Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e3d/394113.ea91fb.pdf
PDF · 104.05 KB
No categories available
7MCdo/24/2012
Najvyšší súd 7 MCdo 24/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: V., spol. s r. o., N.,
IČO: X., proti povinnému: T.T., K.V., IČO: X., o vymoženie pohľadávky vo výške 165,97
eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. Er
5141/2001, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II z 01. augusta 2011 č. k. Er 5141/2001-12 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2012 č. k. 16CoE 20/2012-27, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Košice II
z 01. augusta 2011 č. k. Er 5141/2001-12 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo 16. mája 2012 č. k. 16CoE 20/2012-27 z r u š u j e a vec
v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II uznesením z 01. augusta 2011, č. k. Er 5141/2001-12 exekúciu
zastavil a zároveň súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že povinný bol počas konania ex offo vymazaný z obchodného registra,
čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a preto súd nemohol povinného zaviazať
na náhradu trov exekúcie. K úhrade trov exekúcie nemohol zaviazať ani oprávneného
v zmysle § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný
poriadok), pretože nezavinil zastavenie exekúcie a ani v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku, keďže exekúcia nebola zastavená na základe § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku, ale z dôvodu straty spôsobilosti byť účastníkom konania na strane povinného.
Krajský súd v Košiciach, na odvolanie súdneho exekútora, uznesením
zo 16. mája 2012, č. k. 16CoE 20/2012-27 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov exekúcie potvrdil a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strata spôsobilosti povinného viedla k neprípustnosti
exekúcie a následne aj k jej zastaveniu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
Dodal, že oprávnený nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predpokladať ani
pri náležitej starostlivosti, že povinný bude o niekoľko rokov vymazaný z obchodného
registra bez právneho nástupcu. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdny exekútor musí
pri svojej monopolnej činnosti, ktorá má charakter podnikateľskej činnosti, znášať
aj primerané riziko spočívajúce v prípadnom neuhradení trov exekúcie.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 06. júna 2012.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor) na podnet
súdneho exekútora podal mimoriadne dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu ako
i prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov exekučného konania podľa § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Navrhol obe rozhodnutia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma
súdmi. Uviedol, že v prejednávanej veci bolo šetrením súdu zistené, že povinný bol
8. marca 2006 vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu
v Košiciach z 22. marca 2005, č. k. 5K 3/03, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka T. a. s. K. pre nedostatok majetku zamietnutý, v dôsledku čoho stratil aj
spôsobilosť na právne úkony. Exekučné konanie v predmetnej veci malo byť za týchto
skutkových okolnosti zastavené výlučne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie
preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súdy oboch stupňov
nevenovali dostatočnú pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo ex offo k výmazu povinného
z obchodného registra, pričom táto skutočnosť bola rozhodujúca pre určenie dôvodu
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a pre následné rozhodnutie o trovách
exekúcie. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako dôvodu
zastavenia exekúcie bola v danom prípade vecne nesprávna. S poukazom na ustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku (ktoré malo byť v danom prípade aplikované) mala byť
oprávnenému správne uložená povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.
Oprávnený ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny
prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu súdneho exekútora
(§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) preskúmal
napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza (a táto skutočnosť vyplýva aj
z obsahu mimoriadneho dovolania), že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho
odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo
na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku).
Exekučný poriadok pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza
povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie
podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť
trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu
došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
S dôvodom, vytýkaným napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom, treba
súhlasiť, pretože súdy nižších stupňov nevenovali pozornosť tomu, z akého dôvodu došlo
ex offo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie
o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom
v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak
povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Krajského súdu
v Košiciach z 22. marca 2005, č. k. 5K 3/03, ktorým bol návrh na vyhlásenie konkurzu
na majetok dlžníka (povinného) pre nedostatok majetku zamietnutý, prichádza do úvahy
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Právne závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia exekúcie
podľa § 57 ods. l písm. g/ Exekučného poriadku, treba považovať bez zohľadnenia dôvodov,
pre ktoré došlo k výmazu povinného z obchodného registra, za vecne nesprávne a predčasné.
Z toho istého dôvodu je predčasné (a teda aj vecne nesprávne) aj ich rozhodnutie o trovách
exekúcie. Rovnaký právny záver prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo svojich
rozhodnutiach sp. zn. 4 MCdo 14/2006, sp. zn. 3 MCdo 10/2011 .
Keďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia na právnych záveroch, ktoré
nepovažuje dovolací súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie súdu
prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec
v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 3
O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O. s. p. v spojitosti s § 243i ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková