Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/68/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Emila

Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 26. marca 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. B. , pre zločin

sexuálneho zneuţívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o dovolaní

obvineného podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. Z. H. proti uzneseniu Krajského súdu

v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. B. s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ţilina z 19. mája 2011, sp. zn. , bol

obvinený M. B. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneuţívania podľa § 201 ods. 1,

ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe

od presne nezisteného dňa a mesiaca letného obdobia roku 2003 do 22. novembra

2009 s výnimkou obdobia od začiatku roka 2008 do júna 2009 v mieste svojho trvalého

bydliska v Ţ. na Ul. L. č. X. opakovane počas návštev jeho maloletej dcéry M. B., nar. X.

u neho v byte v jeho izbe v čase, keď maloletá M. B. išla večer spať, jej prikázal,

aby sa vyzliekla, alebo ju vyzliekol sám, následne si ľahol k nej a ohmatával ju medzi

nohami, po vagíne a zadku a kázal jej, aby chytila do rúk jeho penis, pohybovala s ním hore

a dole aţ do doby, kým nenastalo jeho vyvrcholenie.

Za to bol obvinenému M. B. podľa § 20l ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 5 Tr. zák.

uloţený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

2

Uznesením Krajského súdu v Ţiline z 18. augusta 2011, sp. zn. , bolo

odvolanie obvineného M. B. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa § 319

ako nedôvodné zamietnuté.

Obvinený M. B. písomným podaním z 3. septembra 2012, podal prostredníctvom

ustanovenej obhajkyne JUDr. Z. H., proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie,

v ktorom poukázal i na svoje predchádzajúce písomné podanie z 3. apríla 2012 obsahovo

konkretizujúce uplatnené dovolacie dôvody, vady napadnutého uznesenia, jemu

predchádzajúceho rozsudku okresného súdu ako aj vady trestného konania, ktoré

predchádzalo ich vydaniu.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, písm. e/ a písm. g/ a navrhol, aby dovolací súd podľa

napadnuté uznesenie ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, bezodkladne ho prepustil

na slobodu a pri prikázaní veci na nové prerokovanie a rozhodnutie súčasne nariadil,

aby ju okresný a krajský súd rozhodol v inom zloţení senátu.

K naplneniu dovolacích dôvodov podľa , prišlo

podľa dovolateľa tým, ţe o jeho odvolaní proti prvostupňovému rozsudku nezákonne

rozhodoval ten istý senát Krajského súdu v Ţiline, ktorý rozhodoval aj v prípravnom konaní

o jeho sťaţnosti proti rozhodnutiu o väzbe, čím došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 11 a 14 s dodatkovým

protokolom a protokolmi č. 4, 6, 7, 12 a 13 (ďalej len „Dohovor“). Argumentoval tým,

ţe po podaní obţaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý

v prejednávanej veci v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom

podala obţaloba a v jeho prípade tak vznikla totoţná situácia ako v prípade sťaţovateľa Filipa

Nešťáka, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“) vyslovil

porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok ESĽP z 27. februára 2007 vo veci Nešťák

proti Slovenskej republike).

Dovolateľ uviedol, ţe JUDr. Daniel Béreš, ktorý ako sudca pre prípravné konanie

rozhodoval o jeho väzbe,, mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania

z dôvodu zaujatosti voči jeho osobe, nakoľko má voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti

3

medzi nimi došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za to,

ţe ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia dozoroval činnosť Okresného súdu Ţilina

vo viacerých trestných veciach. Namietal tieţ, ţe pri rozhodovaní o väzbe bola prítomná

prokurátorka JUDr. Ingrid Šamajová, ktorá nebola dozorovou prokurátorkou v tejto veci

a ktorej spoluprácu s JUDr. Bérešom pri dosahovaní väzobného stíhania má dobre

zmapovanú. Rovnako mali byť z rozhodovania o odvolaní vylúčení aj sudcovia krajského

súdu, ktorí predtým rozhodovali o väzbe, nakoľko títo boli uţ v prípravnom konaní toho

názoru, ţe sa dopustil daného trestného činu, čo napokon moţno vyvodiť aj z odôvodnenia

ich rozhodnutia o väzbe. V tejto súvislosti poukázal tieţ na porušenie zásady prezumpcie

neviny, a teda aj čl. 6 ods. 2 Dohovoru.

