Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/80/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 27. marca 2013 v trestnej veci obvinenej

Ing. I. Ľ. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému

priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal minister spravodlivosti Slovenskej

republiky, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26. októbra 2011, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 1. júla 2011, sp. zn. , zastavil podľa

v spojení s trestné stíhanie proti

obvinenej Ing. I. Ľ. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom

na ustanovenie § 139 písm. b/, písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, že

od 15.00 hod. dňa 26. júna 2007 do súčasnosti v obci S., okres D. neoprávnene bráni

užívaniu rodinného domu s popisným číslom X., ktorého výlučnou vlastníčkou je na základe

darovacej zmluvy č. V X. z 27. septembra 2004 A. C., nar. X., čo je zapísané aj v LV č. X. k.

ú. S. a to tým spôsobom, že nerešpektujúc uvedenú darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi

darcom neb. Ing. J. Ľ. a obdarovanou A. C. po tom, ako násilím vnikla do uvedenej

nehnuteľnosti, vymenila zámok na vchodových dverách, neodovzdala majiteľke nový kľúč od

nehnuteľnosti a odmietla jej umožniť vstup do jej rodinného domu, odniesť si odtiaľ a užívať

svoje osobné a iné veci, čím týmto konaním vznikla majiteľke rodinného domu A. C. podľa

jej vyjadrenia škoda vo výške 9 586,07 €,

pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na jeho postúpenie.

Proti uvedenému uzneseniu podali sťažnosti okresný prokurátor a poškodená. Krajský

súd v Banskej Bystrici uznesením z 26. októbra 2011, sp. zn. , rozhodol tak,

že sťažnosť prokurátora zamietol podľa ako nedôvodnú

a sťažnosť poškodenej zamietol podľa ako podanú

neoprávnenou osobou.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie minister spravodlivosti na základe

podnetu poškodenej A. C. z dôvodu uvedenom v , teda

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Minister spravodlivosti v dovolaní poukazoval na závery súdov prvého aj druhého

stupňa, ktorí konanie obvinenej vo vzťahu k poškodenej vyhodnotili ako súkromnoprávny

spor, ktorý nemá trestnoprávnu rovinu a to s odôvodnením, že vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti je sporné. Podľa názoru ministra obvinená nepochybne naplnila svojim

konaním znaky trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo

k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Argumentoval

ustanovením o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych

a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú údaje

z katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Vzhľadom na uvedené musí byť

poškodená považovaná za vlastníčku spornej nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že sa v danej

veci vedie občianskoprávny spor medzi obvinenou a poškodenou o určenie vlastníckeho práva

k tejto nehnuteľnosti.

Minister spravodlivosti považoval rozhodnutia oboch súdov za nesprávne, pretože

nepotrestali osobu, ktorá konala protizákonne, ale svojimi rozhodnutiami jej poskytli ochranu,

hoci práve v tomto prípade bolo na mieste aplikovať trestné právo. Trestné právo musí

poskytnúť ochranu tam, kde sa jedná o celospoločenský záujem. V uvedenom prípade existuje

nebezpečenstvo, že podobným konaním iných subjektov by sa v spoločnosti navodil stav

anarchie, svojvôle a svojpomocného uplatňovania práv, preto použitie inštitútov trestného

práva je odôvodnené a nevyhnutné.

Namietal, že obvinená vedela, že jej konanie je protiprávne a z jej konania je zrejmý

priamy úmysel, ktorý smeroval k obsadeniu predmetnej nehnuteľnosti a naplneniu

subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Vzhľadom na uvedené

mal minister spravodlivosti za to, že došlo k porušeniu zákona v prospech obvinenej

Ing. I. Ľ. v ustanovení , čím bol naplnený dovolací dôvod podľa

ods. 1 písm. i/

V závere dovolania minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 26. októbra 2011, sp. zn. , bol porušený zákon v ustanovení § 241

ods. 1 písm. c/ a v v prospech obvinenej, podľa

napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

a podľa prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila obvinená Ing. I. Ľ. prostredníctvom

svojej obhajkyne, ktorá považovala dovolanie ministra spravodlivosti za nedôvodné, účelové

a tendenčné. Hoci v súčasnej dobe je poškodená vedená na LV č. X. Správy katastra Detva

ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti, obvinená poukázala na nesprávnosť zápisu v katastri

nehnuteľností, o čom sa vedie v súčasnej dobe občianskoprávny spor na Okresnom súde

Zvolen pod sp. zn. . O spornom vlastníctve k predmetnej nehnuteľnosti svedčí

aj list z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 24. augusta 2010,

kde v bode A3 bolo konštatované, že pri zápisoch do katastra nehnuteľností došlo k zrejmej

chybe v písaní, ktorá mala za následok prenesenie chýb do katastrálnych konaní a na základe

ktorých potom došlo k zápisu vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti na poškodenú.

Obvinená poukazovala aj na znalecký posudok č. 184/2011 z 29. marca 2011

vypracovaný znaleckou organizáciou Z., podľa ktorého predmetná nehnuteľnosť (dom s.

č. X.) nespĺňa atribúty samostatnej nehnuteľnosti. Dom s. č. X. tak, ako je zapísaný na LV

č. X. k. ú. S., nikdy samostatne neexistoval. Vždy tvoril súčasť hlavnej veci, a to domu s.

č. X., zapísaný na LV č. X. k. ú. S., ktorý je vo výlučnom vlastníctve obvinenej. Preto takáto

časť nehnuteľnosti nemohla tvoriť predmet platného právneho úkonu prevodu vlastníctva

k nehnuteľnosti na tretiu osobu.

Obvinená sa teda nestotožnila s odôvodnením dovolania ministra spravodlivosti, podľa

ktorého sa svojim konaním dopustila trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu,

bytu alebo k nebytovému priestoru. Poukazovala na nález Ústavního soudu Českej republiky

z 30. novembra 2000, sp. zn. , podľa ktorého objektom takéhoto trestného

činu je záujem na nerušenom užívaní nehnuteľnosti oprávnenou osobou. Takouto osobou

je i vlastník alebo spoluvlastník, avšak iba za podmienky, že je zároveň jej užívateľom.

Orgány činné v trestnom konaní vzniesli obvinenie voči Ing. I. Ľ., bez toho

aby skúmali, či obvinená nemá prvoradé vlastnícke práva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko

už od počiatku bolo zrejmé, že ide o jednu a nie dve nehnuteľnosti. Samotný zápis do katastra

nehnuteľností nemôže byť bez ďalšieho nespochybniteľnou skutočnosťou pre OČTK, na viac

ak sú tu dôvodné pochybnosti o správnosti zápisu vlastníckych práv poškodenej k spornej

nehnuteľnosti. Povinnosťou OČTK bolo vyčkať na určenie, kto je oprávneným vlastníkom

spornej nehnuteľnosti a do tej doby trestné stíhanie nezačínať, resp. ho prerušiť. OČTK

dostatočne neskúmali, či poškodená predmetnú nehnuteľnosť skutočne užíva, alebo

či ju neopustila. Sama poškodená uviedla, že spornú časť nehnuteľnosti po smrti jej druha

(otca obvinenej) prestala užívať a z priestorov časť vecí ku dňu 26. júna 2007 odsťahovala

a neplánovala sa vrátiť až do skončenia súdneho sporu.

Obvinená nebránila poškodenej vstúpiť do predmetnej časti nehnuteľnosti, kde mala

táto uskladnené svoje veci, naopak dokazovaním bolo preukázané, že miestnosti, kde mala

poškodená svoje veci, boli uzamknuté a kľúče mala vo svojej dispozícii výlučne poškodená.

Obvinená mala, ako vlastníčka celého domu s. č. X., povinnosť dom zabezpečiť voči

vniknutiu neoprávnených osôb. Za týmto účelom vymenila zámky na vchodových dverách

do spoločnej chodby v časti domu nazvanej letná kuchyňa, aby nedošlo k plytvaniu vody

a elektriny, ktorá bola a je napájaná len z jedného zdroja v nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou

vlastníčkou.

Obvinená je toho názoru, že dovolanie ministra spravodlivosti svojím obsahom

nesmeruje k náprave procesných alebo hmotnoprávnych vád, ale smeruje k revízii skutkových

zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa v snahe zabezpečiť neprimeranú výhodu

poškodenej a privodiť trestné stíhanie obvinenej. Podľa názoru obvinenej nebol naplnený

dovolací dôvod podľa , a preto dovolanie ministra spravodlivosti

navrhla podľa odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, );

dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v

Závery Okresného súdu Zvolen uvedené v uznesení zo dňa 1. júla 2011, sp. zn.

, ktorým bolo trestné stíhanie obvinenej s poukazom na ustanovenia § 241 ods. 1

písm. c/ a zastavené ako aj následné rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2011, sp. zn. , považuje dovolací súd

za zákonné a správne, s predmetnými rozhodnutiami sa stotožňuje a v ďalšom na ne odkazuje.

Podľa § 218 ods. 1 Tr. zák. trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu,

bytu alebo k nebytovému priestoru sa dopustí ten, kto protiprávne obsadí alebo užíva dom

alebo byt iného, alebo kto oprávnenej osobe v užívaní domu alebo bytu neoprávnene bráni.

Objektom tohto trestného činu je vlastníctvo domu, bytu alebo nebytového priestoru pokiaľ

ide o výkon niektorých oprávnení spojených s ich vlastníctvom. Protiprávne obsadenie

je akékoľvek vniknutie a zotrvanie v dome alebo byte iného bez právneho dôvodu.

Protiprávnym užívaním sa rozumie zotrvanie v dome alebo byte alebo v nebytovom priestore

iného bez právneho dôvodu. Oprávnenou osobou je predovšetkým vlastník domu alebo bytu,

pokiaľ je zároveň jeho užívateľom.

V uvedenom prípade bolo rozhodujúce zistiť, kto je oprávnenou osobou. Touto

skutočnosťou sa však orgány činné v trestnom konaní dostatočne nezaoberali.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinená Ing. I. Ľ. je vlastníčkou nehnuteľnosti –

rodinného domu s. č. X. v S. (výpis z katastra nehnuteľností – LV X.) na základe darovacej

zmluvy (č.l. 147-151) uzavretej dňa 20. augusta 1995 medzi obvinenou ako obdarovanou,

a jej otcom Ing. J. Ľ. ako darcom. V darovacej zmluve sa uvádza, že predmetom daru

je rodinný dom s. č. X. na parcele č. X. s vedľajšími stavbami – maštaľou, humnom, letnou

kuchyňou – k nemu patriacimi. Darovacej zmluve predchádzalo vypracovanie znaleckého

posudku č. X. (č.l. 152-156), ktorým bol ocenený predmet daru, pričom v posudku znalec

uviedol pri letnej kuchyni s. č. X. (doposiaľ nie je známe, ako k tomuto číslu dospel).

Z listu vlastníctva č. X. (č.l. 141) vyplýva, že vlastníčkou rodinného domu č. X.

na parcele X. v S. je A. C. na základe darovacej zmluvy (č.l. 142-143) zo dňa 27. septembra

2004 uzavretej medzi poškodenou A. C. ako obdarovanou, a otcom obvinenej Ing. J. Ľ.

ako darcom.

Na č.l. X. sa nachádza správa z obce S. z 10. februára 2009, v ktorej

sa uvádza, že na parcele č. X. neevidujú nehnuteľnosť pod s. č. X.. Takéto súpisné číslo má

rodinný dom na inej parcele.

Zo spisového materiálu je ďalej zrejmé, že vlastníkom rodinného domu s. č. X..

na parcele č. X. v S. je na základe LV č. X. (č.l. 420) K. D..

Na základe uvedených skutočností sa obvinená žalobou domáhala na Okresnom súde

Zvolen určenia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Okresný súd rozsudkom (č.l. 176

a nasl.) z 31. marca 2009, sp. zn. , zamietol návrh obvinenej a zaujal právny názor,

že vlastníčkou nehnuteľnosti je poškodená A. C.. Na podklade odvolania podaného obvinenou

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 28. septembra 2009, sp. zn. ,

zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie (č.l. 188-189). Krajský súd

zaujal právny názor, že vlastnícke právo v uvedenej veci je sporné a je potrebné vykonať

ďalšie dokazovanie.

Súčasťou spisového materiálu je aj oznámenie o výsledku šetrenia z Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky z 24. augusta 2010 (č.l. 309-312). Z uvedeného

oznámenia vyplýva, že úrad pri šetrení zistil chyby. Konkrétne v časti A3 oznámenia

sa uvádza, že pôvodné rozhodnutie ONV OV Zvolen z 8. júla 1961 obsahovalo označenie

rodinného domu č. X. (pôvodné číslo domu). Ďalej v rozhodnutí ONV OV Zvolen

z 21. augusta 1987 sa uvádza, že garáž, komora a prístavba k hospodárskej časti k rodinnému

domu nemôže byť uznaná ako byt, preto sú tieto vedené v evidencii ako ostatné objekty

pod č. X. (pôvodné č. X.) spoločne s rodinným domom. Z oznámenia Úradu geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky teda vyplýva, že došlo k zrejmej chybe v písaní.

V uznesení o dedičstve D 1443/93, D not 194/94, na základe ktorého zdedil dom otec

obvinenej Ing. J. Ľ. po svojej matke Z. Ľ. omylom označili predmetný rodinný dom súpisným

číslom X. (namiesto s. č. X.). Táto chyba mala za následok prenesenie chýb do následných

katastrálnych konaní, na základe ktorých potom došlo k zápisu vlastníctva predmetnej

nehnuteľnosti na poškodenú.

Následne Okresný súd Zvolen 1. februára 2012 vydal rozsudok, ktorým určil,

že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti v celosti je Ing. I. Ľ., pričom tento rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že vlastníctvo k predmetnej

nehnuteľnosti je sporné. Nie je preto možné jednoznačne preukázať naplnenie subjektívnej

stránky trestného činu, kedy sa v prípade prečinu podľa § 218 Tr. zák. vyžaduje úmyselné

konanie. Nie je možné ani jednoznačne určiť, kto je subjektom ochrany – oprávnenou osobou

tak, ako to má na mysli ustanovenie § 218 Tr. zák.

Subjektívna stránka predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k naplneniu zákonných

znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v .

V uvedenom prípade sa vyžaduje, aby páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone

porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel, že svojím konaním

môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým

uzrozumený. Ako to vyplýva zo spisového materiálu a listín v ňom obsiahnutých, obvinená

mala za to, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, nakoľko táto tvorí súčasť rodinného domu

s. č. X., a teda svojim konaním nemohla naplniť subjektívnu stránku trestného činu

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218

Tr. zák.

K námietke ministra spravodlivosti Slovenskej republiky týkajúcej sa hodnovernosti

a záväznosti údajov v katastri nehnuteľností v zmysle o katastri

nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších

predpisov, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že túto zásadu je možné prelomiť.

Zásada hodnovernosti, a tým aj záväznosť údajov katastra (tzv. zásada materiálnej pravdy),

je založená na vyvrátiteľnej domnienke, ktorá platí len dovtedy, kým sa nepreukáže opak.

Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, najmä z oznámenia o výsledku šetrenia

z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky z 24. augusta 2010 (č.l. 309-

312) vlastníctvo poškodenej k predmetnej nehnuteľnosti je sporné, preto nebolo možné

zo strany obvinenej naplniť subjektívnu stránku trestného činu neoprávneného zásahu

do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 Tr. zák.

Najvyšší súd ďalej uvádza, že účelom je ochrana najdôležitejších

celospoločenských záujmov, ktoré sú v zákone výslovne uvedené a ochrana oprávnených

záujmov a práv ďalších subjektov. Vzhľadom na to, že trestné právo chráni základné hodnoty

a vzťahy upravené inými právnymi odvetviami, najmä ústavným právom, občianskym

právom, obchodným právom, správnym právom a pod., prichádza jeho použitie do úvahy

vtedy, keď prostriedky týchto právnych odvetví na ochranu nepostačujú. Trestné právo preto

nemôže nahrádzať ochranu práv a oprávnených záujmov jednotlivcov v oblasti

súkromnoprávnych vzťahov.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodu dovolania uplatneného ministrom

spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová