Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/111/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva

po poručiteľovi P. K., narodenom X., naposledy bytom S.B., ktorý zomrel X.X., vedenej

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní P. K., bytom B.,

zastúpenej JUDr. M. R., advokátom v Ţ., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

z 26. novembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

P. je povinná zaplatiť Z. K. náhradu trov dovolacieho konania 877,38 € do rúk

JUDr. A. R., advokátky v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. augusta 2010 č.k. -105,

určil, ţe do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej

manţelky Z. K. patrí účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so zostatkom ku dňu

smrti vo výške 10 791,09 € bez príslušenstva, účet číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so

zostatkom ku dňu smrti vo výške 1 695,20 € bez príslušenstva, osobný automobil Škoda

FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti

poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške 1 000 € a pasíva ţiadne. Určil, ţe z titulu

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva patrí nehnuteľnosť v kat. úz. S.

M..., obec B. – m.č. S. M., okres B., zapísané na LV č. X. - čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo

vchode S. obytného domu so súp. č. X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané

plochy a nádvoria nachádzajúce sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym

podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku na poručiteľa

a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X.-čiastočný, parc. č. X.

o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31 na

poručiteľa vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom

č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo Ing. J. Š., B., vo

výške 225 000 €. Ďalej uviedol, ţe do dedičstva patrí v ½-ici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na

meno poručiteľa so zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v ½-ici

číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez

príslušenstva, osobný automobil ŠKODA FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo

všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške

1 000 €, relatívne autorské práva:

- autorské odmeny z pouţitia diel I. K. vo výške 122,38 €

- autorské odmeny z pouţitia diel Š. K., ktorého dedičom bol I. K. na základe

rozhodnutia D 180/83 po Š. K. a D 565/96-17, po Ľ. K.,

absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k jeho vlastným dielam,

absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k dielam Š. K. pasíva

ţiadne.

Určil, ţe z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov patrí

manţelke poručiteľa Z. K. v polovici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so

zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v polovici číslo X. S. vedený

v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez príslušenstva

a náhradová pohľadávka vo výške 500 € titulom vyporiadania BSM za osobný automobil

Škoda FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B.. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe

poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičmi zo zákona v prvej

dedičskej skupine sa stali pozostalá manţelka poručiteľa Z. K. a dcéra poručiteľa

M. K., kaţdá rovným dielom. Poručiteľ uzavrel za trvania manţelstva Zmluvu č. 01 0

0953/97/33 o prevode vlastníctva bytu, a to dňa 30.4.1998, s Hlavným M. SR Bratislava,

predmetom ktorej bola kúpa bytu v kat. úz. S. M., obec B m.č. S. M., okres B, zapísaného na

LV č. X. - čiastočný, a to bytu č. X. na X.. poschodí vo vchode S. obytného domu so súp. č.

X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho

sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele

1/1 k celku na poručiteľa a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísanému na LV č. X. -

čiastočný, parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in

pod B 31 na poručiteľa. Podľa čl. I. bod 3 predmetnej zmluvy kupujúci nadobudne predmet

zmluvy do výlučného vlastníctva. Podľa „Vyhlásenia“ manţelky poručiteľa Z. K. zo dňa

8.12.1997, táto si nerobí nároky na predmetný byt a nebude sa finančne podieľať na odkúpení

bytu a podľa „Čestného prehlásenia“ poručiteľa PhDr. I. K. zo dňa 8.12.1997, tento finančné

prostriedky potrebné na odkúpenie predmetného bytu získal výlučne zo svojich honorárov.

Prvostupňový súd tak rozhodol s poukazom na a

a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. decembra 2003

sp. zn. (ak cena obstarávanej veci bola zaplatená z výlučných prostriedkov

jedného z manţelov a len tento manţel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ale je jeho osobným vlastníctvom).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie pozostalej manţelky, Z. K., uznesením

z 26. novembra 2010 sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil

tak, ţe určil, ţe do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manţelky Z. K.,

rod. K., nar. X.X.X., r.č.X., bytom S., B, patrí okrem vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia

špecifikovaných účtov v Č. a.s., S. a.s. (ďalej len „účty v Č. a.s. a S. a.s.) a osobného

automobilu Škoda FELICIA, aj nehnuteľnosť v kat. úz. S. M..., obec B – m.č. S. M., zapísaná

na LV č. X. – čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo vchode S. obytného domu so súp. č. X.,

postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa na

S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele v 1/1

a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X. - čiastočný, parc. č. X. o výmere X.

m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31 vo všeobecnej cene

určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010

vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, Ing. J. Š., B., vo výške 225 000 € (ďalej len

„predmetné nehnuteľnosti“). Pasíva ţiadne. Ďalej určil, ţe z titulu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov patria do dedičstva po poručiteľovi predmetné

nehnuteľnosti v polovici, a tak, ako rozhodol prvostupňový súd, v polovici účty v Č. a.s. a S.

a.s., osobný automobil Škoda FELICIA, ako aj relatívne a absolútne autorské práva,

špecifikované uţ vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Pasíva ţiadne. Konečne určil, ţe

z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov patria manţelke

poručiteľa Z. K. predmetné nehnuteľnosti v polovici a ďalej tak, ako rozhodol prvostupňový

súd, v polovici účty v Č. a.s. a S. a.s. a náhradová pohľadávka voči dedičom vo výške 500 €

titulom vyporiadania BSM za osobný automobil Škoda FELICIA. Zmenu prvostupňového

rozhodnutia, spočívajúcu v určení, ţe do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho

pozostalej manţelky patrí aj predmetná nehnuteľnosť (predmetné nehnuteľnosti), ako aj

v určení podielu, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi a pozostalej manţelke z titulu

vyporiadania BSM, odôvodnil tým, ţe z vykonaného dokazovania bolo preukázané, ţe

poručiteľ počas manţelstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, pričom

s prihliadnutím na predmetný byt patril do bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky. Listinné dôkazy, ktoré boli v konaní

predloţené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd na ne nemôţe prihliadať. Pre

platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou manţelkou o zúţení zákonom

určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva bolo potrebné takúto dohodu uzavrieť

formou notárskej zápisnice ( ), čo sa nestalo. Nebola

preukázaná ani skutočnosť, ţe by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola

zakúpená boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý

dedič nepreukazuje o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas

manţelstva z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili do

bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo moţné povaţovať prípadný

dar alebo dedičstvo, čo však v konaní nebolo tvrdené a ani preukazované. V súvislosti

s vyjadrením k odvolaniu druhej dedičky (dcéry poručiteľa) odvolací súd uviedol, ţe v danej

veci nie je moţné prihliadať na . Poručiteľ získal

predmetnú nehnuteľnosť a bol zapísaný ako jej vlastník v čase trvania manţelstva.

Skutočnosť, ţe majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov uţíva iba

jeden z manţelov nemôţe navodiť vydrţanie počas manţelstva oproti druhému manţelovi.

Napokon aj samotným vydrţaním (voči inému vlastníkovi) by poručiteľ vydrţal nehnuteľnosť

do bezpodielového spoluvlastníctva.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dcéra poručiteľa

a navrhla ho v časti zahrnutia predmetných nehnuteľností do bezpodielového vlastníctva

manţelov zmeniť tak, ţe tieto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa

PhDr. I. K. a Z. K., prípadne uznesenie odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť

na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe uznesenie odvolacieho súdu

pokladá za arbitrárne, v rozpore s doterajšou súdnou praxou, ,

, bola porušená rovnosť účastníkov konania, účastníkovi bolo

odňaté základné právo konať pred súdom a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci a trpí aj inou vadou konania. Vyslovila názor, ţe

v danom prípade, keď poručiteľ nadobudol v roku 1998 nehnuteľnosť do svojho výlučného

vlastníctva na základe vzájomnej akceptácie vôle oboch manţelov deklarovanej i v samotných

vyhláseniach, nebolo potrebné pouţiť postup podľa

a notárskou zápisnicou špeciálne upravovať vzťahy medzi manţelmi. Poukázala na to, ţe na

základe listinných dôkazov a zisteného skutkového stavu je zrejmé, ţe manţelka poručiteľa

bola uzrozumená a súhlasila s tým, aby poručiteľ zo svojho výlučného majetku nadobudol

nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Preto sa nestotoţňuje s odôvodnením súdu, ţe

finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť zakúpená neboli vo výlučnom

vlastníctve poručiteľa. Odvolaciemu súdu vytkla, ţe jeho argumentácia v písomnom

vyhotovení rozhodnutia nezodpovedá presvedčivosti rozhodnutia, vyplývajúcej pre súdy

z ustanovenia veta druhá , ţe odignoroval záver a právny názor súdu

niţšieho stupňa, ktorý citoval vo svojom rozhodnutí aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej

republiky, na ktoré poukazuje aj naša súdna prax. Pritom v dôvodoch svojho rozhodnutia ani

neuviedol, prečo s poukazom na doterajší stav, keď manţelka poručiteľa nikdy počas 12

rokov nespochybňovala vlastnícke právo poručiteľa, nikdy túto zmluvu nerozporovala a ani

nepodala ţalobu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, priznal, ţe byt patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, nevysporiadal sa ani s predloţenými listinnými

dôkazmi, a to konkrétne čestným prehlásením poručiteľa a vyhlásením manţelky poručiteľa

a ani tou skutočnosťou, ţe poručiteľ bol výlučný nájomca bytu po smrti svojej matky,

nevzniklo spoločné právo uţívania bytu manţelmi, v byte manţelia nebývali a byt bol

v dlhodobom prenájme, nakoľko manţelia ţili v inej nehnuteľnosti. Dovolateľka tieţ

poukázala na to, ţe pokiaľ odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu bez toho, aby

zopakoval alebo doplnil dokazovanie, mal vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods.

1 písm. a/ , čo však neurobil a tak porušil základné právo účastníka konania na

spravodlivý súdny proces a základné právo konať pred súdom. V danom prípade odvolací súd

konanie zaťaţil vadou pri zisťovaní skutkového stavu v dôsledku nedostatočného vykonania

predloţených dôkazov a zisťovania, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna

cena za byt. V závere dovolania dovolateľka konštatovala, ţe pokiaľ manţelka poručiteľa aţ

po jeho smrti spochybňuje výlučné vlastníctvo poručiteľa, ktoré bezvýhradne akceptovala 12

rokov, je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie .

Pozostalá manţelka poručiteľa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila so závermi

odvolacieho súdu, pričom (mimo iného) poukázala na to, ţe s poručiteľom mali práve

v predmetnom byte niekoľko rokov trvalý pobyt a nikdy za ţivota poručiteľa nemala dôvod

podnikať formálne kroky smerujúce k riešeniu zaradenia bytu do bezpodielového

spoluvlastníctva manţelov, pretoţe manţel jej právo nespochybňoval. Preto navrhla dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 veta druhá ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 3 ), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe

dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle , môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/

, pričom sa zameral prednostne na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolateľka v súvislosti s namietaním, ţe došlo k procesnej

vade tejto povahy, v dovolaní uviedla, ţe odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

nezodpovedá ustanoveniu , je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

a ţe odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov

aj a nasl. a čl. X. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko

vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu

vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje , podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. V spojitosti s toto ustanovenie primerane platí aj pre

odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne súladným výkladom ustanovenia

pritom treba dospieť k záveru, ţe s poţiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon

i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť

tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma

moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine

polemiky s jeho dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov a teda sa mu odníma moţnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou

postihnuté nebolo. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia ( ), nakoľko dalo odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany v danej veci, keď v dostatočnom rozsahu vysvetlilo,

čo tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, ako moţno dohodou manţelov

právne významným spôsobom v zmysle zúţiť zákonom

určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manţelov, z ktorého dôvodu listinné dôkazy

predloţené dovolateľkou (čestné prehlásenie poručiteľa a vyhlásenia manţelky poručiteľa)

pre posúdenie danej veci označil za právne irelevantné, na ktoré nemôţe prihliadnuť s tým, ţe

nebola preukázaná ani skutočnosť, ţe by finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná

nehnuteľnosť zakúpená, boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa a konečne, prečo v danej

veci nie je moţné prihliadať ani na . Za vadu konania

v zmysle a tým teda aj za porušenie základného práva zaručeného

v v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

Pokiaľ dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka, ţe na prejednanie veci nenariadil

odvolacie pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, ţe podľa v znení

, ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe a/ odvolací súd neopakoval ani

nedopĺňal dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania,

c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie

odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto

v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ktorým postupom neodňal

dovolateľke moţnosť konať pred súdom.

V súvislosti s existenciou tvrdenej vady konania v zmysle

dovolateľka uviedla, ţe v danom prípade ide o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu

veci v dôsledku nedostatočného vykonania predloţených dôkazov a zisťovania, z akých

finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt odvolacím súdom.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe „... z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, ţe poručiteľ počas manţelstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného

bytu. S prihliadnutím na predmetný byt patril

do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky. Listinné dôkazy,

ktoré boli v konaní predloţené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd

na ne nemôţe prihliadať. Pre platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou

manţelkou ... bolo potrebné dohodu o zúţení bezpodielového spoluvlastníctva uzavrieť

formou notárskej zápisnice, čo sa nestalo. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani

skutočnosť, ţe by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená boli

vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý dedič

nepreukazuje, o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas manţelstva

z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili

do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo moţné povaţovať

prípadný dar, alebo dedičstvo, čo však v predmetnom konaní nebolo tvrdené a ani

preukazované“.

Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa názoru

dovolacieho súdu je zrejmé, ţe odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového základu ako

súd prvého stupňa a len samotná skutočnosť, ţe vykonané dôkazy, konkrétne listinné dôkazy

predloţené dovolateľkou, vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa (a teda odlišne od predstáv

dovolateľky) neznamená, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľka namieta, ţe zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, ţe (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa je dovolací súd viazaný v tom smere, ţe nemôţe

preskúmavať iné právne otázky, neţ tie, ktoré boli dovolateľkou označené. Aj keď nie

je viazaný dovolateľkou navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva

pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môţe týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať.

To znamená, ţe dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľkou odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)

súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,

dovolateľka popiera, ţe by predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky, keďţe ich, aj keď za trvania

manţelstva, nadobudol do výlučného vlastníctva kúpou (výlučne z honorárov za svoju

autorskú činnosť) iba poručiteľ. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel

k záveru, ţe predmetné nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol počas trvania manţelstva,

patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manţelky, keďţe

listinné dôkazy predloţené dovolateľkou, a to „Vyhlásenie“ pozostalej manţelky poručiteľa,

v ktorom vyhlásila, ţe neţije s poručiteľom v domácnosti v byte na S. X. v Bratislave, nerobí

si spoluvlastnícke nároky na tento byt a nebude sa finančne podielať na odkúpení tohto

obecného bytu do vlastníctva poručiteľa a „Čestného prehlásenia“ poručiteľa, v ktorom

vyhlásil, ţe finančné prostriedky „potrebné na odkúpenie svojho bytu do súkromného

vlastníctva som získal výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť“ (obe listiny

sú z 8. decembra 1997), nespĺňajú zákonom predpísané náleţitosti dohody manţelov o zúţení

zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. S takýmto záverom odvolacieho

súdu treba súhlasiť. V zmysle ustanovenia predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva [ktorého vznik, trvanie a zánik sú zásadne podmienené

vznikom, trvaním a zánikom manţelstva (výnimočne, v prípade splnenia v zákone

ustanovených dôvodov, môţe nastať situácia, ţe bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne

a manţelstvo trvá)] sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý

z manţelov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydrţaním

a pod.) za trvania manţelstva, s výnimkou a/ vecí získaných dedičstvom, b/ vecí získaných

darovaním, c/ vecí, ktoré podľa svojej povahy slúţia osobnej potrebe alebo výkonu povolania

len jedného z manţelov, d/ vecí vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému

z manţelov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manţelstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To znamená, ţe okrem

uvedených výnimiek, všetky ostatné veci zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva

za podmienok ustanovených zákonom. Sú to teda predovšetkým všetky príjmy a úspory

z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti,

príjmy zo sociálneho zabezpečenia, výnosy z majetku manţelov a pod. Aj autorské odmeny,

ako odmeny za tvorivú prácu autora, patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, keď boli

autorovi vyplatené za jeho ţivota a za trvania manţelstva a bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa manţelia môţu dohodou rozšíriť alebo

zúţiť zákonom určený rozvrh bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môţu dohodnúť

aj o správe spoločného majetku.

Ide o výnimku zo všeobecného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143

), ktorá sa vzťahuje len na majetok nadobudnutý za trvania

manţelstva. Pritom pre platnosť dohody podľa

sa vyţaduje forma notárskej zápisnice ( ). V prípade

nedostatku tejto formy treba dohodu povaţovať za absolútne neplatnú (§ 40 ods. 1

).

So zreteľom na vyššie uvedené tak podľa názoru dovolacieho súdu moţno uzavrieť, ţe

pokiaľ predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva poručiteľ za trvania manţelstva

a bezpodielového spoluvlastníctva s pozostalou manţelkou, hoci aj „výlučne z honorárov

za svoju autorskú činnosť“, stali sa tieto nehnuteľnosti predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva, na čom nič nemení tvrdenie dovolateľky o ich výlučnom vlastníctve

poručiteľa, ktoré tvrdenie opiera o ňou predloţené „Vyhlásenie“ pozostalej manţelky

poručiteľa a „Čestné prehlásenie“ poručiteľa, ktoré listiny nemoţno povaţovať za platnú

dohodu manţelov o zúţení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva

v zmysle , a to pre nedostatok obligatórnej formy

notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie dcéry poručiteľa zamietol (§ 243b

ods. 1 ).

V dovolacom konaní úspešnej dedičke vzniklo právo na náhradu trov konania proti

dovolateľke, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ), preto jej dovolací súd (keďţe si pozostalá manţelka nárok na náhradu trov

dovolacieho konania uplatnila) priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich

z odmeny advokátky za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k dovolaniu - § X. ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. – ďalej len „vyhláška“) vo výške 869,97 € (

vyhlášky) + 7,41 € reţijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 877,38 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková