08.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že považuje rozhodnutie žalovaného z 06.05.2019 ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní za nezákonný a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP): V podanej žalobe uviedol nasledovné: „Zo zápisnice o ústnom pojednávaní (v konaní o odvolaní zo dňa 03.12.2018 proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.10.2018 z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) vyplýva, že vzhľadom k diskrepantným odborným očným nálezom bolo potrebné objektívne nezávislé očné vyšetrenie, resp. aj vypracovanie súdnoznaleckého posudku účastníka konania (žalobcu). Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil posudkový lekár sociálneho poistenia, ústredie so sídlom v Košiciach spolu s prísediacim lekárom so špecializáciou v odbore očné lekárstvo choroby zmyslových, zrak, ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, obojstranné podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% ( z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%). Naproti tomu v odbornom lekárskom posudku o invalidite zo dňa 05.09.2018 bolo rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v Kapitole VII - Choroby zmyslových orgánov, Oddiel A -Zrak, položka 3 -Veľmi ťažká slabozrakosť ( s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentuálnom rozpätí (65% -75%). Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach náležite nezdôvodnil v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.03.2019, prečo u žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradenia do inej položky a tým aj iného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Odborný lekársky posudok, doložený k zápisnici o ústnom pojednávaní, zo dňa 28.03.2019 v závere jasne konštatuje, že u žalobcu sa jedná o ťažkú až degeneratívnu krátkozrakosť oboch očí, s naturálnou zrakovou ostrosťou na úrovni praktickej slepoty. (...) Uvedenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. jeho zmena oproti odbornému lekárskemu posudku zo dňa 05.09.2018, považuje žalobca za absolútne neodôvodnené. (...) V napadnutom rozhodnutí absentuje zdôvodnenie, prečo vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu nebol vyhotovený znalecký posudok, za účelom čo najobjektívnejšieho posúdenia závažnosti jeho ochorenia. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 28.03.2019 (ktorý bol podkladom pre vydanie Napadnutého rozhodnutia) taktiež nie je zrejmé, z akého dôvodu došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu oproti pôvodnému odbornému lekárskemu posudku zo dňa 05.09.2018, nakoľko z oboch odborných lekárskych posudkov je zrejmé, že u žalobcu sa jedná o ťažkú až degeneratívnu krátkozrakosť oboch očí. Žalobca považuje tento posudkový záver posudkového lekára zo dňa 28.03 2019 za nepreskúmateľný a náležite za neodôvodnený. (...) z Napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť dôvod a príčinu zmeny rozhodujúceho zdravotného postihnutia oproti záverom uvedeným v odbornom lekárskom posudku zo dňa 05.09.2018, ktorý bol podkladom pre vydanie Prvostupňové rozhodnutie zo dňa 24.10.2018.“ Na základe uvedených skutočnosti žalobca navrhol, aby bolo napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019 zrušené podľa § 191 ods. 1 písm. d) e) SSP a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu. V rámci podanej žaloby požiadal o nariadenie pojednávania.
6. K obsahu žalobných námietok predložil žalovaný správnemu súdu vyjadrenie z 21.11.2019, v ktorom argumentoval nasledovne: „V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených odborných lekárskych správ, diagnostikovaných záverov odborných lekárov, ako aj vyšetrenia žalobcu za účasti prísediaceho lekára so špecializáciou v odbore oftamológa, posudkový lekár sociálneho poistenia
žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil jeho zdravotný stav a za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil choroby zmyslových orgánov, zrak, ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, obojstranné podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% ( z percentuálneho rozpätia od 60% do 70%), pretože žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu zmenil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach z 65 % na 70% od 20.10.2016. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nutnosti vykonania znaleckého dokazovania z oblasti oftamológie, žalovaná uvádza, že pre posudzovanie invalidity podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je rozhodujúca miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v zmysle § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Z uvedeného vyplýva, že na účely posúdenia invalidity a určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. nie je nutné vykonanie znaleckého dokazovania, tak ako to požaduje žalobca.(...) Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu zistil posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá odôvodňovala zmenu pôvodného posudku. Na základe zmeny zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne , ústredia so sídlom v Košiciach dospel k záveru, že je odôvodnená zmena rozhodujúceho postihnutia v zmysle prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a z tohto dôvodu bolo potrebné nanovo určiť aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia ustanovenia § 195 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná uvádza, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, v čom toto porušenie podľa neho spočíva. Žalovaná má za o, že skutočný stav veci bol presne a úplne zistený a pri posudzovaní veci boli objasnené všetky rozhodujúce skutočnosti. (...) žalovaná trvá na tom, že rozhodnutie generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019 bolo dostatočne, riadne a presvedčivo odôvodnené, a teda právo žalobcu na riadne odôvodnené rozhodnutia nebolo porušené. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“
7. K obsahu vyjadrenia žalovanej predložil žalobca vyjadrenie správnemu súdu dňa 30.12.2019, v ktorom uviedol: „Žalobca má za to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach náležite nezdôvodnil v odbornom lekárskom posudku zo dňa 28.03.2019, prečo u žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jeho zaradenia do inej položky a tým aj iného percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Žalobca trvá na svojich písomných vyjadreniach, obsiahnutých v správnej žalobe, a to, že uvedenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, resp. jeho zmena oproti odbornému lekárskemu posudku zo dňa 05.09.2019, je absolútne neodôvodnené a nepreskúmateľné. (…) navrhuje, aby správny súd Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.05.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.”
8. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok) o žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava z 06.05.2019, ako aj obsah a závery administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 a § 134
ods. 2 písm. d) SSP, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, a dospel k záveru, že správnej žalobe v predmetnej veci nie je možné vyhovieť. 9. Súd vo veci nariadil pojednávania v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, pretože o to požiadal aspoň jeden z účastníkov konania. Keďže sa na pojednávaní nezúčastnili účastníci konania ani ich právni zástupcovia, postupujúc v zmysle § 114 SSP správny súd pojednával v ich neprítomnosti. 10. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 uvedeného zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 4 uvedeného zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
11. Žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou z 05.09.2018 na základe čoho Sociálna poisťovňa, pobočka Košice v predmetnom konaní zabezpečila vypracovanie odborného posudku o invalidite z 05.09.2018. Ako to vyplýva z jeho obsahu, predmetom posudkovej činnosti posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Košice v posudku z 05.09.2018 boli odborné nálezy
- očné vyšetrenia v UNLP Košice zo dňa 20.10.2016, zo dňa 14.12.2016, zo dňa 10.01.2017, zo dňa 22.03.2017 a zo dňa 05.06.2018 na základe ktorých došiel posudkový lekár k záveru, že u žalobcu dochádza postupne k zhoršeniu zrakovej ostrosti, pričom v čase vyšetrenia bola zraková ostrosť vpravo pri korekcii 18,5 Dp na úrovni veľmi ťažkej slabozrakosti, vľavo pri korekcii 17,5 Dp na úrovni ťažkej slabozrakosti bez vyhliadky zlepšenia zraku okuliarovou korekciou. Posudkový lekár tak v posudku z 05.09.2018 zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie do položky veľmi ťažká slabozrakosť, vzhľadom k objektívnemu nálezu na dolnú hranicu rozmedzia (pozn. choroby zmyslových orgánov - kapitola VII, položka 3 - rozsah 65% - 75%) a dospel u žalobcu k záveru o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65% s určením dátumu vzniku invalidity od 05.06.2018, t.j. od očného nálezu, kde bol uvedený stav dokumentovaný.
12. Posudok posudkového lekára zo dňa 28.03.2019 podaný posudkovým lekárom v predmetnom administratívnom konaní po podaní odvolania žalobcu zo dňa 06.12.2018 po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dospel k záveru, že u účastníka konania ide o ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúcu formu očného ochorenia - trvale poškodzujúce zrakové funkcie obojstranne. K vyššie uvedenému záveru dospel posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie za účasti prísediaceho lekára z odboru očného lekárstva a preštudovania všetkých dostupných odborných očných vyšetrení ( zo dňa 20.10.2016 UNLP Košice, zo dňa 14.12.2016 UNLP Košice, zo dňa 11.01.2017 UNLP Košice, z 22.03.2017 UNLP Košice, z 05.06.2018 Blixen s.r.o. Košice, z 11.12.2018 UNLP Košice, z 31.01.2019 Blixen s.r.o. Košice, z 14.02.2019 3F s.r.o. Košice) na vyšších odborných pracoviskách a následne na základe odborného nezávislého očného vyšetrenia z februára 2019. Zistené ochorenie ako rozhodujúce ochorenie bolo posudkovým lekárom zaradené do kapitoly VII, oddiel A, položka 11, písm. b) s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Dátum vzniku invalidity bol určený na deň 20.10.2016, kedy bol žalobca odoslaný ambulantným oftalmológom pre subjektívne udávané zhoršenie zrakových funkcií a prítomné degeneratívne zmeny na sietnici . 13. K obsahu predmetných záverov posudkových lekárov správny súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnenie tzv. medicínskej podmienky pre priznanie invalidného dôchodku predpokladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou u žiadateľa o invalidný dôchodok. Žalobca predmetnú zákonnú podmienku podľa odborných záverov posudkových lekárov obsiahnutých v administratívnom spise splnil. 14. Pokiaľ ide o obsah žalobných námietok uvedených v žalobe z 09.08.2019, správny súd zhodne s obsahom vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe dospel k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne preskúmaný posudkovým lekárom komplexne v rámci odvolacieho konania. A práve vyššie spomínané opätovné preskúmanie zdravotného stavu za účasti prísediaceho lekára so špecializáciou
v odbore oftalmológie, spolu s odborným vyšetrením vo februári 2019 spôsobilo v zmenu určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, ktoré bolo určené ako choroby zmyslových orgánov, zrak, ťažké, dlhotrvajúce, liečeniu vzdorujúce formy, trvale poškodzujúce zrakové funkcie, obojstranné podľa kapitoly VII, oddielu A, položky 11.3, písm. b) prílohy 4 k zákonu o sociálnom poistení s rozdielnym rozpätím percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (60% - 70%) oproti ochoreniu určenému v prvostupňovom konaní s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí percentuálnej miery 65% - 75%. Správne poukázal žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu o nutnosti vypracovanie znaleckého posudku na ust. § 71 ods. 4 SSP v ktorom znalecké dokazovanie ako nástroj na zisťovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je uvedené a preto správny orgán nepochybil keď pri zisťovaní miery poškodenia zdravia nenariadil vypracovať vo veci znalecký posudok tak ako požadoval žalobca. 15. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo správny súd nezistil ani pochybenie žalovaného pri objasňovaní rozhodujúcich skutočností, dôležitých pre úplné a presné zistenie skutočného stavu veci a ani pochybenia pri dostatočnom, riadnom a presvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako takú vadu konania, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu jeho zákonnosti. Podľa judikatúry správnych súdov sú za také vady považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé či boli dôkazy vykonané. Vadou, ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia je tiež, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazom a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. 16. K obsahu vykonaného dokazovania týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu žalobcu súd poznamenáva, že závery posudkových lekárov o jeho zdravotnom stave sú pre súd v konaní podľa ust. § 199 - § 205 SSP dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúc závery podaných posudkov. Súd vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahmi lekárskych posudkov nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce závery posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobcu pri posudzovaní jeho invalidity. 17. Záverom správny súd ohľadom argumentácie žalobcu dodáva, že sám žalobca v odvolaní (pozri bod 3. rozsudku) vytýkal správnemu orgánu a argumentoval tým, že jeho zdravotné postihnutie má byť posudzované tak, že ide o ťažké, dlhotrvajúce poškodenie zraku a liečeniu vzdorujúce ochorenie trvalo poškodzujúce zrakové funkcie obidvoch očí, teda v zmysle kapitoly VII, oddiel A, položka 11, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a nie tak, ako to ustálil správny orgán prvého stupňa, teda v zmysle kapitoly VII, oddiel A, položka 3 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Napriek uvedenému, v správnej žalobe žalobca vzniesol žalobnú námietku voči neodôvodnenosti odborného lekárskeho posudku zo dňa 28.3.2019, ktorým došlo k zmene posúdenia jeho zdravotného stavu presne tak, ako to požadoval v odvolaní. 18. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci, vyplývajúceho z obsahu súdneho a administratívneho spisu, správny súd procesným postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, h) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.