Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/48/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa: M. I., narodený X., bytom R. č. X, zastúpený JUDr. Ladislavom

Strižovským, advokátom, Spišská Nová Ves, Starosaská ul. č. 11, proti odporkyni: Sociálna

poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. januára 2012, č.k.

-60, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 13. januára 2012, č.k. -60 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne

z 19. novembra 2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a

zo 6. mája 2011 číslo X.X.X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov konania v sume 378,74 € do rúk

právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Strižovského do 3 dní od doručenia

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. januára 2012, č.k. -60, podľa

potvrdil rozhodnutie z 19. novembra 2010 číslo X.X.X. v spojení s

rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a zo 6. mája 2011 číslo X. X., ktorými podľa §

21 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len

2

„zákon o sociálnom zabezpečení") a podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") odporkyňa

navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 286,90 € mesačne s účinnosťou od 13.

júla 2010 s tým, že podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok

nevypláca a nárok naň zaniká, pretože je nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok.

Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí dospel k záveru, že

navrhovateľom podaný opravný prostriedok nie je dôvodný. Zistil, že navrhovateľovi nárok

na starobný dôchodok vznikol dosiahnutím 55 rokov veku 13. júla 2003 za účinnosti zákona

o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa pre výpočet výšky starobného dôchodku nemohla

použiť ustanovenia § 79a a § 293ad zákona o sociálnom poistení, ktoré nadobudlo účinnosť

od 1. januára 2008, lebo navrhovateľ 10. septembra 2010 požiadal o starobný dôchodok

od 13. júla 2010. Odporkyňa preto postupovala vecne správne, ak starobný dôchodok

vypočítala podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení s použitím § 259 zákona o sociálnom

poistení a ak priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 13. júla 2010 v sume 286,90 €

mesačne.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na

v spojení s s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto

mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že rozsudok

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že poberal invalidný

dôchodok do 13. júla 2010 a od tej doby je poberateľom starobného dôchodku, a preto bolo

treba výšku jeho starobného dôchodku vypočítať podľa § 79a a § 293ad zákona o sociálnom

poistení. Navrhovateľ ku dňu vzniku nároku o starobný dôchodok nepožiadal, o tento

dôchodok požiadal až po dovŕšení 62 rokov veku. Podotkol, že podľa jeho výpočtu by

od 13. júla 2010 výška starobného dôchodku mala predstavovať 593,72 € mesačne. Žiadal,

aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutia odporkyne

zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za

právne zastupovanie v sume 458,02 €.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu

potvrdiť ako vecne správny.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( a )

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s )

a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku a v odvolaní spochybnil skutočnosť, že vyšším

dôchodkom je invalidný dôchodok. V tomto konaní nemožno preskúmať zákonnosť

rozhodnutia o priznaní ani o výške invalidného dôchodku, pretože výška invalidného

dôchodku nie je predmetom konania v tejto veci.

Z dávkového spisu však vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočne

invalidného dôchodku od 1986 a podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení mu bol

priznaný invalidný dôchodok od 9. októbra 1989, ktorý k 13. júlu 2003 bol po prepočte

460,90 € mesačne. Invalidný dôchodok bol vymeraný navrhovateľovi ako pracujúcemu

v 1.AA pracovnej kategórie (zvlášť zvýhodnenej) za obdobie 18 rokov. Invalidný dôchodok

sa navrhovateľovi naďalej vypláca podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Vzhľadom na zamestnanie navrhovateľa v pracovnej kategórie 1.AA, navrhovateľovi

nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení

vznikol dovŕšením aspoň 55 rokov veku od 13. júla 2003. Nepochybné bolo, že navrhovateľ

o starobný dôchodok od 13. júla 2003 nepožiadal.

Navrhovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok 10. septembra 2010 a jeho priznania

sa domáhal od 13. júla 2010, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku.

O žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred

1. januárom 2004 (u navrhovateľa 13. júla 2003) bolo potrebné rozhodnúť podľa právneho

predpisu účinného do 31. decembra 2003, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení

v zmysle § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku musí obsahovať nielen výpočet

starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom ku dňu vzniku

nároku na túto dávku t.j. ku 13. júlu 2003 ale aj všetky zvýšenia a úpravy, ktoré k tomuto

4

starobnému dôchodku patrili podľa zmien a doplnkov uvedených v zákone o sociálnom

zabezpečení ako aj v zákone o sociálnom poistení až ku dňu jeho priznania a vyplácania, t.j.

k 13. júlu 2010.

Rozhodnutím zo 6. mája 2011 číslo X.X.X. odporkyňa vymerala starobný dôchodok

navrhovateľa z 1.AA pracovnej kategórie z priemerných mesačných zárobkov z

najvýhodnejších hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch 1982-1985 a 1987. Odporkyňa

nevykonala výpočet výšky starobného dôchodku podľa všetkých úprav a zvýšení k 13. júlu

2010, lebo upravila výšku dôchodku o zákonné zvýšenie len za roky 2003 a 2010 podľa § 82

zákona o sociálnom poistení. To znamená, že nevykonala aj ďalšie zákonné zvýšenia za

obdobie roku 2004 až 2009, a to bez uvedenia dôvodov.

Až po správnom vyčíslení výšky starobného dôchodku bude môcť odporkyňa zistiť,

suma ktorého dôchodku, invalidného alebo starobného, je vyššia a rozhodnúť o tom, ktorý

z týchto dôchodkov bude navrhovateľovi vyplácať v súlade s § 263 ods. 10 zákona

o sociálnom poistení, podľa ktorého sa vypláca iba jeden dôchodok a to dôchodok, ktorého

suma je vyššia.

Odvolací súd pokladal za správny právny názor súdu prvého stupňa, že pre výpočet

výšky starobného dôchodku nie je možné aplikovať § 79a a § 293ad zákona o sociálnom

poistení, pretože tieto ustanovenia sa vzťahujú na starobné dôchodky, na ktoré vzniklo právo

za účinnosti zákona o sociálnom poistení (od 1. januára 2004). V prejednávanej veci

navrhovateľovi právo na starobný dôchodok nevzniklo za účinnosti zákona o sociálnom

poistení.

Vzhľadom nato, že v preskúmavanom rozhodnutí odporkyne je spochybnená

správnosť výpočtu starobného dôchodku, je predčasný právny záver súdu prvého stupňa

vyslovený rozsudku o nezákonnosti preskúmaných rozhodnutí odporkyne.

Odvolací súd zistil nesprávnosť výpočtu výšky starobného dôchodku, preto rozsudok

súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. novembra

2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a zo 6. mája

2011 číslom X.X.X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/

5

, pretože v doterajšom konaní vykonané dokazovanie nepovažuje odvolací súd za

dostačujúce pre vlastné rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vykonať opätovný výpočet sumy

starobného dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa, od ktorého navrhovateľ

požiadal o jeho vyplácanie a následne rozhodne o vyplácaní toho z dôchodkov navrhovateľa,

ktorý je vyšší.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie

správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu

trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na

to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci bol navrhovateľ úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého

konania. V konaní bol zastúpený advokátom, ktorému patrí náhrada za právne zastupovanie

za právne úkony právnej pomoci, ktoré v konaní účelne vynaložil. Z obsahu spisu odvolací

súd zistil, že právny zástupca vykonal 6 úkonov právnej pomoci. V odvolaní však žiadal

o priznanie náhrady za dva úkony vykonané v roku 2010 (príprava a prevzatie zastupovanie

a podanie opravného prostriedku) po 55,49 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,41 € za

úkon, za dva úkony právnej pomoci vykonaných v roku 2012 (účasť na pojednávaní a podanie

odvolania) po 58,69 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,63 €. Advokát bol prítomný na

pojednávaní 13. januára 2012, patrí mu potom náhrada cestovného vo výške 43,96 €

(/0,062 l x 1,48 €/l PHM + 0,183 € rež. paušál/ x 160 km) a náhrada za stratu času 6 polhodín

po 12,71 € = 76,26 €, 20 % DPH 76,34 € (preukázal osvedčenie platcu DPH). Spolu náhrada

trov konania činí 378,74 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/, § 16, § 17 ods. 1, § 18

ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb).

Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho

právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

6

V Bratislave 27. marca 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová