Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1a9/387454.d21c96.pdf
PDF · 106.18 KB
No categories available
7So/48/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/48/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa: M. I., narodený X., bytom R. č. X, zastúpený JUDr. Ladislavom
Strižovským, advokátom, Spišská Nová Ves, Starosaská ul. č. 11, proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. januára 2012, č.k.
1Sd/81/2010-60, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 13. januára 2012, č.k. 1Sd/81/2010-60 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne
z 19. novembra 2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a
zo 6. mája 2011 číslo X.X.X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Odporkyňa je povinná zaplatiť náhradu trov konania v sume 378,74 € do rúk
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Strižovského do 3 dní od doručenia
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 13. januára 2012, č.k. 1Sd/81/2010-60, podľa
§ 250j ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 19. novembra 2010 číslo X.X.X. v spojení s
rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a zo 6. mája 2011 číslo X. X., ktorými podľa §
21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o sociálnom zabezpečení") a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") odporkyňa
navrhovateľovi priznala starobný dôchodok v sume 286,90 € mesačne s účinnosťou od 13.
júla 2010 s tým, že podľa § 55 zákona o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok
nevypláca a nárok naň zaniká, pretože je nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok.
Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí dospel k záveru, že
navrhovateľom podaný opravný prostriedok nie je dôvodný. Zistil, že navrhovateľovi nárok
na starobný dôchodok vznikol dosiahnutím 55 rokov veku 13. júla 2003 za účinnosti zákona
o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa pre výpočet výšky starobného dôchodku nemohla
použiť ustanovenia § 79a a § 293ad zákona o sociálnom poistení, ktoré nadobudlo účinnosť
od 1. januára 2008, lebo navrhovateľ 10. septembra 2010 požiadal o starobný dôchodok
od 13. júla 2010. Odporkyňa preto postupovala vecne správne, ak starobný dôchodok
vypočítala podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení s použitím § 259 zákona o sociálnom
poistení a ak priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 13. júla 2010 v sume 286,90 €
mesačne.
O náhrade trov konania krajský súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 250l ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ nebol v konaní úspešný, preto
mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že rozsudok
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že poberal invalidný
dôchodok do 13. júla 2010 a od tej doby je poberateľom starobného dôchodku, a preto bolo
treba výšku jeho starobného dôchodku vypočítať podľa § 79a a § 293ad zákona o sociálnom
poistení. Navrhovateľ ku dňu vzniku nároku o starobný dôchodok nepožiadal, o tento
dôchodok požiadal až po dovŕšení 62 rokov veku. Podotkol, že podľa jeho výpočtu by
od 13. júla 2010 výška starobného dôchodku mala predstavovať 593,72 € mesačne. Žiadal,
aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a preskúmavané rozhodnutia odporkyne
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania za
právne zastupovanie v sume 458,02 €.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP)
a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku a v odvolaní spochybnil skutočnosť, že vyšším
dôchodkom je invalidný dôchodok. V tomto konaní nemožno preskúmať zákonnosť
rozhodnutia o priznaní ani o výške invalidného dôchodku, pretože výška invalidného
dôchodku nie je predmetom konania v tejto veci.
Z dávkového spisu však vyplýva, že navrhovateľ bol poberateľom čiastočne
invalidného dôchodku od 1986 a podľa § 29 zákona o sociálnom zabezpečení mu bol
priznaný invalidný dôchodok od 9. októbra 1989, ktorý k 13. júlu 2003 bol po prepočte
460,90 € mesačne. Invalidný dôchodok bol vymeraný navrhovateľovi ako pracujúcemu
v 1.AA pracovnej kategórie (zvlášť zvýhodnenej) za obdobie 18 rokov. Invalidný dôchodok
sa navrhovateľovi naďalej vypláca podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Vzhľadom na zamestnanie navrhovateľa v pracovnej kategórie 1.AA, navrhovateľovi
nárok na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení
vznikol dovŕšením aspoň 55 rokov veku od 13. júla 2003. Nepochybné bolo, že navrhovateľ
o starobný dôchodok od 13. júla 2003 nepožiadal.
Navrhovateľ podal žiadosť o starobný dôchodok 10. septembra 2010 a jeho priznania
sa domáhal od 13. júla 2010, t.j. od dovŕšenia 62 rokov veku.
O žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok pred
1. januárom 2004 (u navrhovateľa 13. júla 2003) bolo potrebné rozhodnúť podľa právneho
predpisu účinného do 31. decembra 2003, t.j. podľa zákona o sociálnom zabezpečení
v zmysle § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku musí obsahovať nielen výpočet
starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení platnom ku dňu vzniku
nároku na túto dávku t.j. ku 13. júlu 2003 ale aj všetky zvýšenia a úpravy, ktoré k tomuto
starobnému dôchodku patrili podľa zmien a doplnkov uvedených v zákone o sociálnom
zabezpečení ako aj v zákone o sociálnom poistení až ku dňu jeho priznania a vyplácania, t.j.
k 13. júlu 2010.
Rozhodnutím zo 6. mája 2011 číslo X.X.X. odporkyňa vymerala starobný dôchodok
navrhovateľa z 1.AA pracovnej kategórie z priemerných mesačných zárobkov z
najvýhodnejších hrubých zárobkov dosiahnutých v rokoch 1982-1985 a 1987. Odporkyňa
nevykonala výpočet výšky starobného dôchodku podľa všetkých úprav a zvýšení k 13. júlu
2010, lebo upravila výšku dôchodku o zákonné zvýšenie len za roky 2003 a 2010 podľa § 82
zákona o sociálnom poistení. To znamená, že nevykonala aj ďalšie zákonné zvýšenia za
obdobie roku 2004 až 2009, a to bez uvedenia dôvodov.
Až po správnom vyčíslení výšky starobného dôchodku bude môcť odporkyňa zistiť,
suma ktorého dôchodku, invalidného alebo starobného, je vyššia a rozhodnúť o tom, ktorý
z týchto dôchodkov bude navrhovateľovi vyplácať v súlade s § 263 ods. 10 zákona
o sociálnom poistení, podľa ktorého sa vypláca iba jeden dôchodok a to dôchodok, ktorého
suma je vyššia.
Odvolací súd pokladal za správny právny názor súdu prvého stupňa, že pre výpočet
výšky starobného dôchodku nie je možné aplikovať § 79a a § 293ad zákona o sociálnom
poistení, pretože tieto ustanovenia sa vzťahujú na starobné dôchodky, na ktoré vzniklo právo
za účinnosti zákona o sociálnom poistení (od 1. januára 2004). V prejednávanej veci
navrhovateľovi právo na starobný dôchodok nevzniklo za účinnosti zákona o sociálnom
poistení.
Vzhľadom nato, že v preskúmavanom rozhodnutí odporkyne je spochybnená
správnosť výpočtu starobného dôchodku, je predčasný právny záver súdu prvého stupňa
vyslovený rozsudku o nezákonnosti preskúmaných rozhodnutí odporkyne.
Odvolací súd zistil nesprávnosť výpočtu výšky starobného dôchodku, preto rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 19. novembra
2010 číslo X.X.X. v spojení s rozhodnutím z 21. marca 2011 číslo X.X.X. a zo 6. mája
2011 číslom X.X.X. zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/
OSP, pretože v doterajšom konaní vykonané dokazovanie nepovažuje odvolací súd za
dostačujúce pre vlastné rozhodnutie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne vykonať opätovný výpočet sumy
starobného dôchodku od vzniku nároku na tento dôchodok do dňa, od ktorého navrhovateľ
požiadal o jeho vyplácanie a následne rozhodne o vyplácaní toho z dôchodkov navrhovateľa,
ktorý je vyšší.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie
správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu
trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci bol navrhovateľ úspešný, a preto mu patrí náhrada trov celého
konania. V konaní bol zastúpený advokátom, ktorému patrí náhrada za právne zastupovanie
za právne úkony právnej pomoci, ktoré v konaní účelne vynaložil. Z obsahu spisu odvolací
súd zistil, že právny zástupca vykonal 6 úkonov právnej pomoci. V odvolaní však žiadal
o priznanie náhrady za dva úkony vykonané v roku 2010 (príprava a prevzatie zastupovanie
a podanie opravného prostriedku) po 55,49 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,41 € za
úkon, za dva úkony právnej pomoci vykonaných v roku 2012 (účasť na pojednávaní a podanie
odvolania) po 58,69 € za úkon a paušálnu náhradu po 7,63 €. Advokát bol prítomný na
pojednávaní 13. januára 2012, patrí mu potom náhrada cestovného vo výške 43,96 €
(/0,062 l x 1,48 €/l PHM + 0,183 € rež. paušál/ x 160 km) a náhrada za stratu času 6 polhodín
po 12,71 € = 76,26 €, 20 % DPH 76,34 € (preukázal osvedčenie platcu DPH). Spolu náhrada
trov konania činí 378,74 € (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/, § 16, § 17 ods. 1, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.Z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb).
Náhradu trov konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi do rúk jeho
právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2013 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová