Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c0/387452.5e6a41.pdf
PDF · 163.12 KB
No categories available
4Tost/10/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 10/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 26. marca 2013 v trestnej veci V. F. , v konaní o európskom
zatýkacom rozkaze, o sťažnosti vyžiadanej osoby V. F. proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove z 8. marca 2013, sp. zn. 4Ntc 10/13, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby V. F. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove uznesením z 8. marca 2013, sp. zn. 4Ntc 10/13, podľa § 15
ods. 2 zák. č. 154/10 Z.z. o Európskom zatýkacom rozkaze vzal V. F., nar.
X. v M., trvalé bytom O., okres M., na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, sp. zn.
186 AR 9/13, zo dňa 27. júla 2011, vydaného Štátnym zastupiteľstvom v Duisburgu (sp. zn.
Krajského súdu Duisburg 11 GS 1983/11) do predbežnej väzby z dôvodu trestného stíhania
pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu a falšovania dokumentov podľa § 263
ods. 1, § 267, § 25 ods. 2 a § 52 nemeckého Trestného zákonníka.
Väzba začala plynúť dňom 7. marca 2013 o 10.00 hod. a vykoná sa v Ústave
na výkon väzby v Prešove.
Proti tomuto uzneseniu včas podala sťažnosť vyžiadaná osoba V. F. (ďalej V. F.).
Podanú sťažnosť neodôvodnila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťažnosti V. F. preskúmal podľa § 192
Tr. por. správnosť výrokov napadnutého uznesenia a konanie, ktoré týmto výrokom
predchádzalo a zistil, že sťažnosť V. F. nie je dôvodná.
Z predloženého spisu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Ntc 10/13, najvyšší súd
zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej iba prokurátor) dňa
8. marca 2013 podal na Krajskom súde v Prešove podľa § 13 ods. 2 zák. č. 154/2010 Z.z.
o Európskom zatýkacom rozkaze návrh na vzatie zadržanej osoby V. F. do predbežnej
väzby. K tomuto návrhu prokurátor pripojil záznam zo Schengenského informačného
systému z 5. marca 2013 (formulár typu A) a záznam o zadržaní zo 7. marca 2013.
Z predložených záznamov vyplýva, že európsky zatýkací rozkaz vydal Okresný
súd Duisburg, sp. zn. 11 GS 1983/11, dňa 27. júla 2011, pričom Štátne zastupiteľstvo
v Duisburgu, Spolková republika Nemecko vedie vec pod sp. zn. 186 AR 9/13 (v návrhu
prokurátora a v napadnutom uznesení je nesprávne uvedený Krajský súd Duisburg,
lebo v zázname je uvedený LOCAL COURT, k uvedenému nedostatku by nedošlo,
ak by bol záznam preložený do úradného jazyka) a vzťahuje sa na V. F.. Tento európsky
zatýkací rozkaz bol vydaný pre trestný čin podľa sekcie E 1 pre účely trestného stíhania,
čo bolo potvrdené orgánom, ktorý tento zatýkací rozkaz vydal.
K zadržaniu V. F. došlo 7. marca 2013 o 10.00 hod. v mieste trvalého bydliska
v Slovenskej republike práve na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorý
bol vystavený za účelom jej vydania na trestné stíhanie na území Spolkovej republiky
Nemecko pre skutok právne posúdený ako trestný čin podvodu falšovania dokumentov
podľa § 263 ods. 1, § 267, § 25 ods. 2 a § 52 (v spolupáchateľstve spáchaný podvod
v súčinnosti s falšovaním dokumentov) nemeckého Trestného zákonníka, na tom
skutkovom základe, že obvinená osoba (V. F., rodená S.) a jej spolupáchateľ manžel H. F.
sa dohodli ľstivo získať od B. vysoké pôžičky, ktoré boli vyplatené V. F.. Osoby sa zaviazali
na zaplatenie úverov ako spoludlžníci. Avšak v skutočnosti plánovali utratiť peniaze
a nevrátiť väčšinu z nich. Na základe falošných dokumentov dňa 5. septembra 2008 B. udelila
3 požadované pôžičky vo výške 117 000 €, 161 000 € a 50 000 €. Zohľadňujúc splátky a úrok
do začiatku roka 2011 predstavuje suma, ktorá má byť splatená výšku 117 000 €,
149 665,21 € a 50 000 €.
Z pripojeného odpisu registra trestov zo 7. marca 2013 vyplýva, že V. F. v registri
trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nemá žiadny záznam.
Sudkyňa krajského súdu v prítomnosti ustanoveného obhajcu JUDr. S. O. 8. marca
2013 vypočula zadržanú – vyžiadanú osobu, ktorú poučila a oboznámila ju s návrhom
prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby, so záznamom zo Schengenského informačného
systému, záznamom o jej zadržaní a odpisom z registra trestov. V. F. vo výpovedi uviedla,
že trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaná sa nedopustila, v banke nebola
a o trestnom stíhaní jej osoby nemá vedomosť. Potvrdila, že manželovi dala splnomocnenie
na kúpu domu a viac sa o to nezaujímala, do roku 2000 sa zdržiavala v Spolkovej republike
Nemecko a v tom čase bola aj na krátkodobom pobyte v Španielsku, od roku 2000 má živnosť
na Slovensku, kde sa aj zdržiava, ale 4 – 5 rokov má živnosť aj v Rakúsku ako opatrovateľka.
Manžel nevie čítať a písať, má „Alzheimera“.
V dôvodoch napadnutého uznesenia sú uvedené skutočnosti majúce oporu
v predložených dokladoch a je tiež v dostatočnom rozsahu poukázané na ustanovenia § 3
písm. l/, § 15 ods. 1, ods. 2, § 23 Zákona č. 154/2010 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze
v znení zákona č. 344/2012 Z. z. Správne je poukázané na to, že o predbežnej väzbe
zadržanej osoby je sudca povinný rozhodnúť do 48 hodín od jej prevzatia a podania
príslušného návrhu prokurátora, pričom predtým takáto osoba musí byť vypočutá.
Navyše najvyšší súd dodáva, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že V. F.,
ktorá ako spoludlžníka sa zaviazala pôžičku splatiť, tak neurobila a s nezamestnaným
manželom opustila územie Spolkovej republiky Nemecko, čím sa vyhýba trestnému stíhaniu
na území Spolkovej republiky Nemecko.
Z predloženej dokumentácie najvyšší súd zistil, že k obmedzeniu osobnej slobody
V. F. došlo 7. marca 2013 o 10.00 hod., príslušný krajský prokurátor návrh na jej vzatie
do väzby podal 8. marca 2013 o 8.15 hod. na miestne príslušný krajský súd a zákonný sudca
po vypočutí zadržanej osoby o tomto návrhu rozhodol 8. marca 2013 o 12.30 hod. Všetky
zákonné lehoty boli teda dodržané, pri rešpektovaní procesne predpísaných postupov
a o návrhu bolo rozhodnuté v zmysle zákona.
Vzhľadom na uvedené najvyšší súd nezistil v postupe krajského prokurátora
a sudkyne krajského súdu žiadne pochybenie, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
uznesenie zrušiť alebo zmeniť. Sudkyňa krajského súdu sa v dôvodoch napadnutého
uznesenia vysporiadala so všetkými rozhodnými skutočnosťami v súlade so zákonom
a správne poukázala na to, že u V. F. sú dané dôvody väzby podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 154/2010 Z. z., a preto ju zobrala do predbežnej väzby, ktorej začiatok určila momentom
obmedzenia jej osobnej slobody. Správne pritom konštatovala, že v posudzovanom prípade
ide o obligatórnu väzbu bez prihliadania na väzobné dôvody uvedené v ustanoveniach § 71
Tr. por. a nasledujúce.
K tomu najvyšší súd uvádza aj to, že krajský súd nemohol skúmať dôvodnosť
podozrenia zo spáchania skutkov, pre ktoré je osoba vyžiadaná a správnosť právnej
kvalifikácie týchto činov z hľadiska práva štátu pôvodu. Z hľadiska právneho poriadku
Slovenskej republiky otázku právnej kvalifikácie skúma až pri rozhodovaní o výkone
európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 22 ods. 3 až 5, a to v súvislostiach použitia § 23
Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Martin P i o v a r s t y , v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová