Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžso/3/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu

v právnej veci žalobcu Mgr. V. Š., bytom N., proti žalovanému Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. DSK /R zo dňa 1. októbra 2010, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 8. novembra 2011,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -25 zo dňa 8. novembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. DSK /R zo dňa 1. októbra 2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodnutím

č. DSK /R zo dňa 01.10.2010 ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie

č. DSK zo dňa 19.07.2010 vydané Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou, Sekciou dohľadu nad zdravotným poistením vo veci podania platiteľa

poistného (žalobcu) o vrátenie preplatku na poistnom na zdravotné poistenie, ktorým

platiteľovi poistného uplatnený nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie

za obdobie 01/2000 v sume 4,55 € nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný

uviedol, že na preplatok uplatňovaný platiteľom poistného, ktorý bol v období od 20.09.1996

do 27.02.2003 študentom Právnickej fakulty Univerzity Komenského, sa vzťahuje zákon

č. Z ustanovenia zákona vyplýva, že ak má nezaopatrené

dieťa vlastný príjem, ktorý podlieha dani z príjmov a jeho výška presahuje sumu 99,58 €

(3 000 Sk), vzniká mu povinnosť platenia poistného z výšky dosiahnutého príjmu. V konaní

bolo preukázané, že za platiteľa poistného, ako študenta vysokoškolského štúdia, platil

poistné na zdravotnom poistení štát do doby, kedy jeho príjem z dohôd o pracovnej činnosti

presiahol sumu 99,58 € (3 000 Sk). Nebolo sporné, že za obdobie 01/2000 dosiahol príjem

platiteľa poistného podliehajúci dani z príjmov 132,77 € (4 000 Sk), preto bol povinný

vypočítať a odviesť zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z uvedenej sumy, t. j. 18,19 €

(548 Sk), čo aj urobil. Následne však podal žiadosť o vrátenie poistného v sume 4,55 €

v domnienke, že mu vznikol preplatok na poistnom, keď na určenie vymeriavacieho základu

nesprávne aplikoval ustanovenie , ktorý sa vzťahuje

na výšku poistného, lebo vymeriavacím základom pre určenie poistného je podľa § 13 ods. 8

zákona úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Význam pojmov „poistné“ a

„vymeriavací základ“ nie je totožný.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu, ktorú krajský súd napadnutým

rozsudkom podľa zamietol po zistení, že napadnuté rozhodnutie i postup

žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom.

3

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj

konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru,

že Všeobecná zdravotná poisťovňa správne skonštatovala, že platiteľ poistného ako osoba

uvedená v bol povinný platiť poistné na zdravotné

poistenie vo výške 13,7 % vymeriavacieho základu, pričom na vymeriavací základ na určenie

výšky poistného správne aplikovala ust. § 13 ods. 8 uvedeného zákona.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že procesne

neúspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal.

III.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal

záver súdu, že v jeho prípade treba aplikovať , podľa

ktorého vymeriavacím základom v prípade „ostatných poistencov“ je úhrn príjmov

podliehajúcich dani z príjmu. Takýto výklad považuje za nelogický a pri dovedení

do dôsledkov by viedol k absurdným situáciám. Má za to, že ust. § 12 ods. 7 zákona

č. je špeciálnym ustanovením upravujúcim výšku poistného pre jednu skupinu

poistencov, vo vzťahu k ust. , ktoré sa vzťahuje

na „ostatných poistencov“, pričom pojmy „osoby uvedené v § 10 ods. 2“ a „ostatní poistenci“

nie sú totožné. V ustanovení § 12 ods. 7 zákona je vymeriavací základ priamo upravený,

čo vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o vymeriavacom základe, upravených v § 13.

Pokiaľ zákon obsahuje slovné spojenie “nimi určeného“, treba ho vykladať ako ustanovenie

výnimky zo všeobecne platného pravidla a nie ako synonymické vyjadrenie povinnosti

platiteľa zistiť vymeriavací základ. Žalobca si ako poistenec v oznámení o zániku povinnosti

štátu platiť za neho poistné od 01.01.2000 zároveň určil vymeriavací základ podľa § 12 ods. 7

zákona vo výške 3 000 Sk, preto mal platiť poistné 13,7% z tejto sumy, t. j. 411 Sk; pokiaľ

zaplatil poistné 548 Sk, vznikol mu preplatok vo výške 137 Sk. Preto žiada odvolací súd,

aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že vyhovie žalobe a rozhodnutie žalovaného zruší.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu, s ktorým sa plne

stotožňuje, potvrdiť ako vecne správny.

4

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozhodnutie žalovaného a rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania a v medziach žaloby,

odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a

jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

Podľa o zdravotnom poistení a zdravotných

poisťovniach v znení účinnom k 31.07.2000 (ďalej len „zákon“), osoby uvedené v § 10 ods. 2

platia poistné v sume 13,7% z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však

z 3 000 Sk.

Podľa § 10 ods. 2 zákona, poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky, ktoré

a) nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu

k zamestnávateľovi, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,

b) nie sú samostatne zárobkovo činné alebo spolupracujúce osoby na území

Slovenskej republiky,

c) nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou

osôb vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).

Podľa § 13 ods. 8 zákona, vymeriavacím základom na určenie poistného pre ostatných

poistencov je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani z príjmov. Ak poistenec takýto príjem nemá,

je vymeriavacím základom 3 000 Sk.

V prejednávanej veci je predmetom sporu otázka, či žalobca ako študent dennej formy

vysokoškolského štúdia mal platiť poistné na zdravotné poistenie z príjmu získaného

z činností na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru vo výške 13,7 % z ním

určeného vymeriavacieho základu v zmysle § 12 ods. 7 zákona, alebo z úhrnu príjmov,

ktorý podlieha dani z príjmov v zmysle § 13 ods. 8 zákona. V konaní nebolo sporné, že hrubý

príjem žalobcu v mesiaci január 2000 dosiahol 4 000 Sk a túto skutočnosť oznámil

Všeobecnej zdravotnej poisťovni s tým, že zanikla povinnosť štátu platiť za neho poistné

v zmysle § 10 ods. 6 písm. a) zákona. Následne uhradil poistné vo výške 411 Sk ako 13,7 %

z ním určeného minimálneho vymeriavacieho základu 3 000 Sk podľa § 12 ods. 7 zákona.

Zdravotná poisťovňa však žiadala poistné z celého príjmu podliehajúcemu dani z príjmov,

t. j. 548 Sk ako 13,7 % zo sumy 4 000 Sk, čomu žalobca vyhovel doplatením sumy 137 Sk,

ktoré však dodatočne žiada vrátiť ako preplatok na poistnom.

5

Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí z 19.07.2010 rozhodol, že žalobcovi

nepriznáva nárok na preplatok na poistnom na zdravotné poistenie za obdobie 01/2000 v sume

4,55 € (137 Sk). Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca „bol povinný

platiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 13,7 % z vymeriavacieho základu, pričom

vymeriavací základ na určenie poistného na zdravotné poistenie sa určí podľa § 13 ods. 8

zákona. ... Príjem platiteľa podliehajúci dani z príjmov v 01/2000 dosiahol z dvoch dohôd

o pracovnej činnosti výšku 132,77 € (4 000,- Sk) a táto suma mala tvoriť vymeriavací základ

pre výpočet poistného na zdravotné poistenie za mesiac 01/2000.“ Vôbec nereagoval

na námietku žalobcu v žiadosti o vrátenie preplatku, že v danom prípade si mohol určiť

vymeriavací základ sám v zmysle § 12 ods. 7 zákona, ktorý je špeciálnym ustanovením k § 13

ods. 8 zákona. Rovnako žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom

potvrdzujúcom rozhodnutí z 01.10.2010 na túto zásadnú námietku v podstate nereagoval,

keď okrem jasných a nesporných vecí znova len zopakoval, že žalobca bol povinný vypočítať

a odviesť poistné na zdravotné poistenie zo sumy 132,77 € (4 000 Sk), pretože ustanovenie

§ 12 ods. 7 zákona sa vzťahuje na výšku poistného a „význam pojmov „poistné“ a

„vymeriavací základ“ nie je totožný“. Krajský súd bol v odôvodnení svojho rozhodnutia,

ktorým žalobu žalobcu zamietol, ešte stručnejší a nezrozumiteľnejší, keď na jednej strane

žalobcu vyhodnotil ako osobu uvedenú v § 10 ods. 2 zákona a na druhej strane uviedol,

že vymeriavacím základom na určenie poistného je úhrn príjmov, ktorý podlieha dani

z príjmov podľa § 13 ods. 8 zákona.

Takéto odôvodnenie rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa zákonnú

požiadavku na riadne odôvodnenie v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré zakotvuje

povinnosť správneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia o. i. uviesť, ako použil správnu úvahu

pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a

námietkami účastníka konania. Pokiaľ žalobca má za to, že bol povinný platiť poistné z ním

určeného vymeriavacieho základu, ako to pripúšťa ustanovenie § 12 ods. 7 zákona, právny

záver žalovaného, že aj pre žalobcu platí určenie vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 8

zákona, pretože „význam pojmov „poistné“ a „vymeriavací základ“ nie je totožný“ (čo iste

nie je sporné), treba považovať za nedostatočne odôvodnený. Samotná skutočnosť,

že ustanovenie § 12 zákona má nadpis „Poistné“ a § 13 „Vymeriavací základ“ nemôže predsa

vylučovať možnosť aplikácie § 12 ods. 7 na určenie vymeriavacieho základu pre osoby

uvedené v § 10 ods. 2. Žalovaný preto musí najprv ustáliť, či žalobca patrí do okruhu týchto

osôb, a ak áno, prečo by pre neho nemalo platiť ustanovenie § 12 ods. 7, pokiaľ žalovaný

zotrvá na svojom závere.

6

Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane vyslovil názor, že každé

odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy musí obsahovať logickú, právnu a

presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemerný adresát musí mať

možnosť z predloženého odôvodnenia pochopiť správnosť právnych noriem aplikovaných

na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k záveru

obsiahnutom vo výrokovej časti.

Keďže na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru

o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, že je účelné rozhodnutie správneho orgánu

pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( )

s tým, že v ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s

ods. 1 a 2 a prvá veta tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal,

pretože úspešnému žalobcovi trovy nevznikli a žalovaný nemal v konaní úspech a ani by

nemal na ich náhradu zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. marca 2013

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková