Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/11/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti

obvinenej M. K. , pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na

neverejnom zasadnutí konanom 26. marca 2013 v Bratislave dovolanie obvinenej podané

prostredníctvom obhajcu, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2011, sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej M. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 28. februára 2011, sp. zn. , uznal

obvinenú M. K. za vinnú z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

obžalovaná M. K. dňa 8.9.2009 asi o 10.00 hodine na chodbe rodinného domu číslo X.

na Ulici J. v S., okres T., fyzicky napadla svoju nevestu – poškodenú G. K. tak, že ju po

predchádzajúcom slovnom nedorozumení ťahala za vlasy a za ruku, pričom sa ju snažila

odtiahnuť od skrine, následne ju posotila smerom do skrine, v dôsledku čoho poškodená

spadla do skrine a udrela sa o skriňu pravou rukou, následne obžalovaná udrela poškodenú

päsťou do ľavej strany tváre, čím jej spôsobila zranenia – zmliaždenie hlavy v oblasti ľavej

2

ušnice a tváre v oblasti ľavého líca, otras mozgu ľahšieho stupňa, podvrtnutie krčnej chrbtice

a zmliaždenie oboch ramien, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodenej

v nemocnici po dobu 3 dní a celkové liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní

najmenej 4 týždne.

Za to jej okresný súd podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36písm. j/, § 37písm. g/, § 38

ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkon podľa § 49

ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 14 mesiacov.

Podľa zaviazal obvinenú nahradiť poškodeným, S. U., B.

spôsobenú škodu 394,40 euro, V. a. s. M. B. 673,98 euro, a spoločnosti S. I. a. s. D., T. vo

výške 67,13 euro.

Podľa poškodenú G. B. s nárokom na náhradu škody odkázal na

občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinená M.

K.. Krajský súd v Nitre o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí konanom

28. apríla 2011 rozsudkom, sp. zn. tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 3

zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany vo výroku o uloženom treste.

Podľa , , , Tr. zák. rozhodol sám tak,

že uložil obvinenej trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon

jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre podala obvinená prostredníctvom

svojho obhajcu dňa 21. novembra 2012 na Okresnom súde Topoľčany dovolanie, ktoré

po postupe podľa bolo predložené na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

Dovolanie oprela obvinená o dovolací dôvod podľa

s tým, že zásadne bolo porušené jej právo na obhajobu nevykonaním ňou navrhovaných

dôkazov, čo vyústilo do neobjektívnych skutkových zistení.

3

Žiadala preto, aby najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu,

ako aj jemu predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu a prikázal tomuto, aby vo veci

znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) v prvom rade

zisťoval, či dovolanie obvinenej M. K. spĺňa všetky zákonné náležitosti

a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ),

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné - § 382 písm. f/, /v opačnom prípade by bolo treba dovolanie

obvineného odmietnuť ako nedôvodné podľa , pretože jeho dôvody

evidentne smerujú proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu vykonaných dôkazov konajúcimi

súdmi, ktoré dovolací súd preskúmavať nemôže, ale naopak - je nimi viazaný/.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

Z priloženého spisového materiálu možno zistiť (uznesenie Okresného súdu

Topoľčany z 5. februára 2013, sp. zn. ), že obvinená M. K.

sa v skúšobnej dobe, ktorá jej bola uložená už citovaným rozsudkom Krajského súdu v Nitre

osvedčila a podľa §50 ods. 7 Tr. zák. sa na ňu hladí akoby nebola odsúdená.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom

do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia.

Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, náprava procesných

a hmotnoprávnych chýb výslovne uvedených v zákone, ale nie revízia skutkových zistení

ustálených súdmi prvého a druhého stupňa a preskúmavanie nimi vykonaného dokazovania.

Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného

rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku za uvedených podmienok

v zákone, dáva sa možnosť dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v trestnom konaní

(odhliadajúc od práva ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi

4

a obvinenému dosiahnuť vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom

na preskúmanie niektorých právoplatných rozhodnutí. Zákon obmedzuje možnosť podania

dovolania len obmedzenému okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky

vymedzených, kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.

Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným

proti sebe stojacím stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút

mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán, a to jednak

čo do možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní

o ňom pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti

jej zmyslu i princípu spravodlivosti, aby jedna strana mala možnosť dovolať sa mimoriadnym

opravným prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest vykonaný

a zahladený s účinkami, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Ak by túto možnosť

mal obvinený, nutne by musela byť pripustená i u generálneho prokurátora (odhliadajúc

od ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní).

Podľa dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

V sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon

neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie.

Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie,

aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia

o dovolaní i tie, ktoré sa týkajú rozsudku je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci,

ako aj oslobodzujúci rozsudok.

Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle až treba rozumieť taký, ktorý

obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste

a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody, alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim

rozsudkom teda treba rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky,

že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.

5

Pokiaľ nastávajú, či už priamo na základe zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu,

právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, t. j., že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa

ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať

za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí akoby odsúdená

nebola.

Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku,

je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil

s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady

v trestnom konaní (ale i mimo neho) platí a pre niektoré nie.

Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem

iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov

sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé

následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie,

ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti, alebo recidívy trestnej činnosti.

Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej

bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní

do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie,

ktoré bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe.

Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych

vzťahov, ktoré občan nemohol nadobudnúť, alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým

existovala prekážka odsúdenia páchateľa.

Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne

vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak aby neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom

by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania niektorej

z dvoch hlavných strán v trestnom konaní, alebo dovolania ministra spravodlivosti bolo

možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po vykonaní trestu a zahladení odsúdenia

spojeného s fikciou neodsúdenia.

Výrazne by sa v takom prípade nepriaznivo vo vzťahu k osobe, u ktorej bolo

odsúdenie zahladené, prejavilo podanie dovolania prokurátorom, alebo ďalším oprávneným

subjektom, v neprospech takejto osoby. Nebolo by žiaduce, aby v takom prípade,

6

keď už páchateľ vykonal trest a došlo aj k zahladeniu odsúdenia, aby generálny prokurátor,

eventuálne minister spravodlivosti, mohol podávať tento mimoriadny opravný prostriedok

v neprospech obvineného, smerujúceho k zhoršeniu jeho postavenia a umožniť tak otvorenie

takého trestno-právneho vzťahu, ktorý už bol ukončený a zvrátiť tak priaznivé dôsledky

pre páchateľa spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Dobrodenie, ktoré dáva zákonodarca v podobe bezúhonnosti, na základe fikcie neodsúdenia

osoby, u ktorej bolo odsúdenie zahladené, by strácalo svoj zmysel.

Rovnosť strán v konaní a záujem na stabilite právnych vzťahov však predpokladá

aj opak, že ani na základe dovolania obvineného nie je možné právoplatné a už aj vykonané

a zahladené odsúdenie s dôsledkami fikcie neodsúdenia, meniť.

Preto ak nastal zo zákona (alebo na základe rozhodnutia súdu) stav zahladenia

odsúdenia, ktorý má znamenať, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho

dôsledkom musí byť i to, že žiaden zo subjektov oprávnených na podanie dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku, už ho nemôže podať.

V predmetnom prípade vychádzajúc z danej zákonnej fikcie neodsúdenia obvinenej,

predpokladanej v ustanovení § 50 ods. 7 Tr. zák., ktorý sa v posudzovanej veci aplikoval,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že podľa

odmietol dovolanie obvinenej M. K. ako neprípustné, lebo smeruje proti svojimi účinkami

neexistujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné v zmysle

a dovolanie podať.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. marca 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová

7