Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
cb0/387561.def209.pdf
PDF · 143.51 KB
No categories available
4Cdo/110/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 110/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne A. B., bývajúcej v B., proti
žalovanému Okresnému súdu Galanta, so sídlom v Galante, Mierové námestie č. 1,
o zaplatenie 6.318,45 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
12 C 259/2004, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 29. septembra 2011 sp. zn. 16 Co 217/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom zo 16. marca 2011 č.k. 12 C 259/2004-335 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 238,50 Eur a sumu 660,45 Eur, všetko s 9 %
úrokom z omeškania od 9. júla 2004 do zaplatenia a tiež nahradiť jej trovy konania vo výške
379,60 Eur do troch dní a vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že pri riešení zásadnej právnej otázky, či žalobkyňa počas obdobia dočasne
pozastaveného výkonu funkcie sudcu mala alebo nemala chodiť do práce, či teda mala
pracovať podľa príkazov predsedu súdu, či jej za takú prácu prináleží odmena vo väčšom
rozsahu ako základný funkčný plat sudcu v jej zaradení a či jej z tohto titulu prináleží vydanie
bezdôvodného obohatenia, ako aj ďalšie mzdové nároky, vychádzal z názoru predsedu pléna
Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa počas obdobia
dočasne pozastaveného výkonu funkcie sudcu nemala povinnosť chodiť do práce a nemala
pracovať podľa príkazov predsedu súdu. Pokiaľ žalobkyňa na ústny príkaz predsedu súdu
podávala v uvedenom období pracovné výkony spočívajúce v administratívnych úkonoch
v jednotlivých veciach v súdnych spisoch, robila tak na základe toho, že si príkaz predsedu
osvojila. Pokiaľ aj bez ďalšieho príkazu predsedu žalobkyňa vykonávala práce napriek
pozastaveniu výkonu funkcie sudcu, robila tak dobrovoľne. Výkon tejto práce mala krytý
doplatením do plného funkčného platu sudcu za inkriminované obdobie. Pokiaľ vykonávala
administratívne práce sudcu na tom istom súde v prejednávaných veciach a bola jej doplatená
mzda do výšky 100 % výšky funkčného platu sudcu, priznanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia by bolo obchádzanie ustanovení zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch
a prísediacich v znení účinnom do 31. októbra 2003 a boli by porušené aj dobré mravy
vo vzťahu k etickým princípom výkonu sudcovskej funkcie, preto v tejto časti týkajúcej
sa vydania bezdôvodného obohatenia žalobu žalobkyne zamietol. Rovnako zamietol žalobu
aj v časti týkajúcej sa náhrady cestovných výdavkov uplatnených z titulu náhrady vzniknutej
škody, a to s poukazom na ust. § 107 písm. c/ zákona č. 385/2000 Z.z. v spojení s jeho § 114,
ako nesprávne uplatnený v tomto konaní, pretože žalobkyňa si mala tento nárok uplatniť
u predsedu súdu. Žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa náhrady mzdy za 5 dní neplateného
voľna v januári 2003 v sume 238,50 Eur a náhrady mzdy za 12 dní dovolenky za rok 2003
v sume 660,45 Eur, všetko s úrokom z omeškania vo výške 9 % od 9. júla 2004 do zaplatenia,
keď žalovaný nemal dôvod nútiť žalobkyňu k čerpaniu neplateného voľna a k čerpaniu
dovolenky, pokiaľ mala pozastavený výkon funkcie sudcu. Rozhodnutie o náhrade trov
odôvodnil poukazom na ustanovenie § 142 ods. O.s.p. a úspechom žalobkyne v konaní
v podstatnej miere.
Na odvolanie žalobkyne aj žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom
z 29. septembra 2011 sp. zn. 16 Co 217/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej vo vyhovujúcej aj zamietajúcej časti týkajúcej sa istiny potvrdil a v časti týkajúcej
sa príslušenstva pohľadávky a trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie pre jeho nepreskúmateľnosť v tejto časti. Potvrdzujúci výrok vo veci samej odôvodnil
jeho vecnou správnosťou, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu
prvého stupňa v tejto časti, keď jeho odôvodnenie tu považoval za správne a zákonu
zodpovedajúce.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu len do jeho potvrdzujúcej časti týkajúcej
sa zamietnutia žaloby podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd vec nesprávne právne
posúdil, „keď rôzne administratívne práce vykonávané podľa pokynov predsedu súdu,
nepovažuje za plnenie bez právneho dôvodu“. Žiadala, aby dovolací súd zmenil napadnuté
rozhodnutie a žalovanému uložil zaplatiť jej sumu 4.979,08 Eur a sumu 440,42 Eur s 9 %
úrokom z omeškania od 1. októbra 2004 do zaplatenia.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) ktorá má právnické vzdelanie
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba
odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné
aj vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V prejednávanej veci dovolaním žalobkyne nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací
súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci
dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.
Dovolanie žalobkyne preto nie je podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bol vydaný
napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre
dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len
na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,
či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie
pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola
v konaní zistená a dovolateľka vo svojom dovolaní ani žiadnu vadu v zmysle ustanovenia
Žalobkyňa výslovne namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktoré však prípustnosť dovolania
nezakladá. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale nespôsobuje
existenciu vady v zmysle § 237 O.s.p. I keby teda tvrdenie dovolateľky bolo opodstatnené
(dovolací súd ho z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť
by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby
sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková