Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/110/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. B., bývajúcej v B., proti

žalovanému Okresnému súdu Galanta, so sídlom v Galante, Mierové námestie č. 1,

o zaplatenie 6.318,45 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. septembra 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. marca 2011 č.k. -335 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 238,50 Eur a sumu 660,45 Eur, všetko s 9 %

úrokom z omeškania od 9. júla 2004 do zaplatenia a tiež nahradiť jej trovy konania vo výške

379,60 Eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že pri riešení zásadnej právnej otázky, či žalobkyňa počas obdobia dočasne

pozastaveného výkonu funkcie sudcu mala alebo nemala chodiť do práce, či teda mala

pracovať podľa príkazov predsedu súdu, či jej za takú prácu prináleží odmena vo väčšom

rozsahu ako základný funkčný plat sudcu v jej zaradení a či jej z tohto titulu prináleží vydanie

bezdôvodného obohatenia, ako aj ďalšie mzdové nároky, vychádzal z názoru predsedu pléna

Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa počas obdobia

dočasne pozastaveného výkonu funkcie sudcu nemala povinnosť chodiť do práce a nemala

pracovať podľa príkazov predsedu súdu. Pokiaľ žalobkyňa na ústny príkaz predsedu súdu

podávala v uvedenom období pracovné výkony spočívajúce v administratívnych úkonoch

v jednotlivých veciach v súdnych spisoch, robila tak na základe toho, že si príkaz predsedu

osvojila. Pokiaľ aj bez ďalšieho príkazu predsedu žalobkyňa vykonávala práce napriek

2

pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, robila tak dobrovoľne. Výkon tejto práce mala krytý

doplatením do plného funkčného platu sudcu za inkriminované obdobie. Pokiaľ vykonávala

administratívne práce sudcu na tom istom súde v prejednávaných veciach a bola jej doplatená

mzda do výšky 100 % výšky funkčného platu sudcu, priznanie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia by bolo obchádzanie ustanovení o sudcoch

a prísediacich v znení účinnom do 31. októbra 2003 a boli by porušené aj dobré mravy

vo vzťahu k etickým princípom výkonu sudcovskej funkcie, preto v tejto časti týkajúcej

sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobu žalobkyne zamietol. Rovnako zamietol žalobu

aj v časti týkajúcej sa náhrady cestovných výdavkov uplatnených z titulu náhrady vzniknutej

škody, a to s poukazom na ust. v spojení s jeho ,

ako nesprávne uplatnený v tomto konaní, pretože žalobkyňa si mala tento nárok uplatniť

u predsedu súdu. Žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa náhrady mzdy za 5 dní neplateného

voľna v januári 2003 v sume 238,50 Eur a náhrady mzdy za 12 dní dovolenky za rok 2003

v sume 660,45 Eur, všetko s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 9. júla 2004 do zaplatenia,

keď žalovaný nemal dôvod nútiť žalobkyňu k čerpaniu neplateného voľna a k čerpaniu

dovolenky, pokiaľ mala pozastavený výkon funkcie sudcu. Rozhodnutie o náhrade trov

odôvodnil poukazom na ustanovenie ods. a úspechom žalobkyne v konaní

v podstatnej miere.

Na odvolanie žalobkyne aj žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom

z 29. septembra 2011 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej vo vyhovujúcej aj zamietajúcej časti týkajúcej sa istiny potvrdil a v časti týkajúcej

sa príslušenstva pohľadávky a trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie pre jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti. Potvrdzujúci výrok vo veci samej odôvodnil

jeho vecnou správnosťou, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu

prvého stupňa v tejto časti, keď jeho odôvodnenie tu považoval za správne a zákonu

zodpovedajúce.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu len do jeho potvrdzujúcej časti týkajúcej

sa zamietnutia žaloby podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd vec nesprávne právne

posúdil, „keď rôzne administratívne práce vykonávané podľa pokynov predsedu súdu,

nepovažuje za plnenie bez právneho dôvodu“. Žiadala, aby dovolací súd zmenil napadnuté

3

rozhodnutie a žalovanému uložil zaplatiť jej sumu 4.979,08 Eur a sumu 440,42 Eur s 9 %

úrokom z omeškania od 1. októbra 2004 do zaplatenia.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) ktorá má právnické vzdelanie

( ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba

odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

aj vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V prejednávanej veci dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací

súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci

dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Dovolanie žalobkyne preto nie je podľa až 3 procesne prípustné.

Dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný

napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených

4

v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre

dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal tiež otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Toto ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola

v konaní zistená a dovolateľka vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle ustanovenia

nenamietala.

Žalobkyňa výslovne namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ), ktoré však prípustnosť dovolania

nezakladá. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale nespôsobuje

existenciu vady v zmysle I keby teda tvrdenie dovolateľky bolo opodstatnené

(dovolací súd ho z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť

by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale

prípustnosť dovolania v zmysle

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však

náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková