Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9a4/387451.e2c599.pdf
PDF · 166.09 KB
No categories available
4Tdo/68/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 68/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Emila
Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí 26. marca 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. B. , pre zločin
sexuálneho zneuţívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o dovolaní
obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. H. proti uzneseniu Krajského súdu
v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. 3To 64/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. s a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 19. mája 2011, sp. zn. 28T 63/2010, bol
obvinený M. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneuţívania podľa § 201 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe
od presne nezisteného dňa a mesiaca letného obdobia roku 2003 do 22. novembra
2009 s výnimkou obdobia od začiatku roka 2008 do júna 2009 v mieste svojho trvalého
bydliska v Ţ. na Ul. L. č. X. opakovane počas návštev jeho maloletej dcéry M. B., nar. X.
u neho v byte v jeho izbe v čase, keď maloletá M. B. išla večer spať, jej prikázal,
aby sa vyzliekla, alebo ju vyzliekol sám, následne si ľahol k nej a ohmatával ju medzi
nohami, po vagíne a zadku a kázal jej, aby chytila do rúk jeho penis, pohybovala s ním hore
a dole aţ do doby, kým nenastalo jeho vyvrcholenie.
Za to bol obvinenému M. B. podľa § 20l ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 5 Tr. zák.
uloţený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
2
Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. 3To 64/2011, bolo
odvolanie obvineného M. B. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa § 319
Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Obvinený M. B. písomným podaním z 3. septembra 2012, podal prostredníctvom
ustanovenej obhajkyne JUDr. Z. H., proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie,
v ktorom poukázal i na svoje predchádzajúce písomné podanie z 3. apríla 2012 obsahovo
konkretizujúce uplatnené dovolacie dôvody, vady napadnutého uznesenia, jemu
predchádzajúceho rozsudku okresného súdu ako aj vady trestného konania, ktoré
predchádzalo ich vydaniu.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b/,
písm. c/, písm. e/ a písm. g/ Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por.
napadnuté uznesenie ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, bezodkladne ho prepustil
na slobodu a pri prikázaní veci na nové prerokovanie a rozhodnutie súčasne nariadil,
aby ju okresný a krajský súd rozhodol v inom zloţení senátu.
K naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por. prišlo
podľa dovolateľa tým, ţe o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nezákonne
rozhodoval ten istý senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval aj v prípravnom konaní
o jeho sťaţnosti proti rozhodnutiu o väzbe, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým
protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“). Argumentoval tým,
ţe po podaní obţaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý
v prejednávanej veci v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom
podala obţaloba a v jeho prípade tak vznikla totoţná situácia ako v prípade sťaţovateľa Filipa
Nešťáka, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) vyslovil
porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok ESĽP z 27. februára 2007 vo veci Nešťák
proti Slovenskej republike).
Dovolateľ uviedol, ţe JUDr. Daniel Béreš, ktorý ako sudca pre prípravné konanie
rozhodoval o jeho väzbe,, mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe, nakoľko má voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti
3
medzi nimi došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za to,
ţe ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia dozoroval činnosť Okresného súdu Ţilina
vo viacerých trestných veciach. Namietal tieţ, ţe pri rozhodovaní o väzbe bola prítomná
prokurátorka JUDr. Ingrid Šamajová, ktorá nebola dozorovou prokurátorkou v tejto veci
a ktorej spoluprácu s JUDr. Bérešom pri dosahovaní väzobného stíhania má dobre
zmapovanú. Rovnako mali byť z rozhodovania o odvolaní vylúčení aj sudcovia krajského
súdu, ktorí predtým rozhodovali o väzbe, nakoľko títo boli uţ v prípravnom konaní toho
názoru, ţe sa dopustil daného trestného činu, čo napokon moţno vyvodiť aj z odôvodnenia
ich rozhodnutia o väzbe. V tejto súvislosti poukázal tieţ na porušenie zásady prezumpcie
neviny, a teda aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru.
Podľa dovolateľa mala byť z vykonávania úkonov trestného konania v jeho veci
vylúčená i sudkyňa JUDr. Erika Bebčáková, ktorá bola voči nemu tieţ zaujatá
a pri predbeţnom prejednaní obţaloby sa rozhodla sprocesniť nezákonne zadováţené dôkazy.
Táto sudkyňa mu neskôr nezákonne odmietla splniť poţiadavku na doplnenie rozsudku
o pomer hlasovania, v akom bolo prijaté rozhodnutie prvostupňového súdu, čím vedome
porušila zákon (§ 3 ods. 9 zák. č. 357/2004 Z.z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších
predpisov). Taktieţ mala byť z rozhodovania vylúčená i prísediaca Darina Tomašcová,
ako spriaznená osoba JUDr. Béreša, ktorému donášala informácie o priebehu súdneho
konania. Vylúčení mali byť aj viacerí členovia orgánov prípravného konania. Dozorujúca
prokurátorka Mgr. Bibiána Mikolajová, ktorá bola voči nemu zaujatá, nakoľko jej manţel
pplk. Ing. P. M. prijímal od N. K. trestné oznámenie o tom, ţe mal maloletú zneuţívať
v rokoch 2003 - 2004, ktoré však bolo celé vykonštruované a trestné stíhanie v tejto veci bolo
zastavené s tým, ţe skutok sa nestal. Vyšetrovateľ mjr. Mičica, ktorý bol voči nemu taktieţ
zaujatý, nakoľko ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia vykonával dozor nad jemu
blízkymi osobami.
Z uvedených skutočností obvinený M. B. usúdil, ţe rozhodnutie v jeho trestnej veci
bolo dosiahnuté nezákonnými osobami z radov orgánov činných v trestnom konaní a súdov,
čím boli naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b/, písm. e/ Tr. por.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. bol podľa dovolateľa naplnený
tým, ţe rozsudok okresného súdu i napadnuté uznesenie krajského súdu sú zaloţené
4
na nezákonnom dôkaze, konkrétne na výsluchu jeho maloletej dcéry M. B.
zo 4. decembra 2009. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obrazovo-zvukového záznamu
z tohto výsluchu, hoci k nemu nikdy nebol vyhotovený prepis obrazovo-zvukového záznamu,
čo je v rozpore s procesným postupom predpísaným Trestným poriadkom. Namietal,
ţe obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletej svedkyne, bez existujúceho prepisu
nahrávky, je pre účely trestného konania úplne bezcenný.
Argumentoval tým, ţe vyhotovenie prepisu záznamu z obrazovo-zvukového záznamu
bolo nevyhnutné najmä preto, ţe jeho obhajca namietal spôsob vedenia výsluchu ako aj to,
ţe psychologička PhDr. S. J. sa rozprávala počas výsluchu s maloletou svedkyňou. Konkrétny
slovný obsah pôsobenia psychologičky na maloletú svedkyňu, mal byť zaznamenaný v rámci
prepisu obrazovo-zvukového záznamu, pretoţe v zápisnici o výsluchu zachytený nie je
a rovnako v nej nie je zaznamenaná ani námietka jeho obhajcu.
Obvinený M. B. popri neexistencii prepisu obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu
maloletej svedkyne namietal i spôsob vedenia výsluchu, pričom uviedol, ţe tento nebol
vedený objektívne, otázky vyšetrovateľa boli kapciózne, sugestívne a kladené tak,
aby maloletá vypovedala proti nemu. Objektivitu vedenia výsluchu podľa obvineného
nezaručil ani jeho obhajca JUDr. S., ktorý sa dostal do stretu záujmov, nakoľko pre jeho
advokátsku kanceláriu externe pracoval Ing. K, ktorý je blízkou osobou k osobe maloletej
svedkyne.
Dovolateľ ďalej namietal, ţe aj otázky na znalcov pribratých do konania boli
koncipované tak, ţe prezumovali jeho vinu a bol v nich obsiahnutý záver orgánu činného
v trestnom konaní, ţe skutku sa dopustil práve on. Tým došlo nielen k porušeniu princípu
prezumpcie neviny a k nerešpektovaniu čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ale predovšetkým
k ovplyvneniu znalcov, nakoľko posudky vypracúvali pod vplyvom vysloveného záveru
o jeho vine.
K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prišlo podľa
dovolateľa okrem uţ uvedeného aj tým, hoci počas konania niekoľkokrát ţiadal prokuratúru
(napr. v podaní z 10. februára 2010), aby v jeho trestnej veci došlo k zosúladeniu existujúceho
stavu so zákonom, jeho ţiadosti boli prokuratúrou posudzované ako ţiadosti o prepustenie
5
z väzby, aj keď v skutočnosti nimi neboli. Pretoţe sa týmto podaniam prokuratúra nevenovala
v tom smere v akom ţiadal, ale sa uberala cestou zamietania údajných ţiadostí o prepustenie
z väzby, stratil akúkoľvek moţnosť nápravy stavu, ktorý bol v rozpore so zákonom.
K zásadnému porušeniu práva na obhajobu prišlo podľa obvineného M. B.
aj samotným vznesením obvinenia. Poukázal na skutočnosť, ţe stíhanie sa vedie pre skutok,
ktorého som sa mal údajne dopustiť od nezisteného dňa a mesiaca leta 2003
aţ do 22. novembra 2009. Počas celého konania pritom apeloval na orgány činné v trestnom
konaní a neskôr i na súdy, ţe ohľadne takého istého skutku, ktorého som sa mal údajne
dopúšťať voči maloletej M. B. od leta 2003 aţ do konca februára 2004, bolo uţ vedené trestné
stíhanie na ORPZ, ÚJKP Ţilina pod ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI-2005, ktoré bolo uznesením
z 3. mája 2005 zastavené z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné
stíhanie sa nestal. Argumentoval tým, ţe pokiaľ orgán činný v trestnom konaní zastavil
stíhanie z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe sa skutok nestal, nie je moţné opätovne začať
stíhanie v danej veci. Pokiaľ bolo trestné stíhanie opätovne začaté, sčasti pre ten istý skutok,
došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a k porušeniu jeho základných práv.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného M. B.
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina. Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom
vyjadrení z 8. októbra 2012 uviedla, ţe dovolanie obvineného je v podstate zaloţené
na opakovaných dôvodoch obhajoby a odvolania, pričom s jednotlivými námietkami
obvineného sa uţ konajúce súdy vysporiadali. Poukázala na správnosť a zákonnosť rozsudku
okresného súdu i napadnutého uznesenia krajského súdu a navrhla, aby dovolací súd
uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370
ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 aţ § 373 Tr. por.
ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por.
6
Najvyšší súd ďalej vo veci skúmal existenciu dovolateľom uplatnených dovolacích
dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. i/ Tr. por. a po preskúmaní spisového
materiálu zistil, ţe dovolateľom namietané dovolacie dôvody v posudzovanom prípade
naplnené neboli, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie moţno podať, ak
- súd rozhodol v nezákonnom zloţení (písm. b/),
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo
prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania
(písm. e/),
- rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom (písm. g/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného M. B. naplnenie
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., dovolací súd uvádza,
ţe nezákonne zloţeným súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore
s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Nezákonné zloţenie súdu môţe nastať v prípade, ak vo veci rozhodoval samosudca napriek
tomu, ţe mal rozhodovať senát, prípadne ak senát rozhodoval v neúplnom zloţení.
V posudzovanej veci obvineného M. B. rozhodoval na okresnom súde senát 28T
zloţený z predsedníčky JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich Boţeny Gaţicovej
a Dariny Tomašcovej, pričom k prideleniu veci do tohto senátu prišlo náhodným výberom
a k personálnym zmenám v zloţení senátu počas celého konania na okresnom súde neprišlo.
Na krajskom súde rozhodoval o odvolaní obvineného senát 3To zloţený z predsedníčky
7
JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika, ktorému
bola vec pridelená na rozhodnutie takisto náhodným výberom.
Ako to vyplýva z obsahu podaného dovolania, obvinený M. B. nezákonnosť zloţenia
senátu krajského súdu vyvodzuje z toho, ţe ten istý senát rozhodoval v prípravnom konaní
o jeho sťaţnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky
z obsahu procesného spisu zistil, ţe tieto dovolacie námietky nie sú pravdivé a dodáva,
ţe aj keby pravdivé boli, nezakladajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
ako sa to mylne domnieva obvinený.
V posudzovanej veci rozhodoval Krajský súd v Ţiline v prípravnom konaní
o sťaţnostiach obvineného M. B. dvakrát. Dňa 16. decembra 2009 rozhodoval
o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby senát krajského súdu 2 Tpo zloţený
z predsedníčky JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Danky Wänkeovej a JUDr. Márie
Urbanovej (č.l. 74-75 spisu). Dňa 11. marca 2010 rozhodol o sťaţnosti obvineného proti
uzneseniu o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej senát krajského súdu 3 Tpo,
zloţený z predsedníčky JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa
a JUDr. Adriany Gallovej (č.l. 258-259 spisu).
Z ustanovenia § 31 ods. 3 Tr. por., inter alia, vyplýva, ţe z rozhodovania na súde
vyššieho stupňa je vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde niţšieho stupňa
a naopak.
Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Jančárová a sudca JUDr. Milan Repáň, ktorí
v prípravnom konaní rozhodovali o sťaţnosti obvineného M. B. proti uzneseniu
o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej a následne aj o odvolaní obvineného proti
rozsudku okresného súdu rozhodovali v oboch prípadoch ako sudcovia súdu toho istého
stupňa, teda nebol daný dôvod na ich vylúčenie podľa § 31 ods. 3 Tr. por. Dovolací súd
dodáva, ţe zo ţiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva, ţe by po podaní obţaloby
mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v prejednávanej veci
v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obţaloba, ako sa to
mylne domnieva dovolateľ. Sudca, ktorý ako sudca pre prípravné konanie rozhodol o väzbe
8
obvineného, môţe ako samosudca, resp. predseda senátu okresného súdu rozhodnúť
aj o obţalobe podanej na tohto obvineného. Jedine v prípade, ak by sa tento sudca stal
po podaní obţaloby sudcom krajského súdu a mal by ako sudca súdu vyššieho stupňa vo veci
rozhodovať, bol by daný dôvod na jeho vylúčenie v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia. V danom prípade však takáto situácia nenastala, z čoho je zrejmé, ţe nebol
naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného M. B. naplnenie
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., dovolací súd uvádza,
ţe obvineným namietané skutočnosti boli uţ predmetom prieskumu v rámci odvolacieho
konania, krajský súd sa s nimi náleţite vysporiadal, ich existenciu nezistil
a k rovnakému záveru dospel i dovolací súd.
Ak obvinený M. B. namieta, ţe z rozhodovania o väzbe mal byť vylúčený sudca
JUDr. Daniel Béreš, nakoľko mal voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti medzi nimi
došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za jeho činnosť
v občianskom zdruţení E. únia, treba podotknúť, ţe hoci všetky tieto okolnosti museli byť
obvinenému zrejmé uţ pri jeho výsluchu pred týmto sudcom pre prípravné konanie dňa
7. decembra 2009, vôbec ich pri tomto úkone nenamietal a nevzniesol námietky ani proti
prítomnej prokurátorke JUDr. Ingrid Šamajovej (viď zápisnica o výsluchu obvineného
č. l. 83-87 spisu). Po prvýkrát tieto námietky uplatnil aţ v konaní pred súdom, z čoho
je zrejmé, ţe neboli vznesené bez meškania, ako to ustanovuje § 31 ods. 4 Tr. por. a svedčí
to aj o ich účelovosti.
Námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi mjr. Mgr. Jánovi Mičicovi, ktorý vo veci
vykonával vyšetrovanie, obvinený M. B. vzniesol 16. marca 2010 pri preštudovaní
vyšetrovacieho spisu, pričom o tejto bolo zákonným spôsobom rozhodnuté (č.l. 246, 254-256
spisu), rovnako tak aj o jeho námietkach voči dozorujúcej prokurátorke Mgr. Bibiáne
Mikolajovej (č.l. 111-112, 252-253, 910-911 spisu). V konaní pred súdom neboli zistené
zákonom predpokladané dôvody pre vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v
posudzovanej veci ani pokiaľ ide o prísediacu Darinu Tomašcovú (č.l. 870-872, 898-903
spisu). Námietky obvineného poukazujúce na stret záujmu jeho obhajcu JUDr. J. S., vyvrátil v
9
odvolacom konaní tento obhajca v písomnom vyjadrení z 1. augusta 2011, v ktorom uviedol,
ţe sa nezakladajú na pravde.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného spisu zistil, ţe ani
dovolateľom uvádzané skutočnosti o porušení zásady prezumpcie neviny sudcami krajského
súdu, ktorí mali byť uţ v prípravnom konaní toho názoru, ţe sa dopustil trestného činu
a následne rozhodovali o jeho odvolaní, sa nezakladajú na pravde. Zo ţiadneho rozhodnutia
krajského súdu vydaného v posudzovanej veci v prípravnom, či súdnom konaní nevyplýva,
ţe by krajský súd pri rozhodovaní o väzbe porušil túto zásadu. V odôvodnení týchto
rozhodnutí krajský súd pri skúmaní materiálnych dôvodov väzby vţdy v súlade so zásadou
prezumpcie neviny uvádzal, ţe „sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený“
(č.l. 75 spisu), resp., ţe „obţalovaný je stíhaný pre viaceré útoky, ktorých sa mal voči
maloletej dopúšťať od roku 2003 aţ do roku 2009“ (č.l. 820 spisu) a nijako v nich
nevyjadroval názor o vine obvineného M. B.. V posudzovanej veci tak nenastala identická
situácia ako vo veci Nešťák proti Slovenskej republike, kde ESĽP vyslovil porušenie čl. 6
ods. 2 Dohovoru.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného M. B. zakladajúce naplnenie dovolacieho
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. na tom, ţe z rozhodovania mala byť vylúčená
predsedníčka senátu okresného súdu JUDr. Erika Bebčáková, treba uviesť, ţe medzi zákonné
dôvody pre vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania nepatrí skutočnosť,
ţe predseda senátu pri predbeţnom prejednaní obţaloby v rozpore s predstavami obvineného
dospeje k záveru o zákonnosti doposiaľ získaného dôkazného materiálu, ani skutočnosť,
ţe obvinenému nesprístupní informáciu o tom v akom pomere hlasov bolo prijaté rozhodnutie
senátu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2011 prijaté na zjednotenie výkladu
a aplikácie § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z.z. (ďalej len „zákon o súdoch“) v otázke týkajúcej
sa zverejňovania odlišného stanoviska a uvádzania pomeru hlasov pri rozhodovaní senátu,
sp. zn. Tpj 53/2011, podľa ktorého Trestný poriadok je z hľadiska pravidiel rozhodovania
senátu hlasovaním vo vzťahu k zákonu o súdoch osobitným predpisom (lex specialis), keďţe
zákon o súdoch v dotknutej otázke nerozlišuje druh konania pred súdom (konanie podľa
Trestného poriadku, resp. Občianskeho súdneho poriadku). Keďţe Trestný poriadok
10
ustanovuje, ţe hlasovanie senátu, vrátane obsahu porady a zápisnice o hlasovaní, je tajné
(§ 170 ods. 1, ods. 2 a ods. 7, § 61 ods. 3 Tr. por.), ustanovenie § 3 ods. 9 zákona o súdoch,
ktoré výsledok hlasovania odtajňuje a personifikuje, sa v trestnom konaní nepouţije.
V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného M. B. poukazujúcimi na naplnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. v dôsledku neexistencie prepisu
záznamu z obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu jeho maloletej dcéry M. B.
zo 4. decembra 2009, dovolací súd uvádza, ţe procesný postup stanovený Trestným
poriadkom pre vykonanie tohto dôkazu bol v konaní pred okresným súdom dodrţaný.
Podľa § 135 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok
vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oţivovanie v pamäti
by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba
výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom
konaní uţ nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, iná osoba majúca skúsenosti
s výchovou mládeţe alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného
vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môţe prispieť
k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca.
Podľa § 135 ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 v ďalšom konaní
má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní
len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom moţno na podklade rozhodnutia súdu
vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola
pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo
na spôsob, akým bol výsluch vykonaný ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba
vypovedala.
Podľa § 135 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok
vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe
alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, ţe opätovná výpoveď osoby
mladšej ako 15 rokov môţe byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, ţe výsluch
by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch
sa vykoná s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak,
11
aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší
výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môţe vykonať len so súhlasom
jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.
Podľa § 135 ods. 4 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak bola vypočutá
osoba mladšia ako 15 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto
dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto svedka moţno v konaní pred súdom
vykonať len výnimočne.
Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam
sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môţe
sa vykonať aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu
je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.
Na rozdiel od obrazovo-zvukového záznamu alebo záznamu telekomunikačnej
prevádzky vyhotoveného na základe písomného príkazu predsedu senátu alebo sudcu
pre prípravné konanie [(§ 114 ods. 2 Tr. por. (§ 115 ods. 2 Tr. por.)], ku ktorým je potrebné
podľa § 115 ods. 6 Tr. por. pripojiť doslovný prepis záznamu, v prípade, ţe sa majú pouţiť
ako dôkaz, Trestný poriadok neukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť
vyhotovovať doslovný prepis v prípade, ţe sa výsluch osoby mladšej ako 15 rokov vykoná
s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. Účelom zaznamenania
výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov na technickom zariadení je predovšetkým zabrániť
sekundárnej viktimizácii takejto osoby, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 135 ods. 3
Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe výsluch maloletej svedkyne bol vykonaný
spôsobom zodpovedajúcim citovanými zákonným ustanoveniam, uskutočnil sa v súlade
so zásadou kontradiktórnosti za stálej prítomnosti obhajcu obvineného a prokurátorky,
k výsluchu maloletej bola pribratá znalkyňa, ktorá bola na hlavnom pojednávaní k spôsobu
vedenia výsluchu vypočutá, obrazovo-zvukový záznam z tohto výsluchu bol ako dôkaz
vykonaný na technickom zariadení a súd pred jeho vykonaním podal procesným stranám
správu o tom, akým spôsobom a kým bol tento záznam vyhotovený. Z uvedeného je zrejmé,
12
ţe v posudzovanej veci k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
neprišlo.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa dovolateľa naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nutne podotknúť, ţe dôvodom pre podanie
dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,
ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania
je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,
napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase
aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho
rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe k zásadnému porušeniu práva
na obhajobu nemôţe prísť v prípade, ak si orgán činný v trestnom konaní neosvojí obvineným
navrhnutý spôsob postupu v prípravnom konaní, alebo sa neriadi jeho výkladom právnych
predpisov. Pokiaľ bol obvinený M. B. toho názoru, ţe právoplatným rozhodnutím prokurátora
alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, mohol
generálnemu prokurátorovi podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia
v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Tr. por., čo však neurobil.
K dovolateľom namietanému porušeniu práva na obhajobu v dôsledku nezákonnosti
vzneseného obvinenia a nerešpektovania zásady ne bis in idem dovolací súd uvádza,
ţe uznesenie vyšetrovateľky ORPZ, ÚJKP Ţilina z 3. mája 2005, ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI-
2005 o zastavení trestného stíhania vo veci trestného činu zneuţívania podľa § 242 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. č 140/1961 Zb. nemalo účinok rei iudicatae, lebo toto trestné stíhanie
sa neviedlo proti určitej osobe, ale tzv. vo veci, ako na to správne poukázal krajský súd
v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením
dovolanie obvineného odmietol.
13
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Emil B dž o ch , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová