Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-82-2021.pdf
PDF · 100.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3T/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci obžalovaného D.P. U., M.. XX.X.XXXX F. L., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20.1.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný : D. U., M.. XX.X.XXXX F. L., A. Q. Q. - U., t.č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava
j e v i n n ý, ž e
dňa 05.09.2021 v čase asi o 17:50 hod. pred rodinným domom č. XX v A. C. potom ako poškodený A. Q. vyšiel z rodinného domu č. XX na tohto fyzicky zaútočil, a to tak, že pristúpil k nemu, začal ho udierať päsťami do hlavy, následne mu odtrhol takmer polovicu prednej časti trička, ktoré mal poškodený v tom čase na sebe, pričom mu vulgárne nadával, na čo začal poškodený A. Q. utekať z miesta preč, pričom obvinený D. U. bežal za ním a počas behu ho niekoľkokrát kopol do chrbta, pričom behom sa poškodený vrátil späť k rodinnému domu č. XX, kde v tom čase bol aj obvinený D. U., pred ktorým začal z obavy ustupovať a na svoju obranu si pripravoval slzotvorný sprej, na čo mu obvinený povedal, „no čo volal si policajtov, zbijem ťa aj pred nimi. Skús to použit' a rovno ťa tu zastrelím!," ďalej sa pred uvedeným rodinným domom č. XX v A. C. vyhrážal poškodenej Q. Q. tým, že túto poleje benzínom a zapáli, ublíži jej rodine, pričom dodal, že A. Q. zabije a urobí mu to, čo ešte nikomu neurobil, čím vzbudil u poškodeného A. Q. a poškodenej Q. Q. obavu o ich život a zdravie,
t e d a
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 529/21/3304-37 zo dňa 19.11.2021 na obžalovaného D. U. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.1.2022 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno
Keďže obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty uvedených prečinov.
Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 20.1.2022 vykonal dokazovanie iba oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou skutočnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou skutočnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 48 ods. 1 Trestného zákona, trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia. Podľa § 48 ods. 2 Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní opakovane ospravedlnil prítomným poškodeným. Poukazoval na to, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život, pracoval, staral sa o rodinu. Spáchanie skutku bolo ojedinelým vybočím z vedenia riadneho života a dopustil sa ho v návale hnevu, nakoľko s poškodeným Tomášom Baladom mal v minulosti konflikt. Zdôraznil, že z minulosti sa poučil a je odhodlaný viesť v budúcnosti riadny život.
Obhajca na hlavnom pojednávaní poukázal na to, že obžalovaný sa ku skutku priznáva, skutok ľutuje a poškodeným sa úprimne ospravedlnil. Podstatnú časť odsúdení má zahladenú. Posledného trestného činu sa dopustil ešte pred rokom 2010, odvtedy viedol riadny život. Má zabezpečené bývanie, rodinné zázemie v osobe súčasnej priateľky, prísľub zamestnania, a teda má predpoklady k riadnemu vedeniu života aj v budúcnosti. Uviedol, že u obžalovaného je potrebné prihliadnuť aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona. Vzhľadom k uvedenému považuje trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a prípadnými povinnosťami za dostatočný.
Prokurátor v záverečnom vyjadrení navrhol, aby súd po vyhlásení viny obžalovaného, uznal obžalovaného vinným zo žalovaného skutku a navrhol, aby súd uložil nepodmienečný trest odňatia vo výmere 12 mesiacov (t.j. tak, ako bolo navrhované počas konania o dohode o vine a treste).
V odpise registra trestov má obžalovaný 10 záznamov, pričom viacero z nich má zahladených. Nezahladené odsúdenia sú za rôznorodú trestnú činnosť (trestné činy proti majetku, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti poriadku vo verejných veciach). Posledné odsúdenie bolo Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 1T/93/2010-119 zo 17.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/27/15 z 23.9.2015, a to za trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný evidované 2 záznamy, a to dopravný priestupok z 3.12.2019 súvisiaci s prepravou nákladu, za ktorý mu bola uložená bloková pokuta 50,- eur a dopravný priestupok z 31.7.2021, za ktorý mu bola obecnou políciou uložená bloková pokuta 10,- eur. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný 1 záznam o uložení blokovej pokuty 3.12.2019 vo výške 50,- eur a 1 záznam o zákaze činnosti uloženom DI Myjava v trvaní 12 mesiacov (od 27.5.20211 do 27.5.2012) v súvislosti s porušením predpisov o rýchlosti jazdy, pričom išlo o závažnejší spôsob konania a dopravnú nehodu.
Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu na OKP ORPZ Nové Mesto nad Váhom dňa 24.10.2021 vyplýva, že obaja poškodený sa pred vyšetrovateľom vyjadrili, že s odstupom času nepociťujú konanie obvineného v takej intenzite ako to uvádzali vo svojich výpovediach. Boli preľaknutí aj preto, že počuli o obvinenom, že sedel v base a mali z neho strach. Ospravedlnenie obvineného prijímajú a s ohľadom na to, že obvinený má syna a s novou priateľkou si chce založiť rodinu majú za postačujúce uloženie podmienečného trestu odňatia slobody so zákazom priblíženia sa k poškodenými. Z podania I. A., J. K., zo dňa 22.11.2021 vyplýva, že uvedená spoločnosť prisľúbila obžalovanému, že po prepustení z výkonu väzby môže byť u nich zamestnaný ako vodič taxikár. Z nájomnej zmluvy na krátkodobý nájom bytu je zrejmé, že obžalovaný spoločne s C. K. uzatvoril dňa 31.8.2021 zmluvu, predmetom ktorej je nájom bytu Č.. XX, M. X. U. Q. R. Č.. XXXX, F. X, F. U.. Nájomný vzťah je uzatvorený na dobu určitú, a to od 1.9.2021. Dohodnutú dobu nájmu je možné predĺžiť, v prípade záujmu oboch zmluvných strán, písomným dodatkom zmluvy. Zo správy Miestneho úradu mestskej časti Q. - U. vyplýva, že obžalovaný nebol riešený v priestupkovom konaní, ktoré je v kompetencii riešenia mestskou časťou. Iné údaje o obžalovanom im nie sú známe.
Zo správy od Ústavu na výkon väzby Ilava vyplýva, že obžalovaný je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného nebolo vždy na požadovanej úrovni. Dňa 10.10.2021 mal verbálny konflikt s iným obvineným. Napriek uvedenému verbálnemu konfliktu je bezproblémový. Prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia personálu plní bez pripomienok. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol a nebola mu udelená ani disciplinárna odmena. Plní si základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby.
Zo znaleckého posudku č. 64/2021 vypracovaného 9.10.2021 MUDr. Slávkou Lennerovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný trpí charakteropatiou - disociálnou poruchou osobnosti. Jeho osobnosť má maladaptívne rysy, nemá empatiu k obetiam svojho protispoločenského správania. Vyššie city však nie sú celkom vymiznuté. Zo psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov. Pri rozhodovaní o druhu trestu sa súd zaoberal možnosťou uloženia podmienečného trestu odňatia slobody. Po zhodnotení osoby páchateľa (trestná minulosť, disociálna porucha osobnosti) a spôsob spáchania skutku (násilné konanie bez predchádzajúceho provokačného správania sa poškodených, vyhrážanie sa cudzej osobe, voči ktorej nemal žiadny vzťah, skutok vykonaný bez ohľadu na prítomnosť priateľky a syna) súd dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody nie je dostatočný na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval, podľa § 36 písm. n) Trestného zákon, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a 2 priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37 písm. h), že spáchal viac trestných činov, podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený. Obžalovaného súd odsúdil za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona (kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 0-1 rok) v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (kde je základná trestná sadzba v rozmedzí 0-3 roky). Vzhľadom k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol vyrovnaný, rozmedzie trestnej sadzby podľa § 38 Trestného zákona neupravoval. Druh a výmera uloženého trestu musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri určovaní výmery trestu súd prihliadol na trestnú minulosť obžalovaného, skutočnosť, že obžalovaný už bol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený 22.10.2018 a po necelých 3 rokoch od podmienečného prepustenia sa opäť dopustil úmyselného trestného činu. Z uvedeného je zrejmé, že doposiaľ ukladané tresty nemali požadovaný prevýchovný charakter a neviedli obžalovaného k riadnemu životu. Pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody súd prihliadol aj na skutočnosti, za akých bol trestný čin spáchaný, na pohnútku a skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, čím neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez vykonania dokazovania ohľadom viny na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom k uvedenému uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej tretine trestnej sadzby. Súd má za to, že uložením miernejšieho trestu by nebola vzhľadom na osobu obžalovaného dostatočne chránená spoločnosť, neboli by vytvorené podmienky na jeho prevýchovu a tým nebol naplnený účel trestu. Z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov považuje súd za primeraný a zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.