Podľa dovolateľa mala byť z vykonávania úkonov trestného konania v jeho veci

vylúčená i sudkyňa JUDr. Erika Bebčáková, ktorá bola voči nemu tieţ zaujatá

a pri predbeţnom prejednaní obţaloby sa rozhodla sprocesniť nezákonne zadováţené dôkazy.

Táto sudkyňa mu neskôr nezákonne odmietla splniť poţiadavku na doplnenie rozsudku

o pomer hlasovania, v akom bolo prijaté rozhodnutie prvostupňového súdu, čím vedome

porušila zákon ( o sudcoch a prísediacich v znení neskorších

predpisov). Taktieţ mala byť z rozhodovania vylúčená i prísediaca Darina Tomašcová,

ako spriaznená osoba JUDr. Béreša, ktorému donášala informácie o priebehu súdneho

konania. Vylúčení mali byť aj viacerí členovia orgánov prípravného konania. Dozorujúca

prokurátorka Mgr. Bibiána Mikolajová, ktorá bola voči nemu zaujatá, nakoľko jej manţel

pplk. Ing. P. M. prijímal od N. K. trestné oznámenie o tom, ţe mal maloletú zneuţívať

v rokoch 2003 - 2004, ktoré však bolo celé vykonštruované a trestné stíhanie v tejto veci bolo

zastavené s tým, ţe skutok sa nestal. Vyšetrovateľ mjr. Mičica, ktorý bol voči nemu taktieţ

zaujatý, nakoľko ako predseda občianskeho zdruţenia E. únia vykonával dozor nad jemu

blízkymi osobami.

Z uvedených skutočností obvinený M. B. usúdil, ţe rozhodnutie v jeho trestnej veci

bolo dosiahnuté nezákonnými osobami z radov orgánov činných v trestnom konaní a súdov,

čím boli naplnené dovolacie dôvody podľa ,

Dovolací dôvod podľa bol podľa dovolateľa naplnený

tým, ţe rozsudok okresného súdu i napadnuté uznesenie krajského súdu sú zaloţené

4

na nezákonnom dôkaze, konkrétne na výsluchu jeho maloletej dcéry M. B.

zo 4. decembra 2009. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z obrazovo-zvukového záznamu

z tohto výsluchu, hoci k nemu nikdy nebol vyhotovený prepis obrazovo-zvukového záznamu,

čo je v rozpore s procesným postupom predpísaným . Namietal,

ţe obrazovo-zvukový záznam z výsluchu maloletej svedkyne, bez existujúceho prepisu

nahrávky, je pre účely trestného konania úplne bezcenný.

Argumentoval tým, ţe vyhotovenie prepisu záznamu z obrazovo-zvukového záznamu

bolo nevyhnutné najmä preto, ţe jeho obhajca namietal spôsob vedenia výsluchu ako aj to,

ţe psychologička PhDr. S. J. sa rozprávala počas výsluchu s maloletou svedkyňou. Konkrétny

slovný obsah pôsobenia psychologičky na maloletú svedkyňu, mal byť zaznamenaný v rámci

prepisu obrazovo-zvukového záznamu, pretoţe v zápisnici o výsluchu zachytený nie je

a rovnako v nej nie je zaznamenaná ani námietka jeho obhajcu.

Obvinený M. B. popri neexistencii prepisu obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu

maloletej svedkyne namietal i spôsob vedenia výsluchu, pričom uviedol, ţe tento nebol

vedený objektívne, otázky vyšetrovateľa boli kapciózne, sugestívne a kladené tak,

aby maloletá vypovedala proti nemu. Objektivitu vedenia výsluchu podľa obvineného

nezaručil ani jeho obhajca JUDr. S., ktorý sa dostal do stretu záujmov, nakoľko pre jeho

advokátsku kanceláriu externe pracoval Ing. K, ktorý je blízkou osobou k osobe maloletej

svedkyne.

Dovolateľ ďalej namietal, ţe aj otázky na znalcov pribratých do konania boli

koncipované tak, ţe prezumovali jeho vinu a bol v nich obsiahnutý záver orgánu činného

v trestnom konaní, ţe skutku sa dopustil práve on. Tým došlo nielen k porušeniu princípu

prezumpcie neviny a k nerešpektovaniu čl. 6 ods. 2 Dohovoru, ale predovšetkým

k ovplyvneniu znalcov, nakoľko posudky vypracúvali pod vplyvom vysloveného záveru

o jeho vine.

K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa prišlo podľa

dovolateľa okrem uţ uvedeného aj tým, hoci počas konania niekoľkokrát ţiadal prokuratúru

(napr. v podaní z 10. februára 2010), aby v jeho trestnej veci došlo k zosúladeniu existujúceho

stavu so zákonom, jeho ţiadosti boli prokuratúrou posudzované ako ţiadosti o prepustenie

5

z väzby, aj keď v skutočnosti nimi neboli. Pretoţe sa týmto podaniam prokuratúra nevenovala

v tom smere v akom ţiadal, ale sa uberala cestou zamietania údajných ţiadostí o prepustenie

z väzby, stratil akúkoľvek moţnosť nápravy stavu, ktorý bol v rozpore so zákonom.

K zásadnému porušeniu práva na obhajobu prišlo podľa obvineného M. B.

aj samotným vznesením obvinenia. Poukázal na skutočnosť, ţe stíhanie sa vedie pre skutok,

ktorého som sa mal údajne dopustiť od nezisteného dňa a mesiaca leta 2003

aţ do 22. novembra 2009. Počas celého konania pritom apeloval na orgány činné v trestnom

konaní a neskôr i na súdy, ţe ohľadne takého istého skutku, ktorého som sa mal údajne

dopúšťať voči maloletej M. B. od leta 2003 aţ do konca februára 2004, bolo uţ vedené trestné

stíhanie na ORPZ, ÚJKP Ţilina pod ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI-2005, ktoré bolo uznesením

z 3. mája 2005 zastavené z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe skutok, pre ktorý sa vedie trestné

stíhanie sa nestal. Argumentoval tým, ţe pokiaľ orgán činný v trestnom konaní zastavil

stíhanie z dôvodu, ţe je nepochybné, ţe sa skutok nestal, nie je moţné opätovne začať

stíhanie v danej veci. Pokiaľ bolo trestné stíhanie opätovne začaté, sčasti pre ten istý skutok,

došlo k porušeniu zásady ne bis in idem a k porušeniu jeho základných práv.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného M. B.

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Ţilina. Prokurátorka okresnej prokuratúry v písomnom

vyjadrení z 8. októbra 2012 uviedla, ţe dovolanie obvineného je v podstate zaloţené

na opakovaných dôvodoch obhajoby a odvolania, pričom s jednotlivými námietkami

obvineného sa uţ konajúce súdy vysporiadali. Poukázala na správnosť a zákonnosť rozsudku

okresného súdu i napadnutého uznesenia krajského súdu a navrhla, aby dovolací súd

uznesením podľa dovolanie obvineného odmietol.

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote (

ods. 2 ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v aţ

ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

6

Najvyšší súd ďalej vo veci skúmal existenciu dovolateľom uplatnených dovolacích

dôvodov podľa , , a po preskúmaní spisového

materiálu zistil, ţe dovolateľom namietané dovolacie dôvody v posudzovanom prípade

naplnené neboli, a preto je dovolanie potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa

Podľa dovolanie moţno podať, ak

- súd rozhodol v nezákonnom zloţení (písm. b/),

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo

prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania

(písm. e/),

- rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom (písm. g/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného M. B. naplnenie

dovolacieho dôvodu uvedeného v , dovolací súd uvádza,

ţe nezákonne zloţeným súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore

s ustanoveniami určujúcimi zloţenie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Nezákonné zloţenie súdu môţe nastať v prípade, ak vo veci rozhodoval samosudca napriek

tomu, ţe mal rozhodovať senát, prípadne ak senát rozhodoval v neúplnom zloţení.

V posudzovanej veci obvineného M. B. rozhodoval na okresnom súde senát 28T

zloţený z predsedníčky JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich Boţeny Gaţicovej

a Dariny Tomašcovej, pričom k prideleniu veci do tohto senátu prišlo náhodným výberom

a k personálnym zmenám v zloţení senátu počas celého konania na okresnom súde neprišlo.

Na krajskom súde rozhodoval o odvolaní obvineného senát 3To zloţený z predsedníčky

7

JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Vladimíra Sučika, ktorému

bola vec pridelená na rozhodnutie takisto náhodným výberom.

Ako to vyplýva z obsahu podaného dovolania, obvinený M. B. nezákonnosť zloţenia

senátu krajského súdu vyvodzuje z toho, ţe ten istý senát rozhodoval v prípravnom konaní

o jeho sťaţnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky

z obsahu procesného spisu zistil, ţe tieto dovolacie námietky nie sú pravdivé a dodáva,

ţe aj keby pravdivé boli, nezakladajú dovolací dôvod podľa

ako sa to mylne domnieva obvinený.

V posudzovanej veci rozhodoval Krajský súd v Ţiline v prípravnom konaní

o sťaţnostiach obvineného M. B. dvakrát. Dňa 16. decembra 2009 rozhodoval

o sťaţnosti obvineného proti uzneseniu o vzatí do väzby senát krajského súdu 2 Tpo zloţený

z predsedníčky JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Danky Wänkeovej a JUDr. Márie

Urbanovej (č.l. 74-75 spisu). Dňa 11. marca 2010 rozhodol o sťaţnosti obvineného proti

uzneseniu o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej senát krajského súdu 3 Tpo,

zloţený z predsedníčky JUDr. Zuzany Jančárovej a sudcov JUDr. Milana Repáňa

a JUDr. Adriany Gallovej (č.l. 258-259 spisu).

Z ustanovenia , inter alia, vyplýva, ţe z rozhodovania na súde

vyššieho stupňa je vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny

úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde niţšieho stupňa

a naopak.

Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Jančárová a sudca JUDr. Milan Repáň, ktorí

v prípravnom konaní rozhodovali o sťaţnosti obvineného M. B. proti uzneseniu

o ustanovení opatrovníka maloletej poškodenej a následne aj o odvolaní obvineného proti

rozsudku okresného súdu rozhodovali v oboch prípadoch ako sudcovia súdu toho istého

stupňa, teda nebol daný dôvod na ich vylúčenie podľa Dovolací súd

dodáva, ţe zo ţiadneho ustanovenia nevyplýva, ţe by po podaní obţaloby

mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v prejednávanej veci

v prípravnom konaní rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obţaloba, ako sa to

mylne domnieva dovolateľ. Sudca, ktorý ako sudca pre prípravné konanie rozhodol o väzbe

8

obvineného, môţe ako samosudca, resp. predseda senátu okresného súdu rozhodnúť

aj o obţalobe podanej na tohto obvineného. Jedine v prípade, ak by sa tento sudca stal

po podaní obţaloby sudcom krajského súdu a mal by ako sudca súdu vyššieho stupňa vo veci

rozhodovať, bol by daný dôvod na jeho vylúčenie v zmysle citovaného zákonného

ustanovenia. V danom prípade však takáto situácia nenastala, z čoho je zrejmé, ţe nebol

naplnený dovolací dôvod podľa

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného M. B. naplnenie

dovolacieho dôvodu uvedeného v , dovolací súd uvádza,

ţe obvineným namietané skutočnosti boli uţ predmetom prieskumu v rámci odvolacieho

konania, krajský súd sa s nimi náleţite vysporiadal, ich existenciu nezistil

a k rovnakému záveru dospel i dovolací súd.

Ak obvinený M. B. namieta, ţe z rozhodovania o väzbe mal byť vylúčený sudca

JUDr. Daniel Béreš, nakoľko mal voči nemu nepriateľský vzťah, v minulosti medzi nimi

došlo k ostrým slovným konfrontáciám a chcel sa mu pomstiť za jeho činnosť

v občianskom zdruţení E. únia, treba podotknúť, ţe hoci všetky tieto okolnosti museli byť

obvinenému zrejmé uţ pri jeho výsluchu pred týmto sudcom pre prípravné konanie dňa

7. decembra 2009, vôbec ich pri tomto úkone nenamietal a nevzniesol námietky ani proti

prítomnej prokurátorke JUDr. Ingrid Šamajovej (viď zápisnica o výsluchu obvineného

č. l. 83-87 spisu). Po prvýkrát tieto námietky uplatnil aţ v konaní pred súdom, z čoho

je zrejmé, ţe neboli vznesené bez meškania, ako to ustanovuje a svedčí

to aj o ich účelovosti.

Námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi mjr. Mgr. Jánovi Mičicovi, ktorý vo veci

vykonával vyšetrovanie, obvinený M. B. vzniesol 16. marca 2010 pri preštudovaní

vyšetrovacieho spisu, pričom o tejto bolo zákonným spôsobom rozhodnuté (č.l. 246, 254-256

spisu), rovnako tak aj o jeho námietkach voči dozorujúcej prokurátorke Mgr. Bibiáne

Mikolajovej (č.l. 111-112, 252-253, 910-911 spisu). V konaní pred súdom neboli zistené

zákonom predpokladané dôvody pre vylúčenie z vykonávania úkonov trestného konania v

posudzovanej veci ani pokiaľ ide o prísediacu Darinu Tomašcovú (č.l. 870-872, 898-903

spisu). Námietky obvineného poukazujúce na stret záujmu jeho obhajcu JUDr. J. S., vyvrátil v

9

odvolacom konaní tento obhajca v písomnom vyjadrení z 1. augusta 2011, v ktorom uviedol,

ţe sa nezakladajú na pravde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného spisu zistil, ţe ani

dovolateľom uvádzané skutočnosti o porušení zásady prezumpcie neviny sudcami krajského

súdu, ktorí mali byť uţ v prípravnom konaní toho názoru, ţe sa dopustil trestného činu

a následne rozhodovali o jeho odvolaní, sa nezakladajú na pravde. Zo ţiadneho rozhodnutia

krajského súdu vydaného v posudzovanej veci v prípravnom, či súdnom konaní nevyplýva,

ţe by krajský súd pri rozhodovaní o väzbe porušil túto zásadu. V odôvodnení týchto

rozhodnutí krajský súd pri skúmaní materiálnych dôvodov väzby vţdy v súlade so zásadou

prezumpcie neviny uvádzal, ţe „sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok spáchal obvinený“

(č.l. 75 spisu), resp., ţe „obţalovaný je stíhaný pre viaceré útoky, ktorých sa mal voči

maloletej dopúšťať od roku 2003 aţ do roku 2009“ (č.l. 820 spisu) a nijako v nich

nevyjadroval názor o vine obvineného M. B.. V posudzovanej veci tak nenastala identická

situácia ako vo veci Nešťák proti Slovenskej republike, kde ESĽP vyslovil porušenie čl. 6

ods. 2 Dohovoru.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného M. B. zakladajúce naplnenie dovolacieho

dôvodu podľa na tom, ţe z rozhodovania mala byť vylúčená

predsedníčka senátu okresného súdu JUDr. Erika Bebčáková, treba uviesť, ţe medzi zákonné

dôvody pre vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania nepatrí skutočnosť,

ţe predseda senátu pri predbeţnom prejednaní obţaloby v rozpore s predstavami obvineného

dospeje k záveru o zákonnosti doposiaľ získaného dôkazného materiálu, ani skutočnosť,

ţe obvinenému nesprístupní informáciu o tom v akom pomere hlasov bolo prijaté rozhodnutie

senátu. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2011 prijaté na zjednotenie výkladu

a aplikácie o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v otázke týkajúcej

sa zverejňovania odlišného stanoviska a uvádzania pomeru hlasov pri rozhodovaní senátu,

sp. zn. Tpj 53/2011, podľa ktorého je z hľadiska pravidiel rozhodovania

senátu hlasovaním vo vzťahu k osobitným predpisom (lex specialis), keďţe

v dotknutej otázke nerozlišuje druh konania pred súdom (konanie podľa

, resp. ). Keďţe

10

ustanovuje, ţe hlasovanie senátu, vrátane obsahu porady a zápisnice o hlasovaní, je tajné

(, a , ), ustanovenie ,

ktoré výsledok hlasovania odtajňuje a personifikuje, sa v trestnom konaní nepouţije.

V súvislosti s dovolacími námietkami obvineného M. B. poukazujúcimi na naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa v dôsledku neexistencie prepisu

záznamu z obrazovo-zvukového záznamu z výsluchu jeho maloletej dcéry M. B.

zo 4. decembra 2009, dovolací súd uvádza, ţe procesný postup stanovený Trestným

poriadkom pre vykonanie tohto dôkazu bol v konaní pred okresným súdom dodrţaný.

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok

vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oţivovanie v pamäti

by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj, treba

výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom

konaní uţ nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, iná osoba majúca skúsenosti

s výchovou mládeţe alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného

vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu. Ak to môţe prispieť

k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca.

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 v ďalšom konaní

má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní

len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom moţno na podklade rozhodnutia súdu

vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola

pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice alebo

na spôsob, akým bol výsluch vykonaný ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba

vypovedala.

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak je ako svedok

vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe

alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, ţe opätovná výpoveď osoby

mladšej ako 15 rokov môţe byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad, ţe výsluch

by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch

sa vykoná s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu tak,

11

aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší

výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môţe vykonať len so súhlasom

jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.

Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ak bola vypočutá

osoba mladšia ako 15 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto

dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto svedka moţno v konaní pred súdom

vykonať len výnimočne.

Podľa zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam

sa ako dôkaz vykoná na technickom zariadení. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môţe

sa vykonať aj oboznámením jeho písomného prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu

je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo získaný.

Na rozdiel od obrazovo-zvukového záznamu alebo záznamu telekomunikačnej

prevádzky vyhotoveného na základe písomného príkazu predsedu senátu alebo sudcu

pre prípravné konanie [( ( )], ku ktorým je potrebné

podľa pripojiť doslovný prepis záznamu, v prípade, ţe sa majú pouţiť

ako dôkaz, neukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť

vyhotovovať doslovný prepis v prípade, ţe sa výsluch osoby mladšej ako 15 rokov vykoná

s vyuţitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu. Účelom zaznamenania

výsluchu osoby mladšej ako 15 rokov na technickom zariadení je predovšetkým zabrániť

sekundárnej viktimizácii takejto osoby, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia § 135 ods. 3

v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe výsluch maloletej svedkyne bol vykonaný

spôsobom zodpovedajúcim citovanými zákonným ustanoveniam, uskutočnil sa v súlade

so zásadou kontradiktórnosti za stálej prítomnosti obhajcu obvineného a prokurátorky,

k výsluchu maloletej bola pribratá znalkyňa, ktorá bola na hlavnom pojednávaní k spôsobu

vedenia výsluchu vypočutá, obrazovo-zvukový záznam z tohto výsluchu bol ako dôkaz

vykonaný na technickom zariadení a súd pred jeho vykonaním podal procesným stranám

správu o tom, akým spôsobom a kým bol tento záznam vyhotovený. Z uvedeného je zrejmé,

12

ţe v posudzovanej veci k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

neprišlo.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa dovolateľa naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v , nutne podotknúť, ţe dôvodom pre podanie

dovolania podľa písm. c/ je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,

ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania

je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,

napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase

aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, ţe k zásadnému porušeniu práva

na obhajobu nemôţe prísť v prípade, ak si orgán činný v trestnom konaní neosvojí obvineným

navrhnutý spôsob postupu v prípravnom konaní, alebo sa neriadi jeho výkladom právnych

predpisov. Pokiaľ bol obvinený M. B. toho názoru, ţe právoplatným rozhodnutím prokurátora

alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v jeho neprospech, mohol

generálnemu prokurátorovi podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia

v prípravnom konaní podľa , čo však neurobil.

K dovolateľom namietanému porušeniu práva na obhajobu v dôsledku nezákonnosti

vzneseného obvinenia a nerešpektovania zásady ne bis in idem dovolací súd uvádza,

ţe uznesenie vyšetrovateľky ORPZ, ÚJKP Ţilina z 3. mája 2005, ČVS: ORP-219/1-OVK-ZI-

2005 o zastavení trestného stíhania vo veci trestného činu zneuţívania podľa § 242 ods. 1,

ods. 2 Tr. zák. č nemalo účinok rei iudicatae, lebo toto trestné stíhanie

sa neviedlo proti určitej osobe, ale tzv. vo veci, ako na to správne poukázal krajský súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. b/, písm. c/, písm. e/, písm. g/ , a tak podľa uznesením

dovolanie obvineného odmietol.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Emil B dž o ch , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová