Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/415/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., P., IČO:

X., zastúpený: F. P., s. r. o., G., IČO: X., proti povinnému: Ľ. Š., nar. X., K., o vymoženie

439,49 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod sp. zn.: 11Er

507/2006, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna

2012, č. k.: -55 , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012, č. k.: -55 sa

z r u š u j e a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Súdny exekútor ţiadosťou doručenou na Okresný súd Roţňava 24. októbra 2006

poţiadal o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie na vymoţenie 13 240,-Sk

s príslušenstvom v zmysle ust. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„Exekučný poriadok“) na základe návrhu oprávneného. Uviedol, ţe exekučným titulom je

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 01. júna 2006, sp. zn.: SR 1611/06,

zriadeného zriaďovateľom S. R. a.s., K., IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský

rozsudok“). Okresný súd Roţňava poverením z 27. októbra 2006 poveril súdneho exekútora

Ing. Mgr. K. M. vykonaním exekúcie.

2

Okresný súd Roţňava uznesením z 23. septembra 2011, č. k.: -24

exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M.

trovy exekúcie v sume 71,99 EUR.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku skúmal, či ţiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom. Zistil, ţe medzi účastníkmi bola 11.

júla 2005 uzatvorená Zmluva o úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“ alebo „Zmluva“), na

základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 331,94 EUR. V bode 17

Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je upravená rozhodcovská doloţka, v zmysle

ktorej všetky spory vzniknuté zo Zmluvy o úvere budú riešené pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným spoločnosťou S. R. a.s. alebo alternatívne pred príslušným súdom SR, ak

ţalujúca strana podá ţalobu na súde. Uviedol, ţe je nesporné, ţe Zmluva o úvere je

spotrebiteľskou zmluvou. Oprávnený má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie dodávateľa

a povinný postavenie spotrebiteľa. Návrh spotrebiteľskej zmluvy je v danom prípade

pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa vpisujú len poţadované údaje. Spotrebiteľ

nemá moţnosť ţiadnym spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,

ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy, nemôţe vyjednávať, jedinou alternatívou je prijatie

resp. odmietnutie návrhu ako celku. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné

podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. Praktickým dôsledkom predmetnej rozhodcovskej doloţky je, ţe spotrebiteľovi je

fakticky odopretá moţnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak

oprávnený podá ţalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doloţky síce neodporuje

doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby

predmetné ustanovenie dodrţané nebolo, teda zákon obchádza. Uvedené potvrdzuje

i mnoţstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom a totoţným oprávneným na

exekučnom súde. Predmetná rozhodcovská doloţka je neprijateľnou podmienkou v zmysle §

53 ods. 1 a je v súlade s neplatná.

Keďţe rozhodcovská doloţka, ktorá mala zaloţiť legitimitu pre exekučný titul je absolútne

neplatnou, aj výkon práva a povinností z takejto doloţky odporuje dobrým mravom.

Exekučný titul vydaný na základe takejto doloţky nemá legitimitu a je materiálne

nevykonateľný. Na základe uvedeného má súd za to, ţe sú dané dôvody na zastavenie

exekúcie v zmysle Exekučného poriadku a a

3

o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“). Rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je právom nedovolené

a odporuje dobrým mravom. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku tak, ţe uloţil oprávnenému povinnosť ich nahradiť súdnemu exekútorovi, nakoľko

podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí vadami, ţe

v exekúcii nie je moţné pokračovať.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací napadnutým

uznesením uznesenie súdu prvého stupňa (exekučného súd) potvrdil.

Odvolací súd odvolanie oprávneného prejednal a uzneseniu súdu prvého stupňa podľa

, (ďalej len „“) potvrdil ako vecne

správne, uviedol, ţe jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd

sa s ním v celom rozsahu stotoţnil, pretoţe dôvody uznesenia súdu prvého stupňa sú správne,

na čom nič nemení ani odvolanie, pretoţe sa v ňom spomínajú skutočnosti, o ktorých sa súd

vôbec nezmieňuje (neprípustnosť exekúcie, neprimeraná vzdialenosť rozhodcovského súdu

pre spotrebiteľa) a ostatné skutočnosti sa netýkajú dôvodov, pre ktoré bola exekúcia

zastavená. O trovách konania rozhodol podľa , , ,

oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a povinný a exekútor si ţiadne trovy neuplatnili.

Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje

dovolanie odôvodnil ust. a ust. , ţe súd rozhodol

nad rámec zverenej právomoci, ust. , ţe v tej veci sa uţ právoplatne

rozhodlo, ust. , ţe sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, ust. , ţe súd svojím postupom odňal moţnosť konať

pred súdom, ust. , ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä súd nedostatočne zistil skutkový stav,

pretoţe nevykonal náleţite dokazovanie, ust. , ţe rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe z dôvodu

krátkosti času a hrozby uplynutia lehoty na podanie dovolania podal oprávnený dovolanie zo

všetkých zákonom prípustných dôvodov dovolania, pričom napadnuté uznesenie napadá

v celom rozsahu. Vo vzťahu k jednotlivým dôvodom dovolania, oprávnený poukázal na

argumentáciu pouţiteľnú vo vzťahu k dovolacím dôvodom, ktorá je uvedená v podanom

4

odvolaní. Zároveň uviedol, ţe v krátkom čase súdu predloţí doplňujúcu právnu argumentáciu

k jednotlivým dovolacím dôvodom.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa 16. októbra 2012 oprávnený bliţšie

špecifikoval a doplnil dôvody dovolania. Uviedol, ţe odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie

na nesprávnom právnom posúdení rozhodcovskej doloţky ako neprijateľnej podmienky

v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Takéto právne

posúdenie trpí základnými vadami svojej nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti, čím porušuje

právo na súdnu ochranu podľa SR. Podľa názoru dovolateľa, závery

odvolacieho súdu, ţe rozhodcovská doloţka spôsobuje hrubý nepomer v právach

a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, ţe ţaloby, ktorých cieľom je

uspokojenie nárokov z úverových zmlúv podáva v zásade len veriteľ úverového vzťahu na

ním zvolený rozhodcovský súd, a ţe spotrebiteľ si len s ťaţkosťou mohol byť vedomý

následkov uzavretia rozhodcovskej doloţky, a preto vzhľadom na jeho úroveň informovanosti

a vyjednávaciu silu nemoţno spravodlivo poţadovať, aby porozumel jej významu, nie sú

zdôvodnené a preukázané, predstavujú nepreukázanú domnienku súdu, ktorá nemá základ

v právnych a skutkových súvislostiach. Uviedol, ţe obchodné vzťahy medzi podnikateľmi

a spotrebiteľmi sú v rôznych sektoroch sluţieb (bankovníctvo, energetika...) zaloţené na

formulárových zmluvách, obsah ktorých spotrebitelia v zásade nie sú schopný pozmeniť.

Argument, ţe akákoľvek individuálne dojednaná zmluvná podmienka je neplatná, nemá oporu

v ust. , ani v smernici Rady 93/13/EHS. Podľa dovolateľa, ak

bola smernica prebratá do slovenského právneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať

slovenskú právnu úpravu. V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ z 26. februára 1986, M.,

samotná smernica nemôţe ukladať povinnosti jednotlivcovi, takţe sa na ňu ako takú nemoţno

proti nemu odvolávať. Uviedol, ţe súd prvého stupňa ani odvolací súd sa najmä s judikatúrou

Súdneho dvora EÚ nevysporiadali a nezdôvodnili, prečo priamo aplikovali ust. smernice

Rady 93/13/EHS. Smernica podľa dovolateľa nepovaţuje riešenie sporov zo spotrebiteľských

zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané a opačné závery oboch súdov sú

ich nepreukázanou domnienkou.

Ďalej dovolateľ poukázal na znenie smernice Rady 93/13/EHS ust. ods. 1 písm. q) jej

prílohy v slovenskom, anglickom, českom, poľskom, nemeckom a francúzskom jazyku

a uviedol, ţe ustanovenie slovenskej verzie uvedeného ustanovenia smernice je nesprávne

v rozhodujúcom slovnom spojení „najmä vyţadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

5

neupravené právnymi predpismi“. Všetky ostatné jazykové verzie ukazujú, ţe atribút

„neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, ţe

spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyţadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi

osobitným typom arbitráţe, ktorá nie je upravená právnymi predpismi, to však podľa

dovolateľa nie je prípad rozhodcovského konania upraveného

o rozhodcovskom konaní. Text úniového predpisu je potrebné skúmať vo všetkých jeho

úradných jazykových verziách a vziať do úvahy skutočný úmysel zákonodarcu a cieľ

samotného predpisu. Pokiaľ je výklad ustanovenia práva Únie v jednotlivých jazykových

verziách odlišný, musí byť toto ustanovenie vykladané podľa všeobecného významu a cieľa

právnej úpravy, ktorej je súčasťou.

Dovolateľ má za to, ţe v danom prípade je nutné poţiadať o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie. Povinnosť predloţiť

prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ platí pre taký

vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, t.j. súdom, proti

ktorého rozhodnutiu nemoţno podať ţiaden opravný prostriedok. Ďalej je nutné dodať, ţe

Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príleţitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa

záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv tak, aby účastníkov konania zbavilo

právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie

vnútroštátnymi súdmi SR. Je potrebné poţiadať Súdny dvoru EÚ aj o výklad čl. 17 a čl. 47

Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná

podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS, a jej následnej aplikácii exekučnými

súdmi a dopadom na existujúce právne vzťahy.

Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu

prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil

náhradu trov dovolacieho konania a navrhol, aby dovolací súd rozhodol o odloţení

vykonateľnosti napadnutého uznesenia.

Taktieţ navrhol, aby dovolací súd konanie prerušil podľa

a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

predloţil prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie v dovolaní špecifikoval.

Povinný sa dovolaniu oprávneného nevyjadril.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania v zmysle a po preskúmaní veci v

zmysle dospel k záveru, ţe dovolanie oprávneného je dôvodné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom

výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu.

V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani

o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b) a c). Rovnako na danú vec nemoţno aplikovať

ani prípady upravené v . Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania

v zmysle , a nie je proti napadnutému uzneseniu daná.

V zmysle /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v . Iba v prípade, ţe by rozhodnutia odvolacieho

súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. by

bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal sa aj

otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa aţ g) . Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka

konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

7

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ust. nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedených, teda

moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (R

117/1999, R 34/1995).

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. §

237 písm. a), d), e) a f) , ktorými odôvodňoval prípustnosť dovolania.

K procesnej vade konania podľa § 237 písm. f) dovolateľ namietal, odvolací súd

zaloţil svoje rozhodnutie na nesprávnom posúdení rozhodcovskej doloţky ako neprijateľnej

podmienky a právne posúdenie odvolacieho súdu trpí základnými vadami nepreskúmateľnosti

a arbitrárnosti čím porušuje právo na súdnu ochranu podľa SR.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

8

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie súdu nemusí byť

totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného

rozhodnutia ( ) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné otázky

spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie

ovplyvňujúcich súvislostiach (G. R. c/a Š. z 21. januára 1999, V. D. c/a H. z 19. apríla 1994).

Rozsah povinností súdu uviesť v rozhodnutí presvedčivé a dostatočné dôvody sa mení podľa

povahy rozhodnutia a posúdenia konkrétnej veci. Ak ide však o taký argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (H. c/a F.

z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. V zmysle nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

konanie podľa a listiny je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd

podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré

nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných

ustanovení, ktoré pouţil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného

(odvolacieho) súdu ( ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

9

V danom prípade sa odvolací súd v napadnutom uznesení v zmysle citovaného ust. §

219 ods. 2 stotoţnil s uznesením exekučného súdu a uviedol, ţe v odvolaní

oprávneného sa spomínajú skutočnosti, o ktorých sa súd vôbec nezmieňuje (neprípustnosť

exekúcie, neprimeraná vzdialenosť rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa) a ostatné

skutočnosti sa netýkajú dôvodov, pre ktoré bola exekúcia zastavená. Ţiadne ďalšie

skutočnosti na skonštatovanie správnosti dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa a na

zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa neuviedol.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutie nemoţno

povaţovať za odôvodnenie v súlade s ust. § 157 ods. 2 a § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Odvolací súd sa ţiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkami oprávneného

uvedené v jeho odvolaní. Konštatovanie odvolacieho súdu, ţe v odvolaní oprávneného sa

spomínajú skutočnosti, o ktorých sa súd vôbec nezmieňuje (neprípustnosť exekúcie,

neprimeraná vzdialenosť rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa) a ostatné skutočnosti sa

netýkajú dôvodov, pre ktoré bola exekúcia zastavená, nie je správne. V danom prípade

exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 Zákona

o rozhodcovskom konaní zastavil, z dôvodu, ţe exekučný titul – rozhodcovský rozsudok bol

vydaný na základe rozhodcovskej doloţky, ktorú súd posúdil ako neprijateľnú podmienku.

Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto neprijateľnej – neplatnej zmluvnej

podmienky je materiálne nevykonateľný a zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na

plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom. Oprávnený v odvolaní

namietal, ţe súd prvého stupňa Zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania nesprávne

posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ţe súd prvého stupňa nesprávne posúdil

rozhodcovskú doloţku ako neprijateľnú podmienku a ţe súd prvého stupňa posudzoval vec,

o ktorej uţ raz právoplatne rozhodol. Tieto dôvody oprávneného sa nepochybne týkajú

dôvodov, pre ktoré bola exekúcia zastavená, preto mal odvolací súd na tieto dôvody

oprávneného dať odpoveď v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Je potrebné uviesť, ţe ust. dáva odvolaciemu súdu moţnosť

vypracovania tzv. skráteného rozhodnutia, ak je výrok vecne správny a odvolací súd sa

stotoţní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, môţe sa v odôvodnení svojho

rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti. Odvolací súd však pri odôvodnení

svojho rozhodnutia postupoval v rozpore s ust. keď neuviedol konkrétne

10

dôvody správnosti napadnutého rozhodnutia a nevysporiadal sa s námietkami oprávneného

uvedené v odvolaní. Dovolací súd má za to, ţe ak odvolací súd pri odôvodnení svojho

rozhodnutia postupuje podľa musí aspoň v krátkosti uviesť ktoré dôvody

preukazujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a musí sa vysporiadať s podstatnými

argumentmi oprávneného uvedenými v odvolaní, aby bolo zachované právo účastníka na

spravodlivý súdny proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade postupom odvolacieho súdu bola

ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

Tým ţe odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením

( ), odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom

v zmysle , čím porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces

v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vzhľadom na skutočnosť, ţe odvolateľom namietaná vada podľa § 237 písm. f) je

dôvodná a je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť,

pretoţe rozhodnutie postihnuté takouto vadou nemôţe byť povaţované za správne, dovolací

súd povaţoval za nadbytočné zaoberať sa ďalšími dovolacími dôvodmi oprávneného.

Keďţe dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd svojím postupom odňal

účastníkom konania moţnosť konať pred súdom v zmysle , dovolací súd

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v zmysle zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konania.

V novom konaní odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite odôvodní (§ 157 ods. 2 a §

211 ) a vysporiada sa s odvolacími dôvodmi oprávneného uvedenými v jeho odvolaní.

V novom rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania

v zmysle

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3:0.

11

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. marca 2013

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková