Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
188/388461.ab4455.pdf
PDF · 179.96 KB
No categories available
9So/18/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 9So/18/2012
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa: Š. Z., nar. X.X. zastúpeného otcom Š.Š., obaja bytom G. X.X.,
L.L. proti odporkyni: Sociálnej poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava o invalidný
dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
29.septembra 2011, č. k. 43Sd/21/2010-69, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 29. septembra 2011, č. k. 43Sd/21/2010-69, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 29. septembra 2011, č. k. 43Sd/21/2010-69, potvrdil
rozhodnutie odporkyne číslo X.X. zo 17. marca 2010, ktorým odporkyňa podľa §70 ods. 1 a
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon“) zamietla ţiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, ţe pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je u navrhovateľa 20 %.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd vychádzal zo zhodných záverov
posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Trnave
z 22.februára 2010 a 27. mája 2010 a posudkových lekárov ústredia Sociálnej poisťovne
so sídlom v Trenčíne z 30. júna 2010, z 11. januára 2011, 19. apríla 2011 a 20. júla 2011.
Mal za to, ţe posudky posudkových lekárov sú podloţené odbornými vyšetreniami a nálezmi,
sú bez nejasností a vnútorných rozporov a navrhovateľ nepredloţil dôkazy, ktoré by tieto
posudky spochybnili alebo potvrdili iný rozsah zdravotného poškodenia, neţ ktorý bol
ustálený vyššie zmienenými posudkami. Vzhľadom na to, ţe navrhovateľ nesplnil zdravotnú
podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok, rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne potvrdil.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal,
ţe má 5 ťaţkých diagnóz a je práceneschopný od roku 2009, preto mu patrí invalidný
dôchodok. Bol toho názoru, ţe posudkoví lekári sú voči nemu zaujatí z dôvodu, ţe jeho otec
sa viackrát na nich sťaţoval, preto sa teraz boja pod nátlakom mu invalidný dôchodok
priznať. Posudkoví lekári ho posudzujú podľa výzoru a nie podľa zákona. Podľa tabuliek mu
invalidný dôchodok patrí. Poukázal na správu z psychiatrického vyšetrenia dňa 11.04 2011.
Ţiadal o nové prešetrenie jeho zdravotného stavu za prítomnosti otca.
Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p,
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno vyhovieť.
Predmetom konanie bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí
ţiadosti o invalidný dôchodok.
Podľa § 70 ods.1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Subjektívny pocit navrhovateľa, ţe je invalidný, nie je z hľadiska nároku na invalidný
dôchodok rozhodujúci .
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana
vykonávať zárobkovú činnosť vyţaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho
zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
Navrhovateľ sa domáhal priznania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť nad 40 %.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závaţnosť ostatných zdravotných postihnutí. (§ 71 ods. 6
zákona).
Podľa všeobecného posudkového hľadiska, uvedeného v kapitole V prílohy č.4 zákona
(duševné choroby a poruchy správania), pri stanovení poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť pri uvedenom zdravotnom postihnutí sa jeho miera určí s prihliadnutím
na vývoj osobností v afektívnej, emociálnej oblasti, na schopnosť adaptácie, na vplyvy
prostredia, moţnosti pracovného a sociálneho zaradenia.
Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posudkoví lekári,
ktorí vyhotovili posudky tak pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia odporkyňou, ako aj
po podaní opravného prostriedku, postupovali v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Zhodne konštatovali, ţe u navrhovateľa ide o psychiatrické ochorenie
z okruhu neurotických, ktoré sa prejavuje efektívnou labilitou, hypochondrickými obsahmi
v myslení a atakmi strachu, nie sú však prítomné psychotické príznaky, ani príznaky
endogénnej depresie. Ide o neurotickú dekompenzáciu, ktorá si doteraz nevyţiadala
hospitalizáciu. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly V, poloţky 4 písm. a)
s mierou poklesu maximálne o 20%; v ţiadnom prípade nejde o ťaţkú formu, napr. v zmysle
ťaţkých obsedantných neuróz, preto posúdenie v poloţke 4.b) nie je moţné.
Zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný opakovane a dňa 20.07.2011 bol
posúdený aj za účasti odborného lekára psychiatra, ktorý aj na základe vlastného
psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa vylúčil, ţe by u neho išlo o ťaţký stupeň
recidivujúcej depresívnej choroby, uvádzaný v správe MUDr. M. z 11.04.2011, keďţe pre
túto diagnózu nie sú splnené ţiadne diagnostické kritériá - ochorenie sa nikdy neprejavovalo
hlbšou, závaţnejšou poruchou afektivity, ktorá by imitovala čo i len stredný stupeň depresie.
Aj odvolací súd povaţoval posudky posudkových lekárov za objektívne a úplné.
Posudkoví lekári sa v nich dôsledne vysporiadali so všetkými navrhovateľom namietanými
lekárskymi nálezmi, tieto aj vyhodnotili a presvedčivo odôvodnili záver o zatiaľ iba 20 %-nej
miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Nespokojnosť
navrhovateľa so závermi posudkových lekárov nie je bez preukázania iných relevantných
okolností dôvodom pre záver o zaujatosti posudkových lekárov.
Hoci zdravotné postihnutie môţe navrhovateľovi spôsobovať určité obmedzenia
v porovnaní so zdravými fyzickými osobami, zatiaľ nedosahuje taký stupeň, ktorý by
podmieňoval jeho invaliditu podľa § 71 ods.1 zákona.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, ţe navrhovateľ nespĺňa
podmienky pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods.1 zákona a rozhodnutie
odporkyne povaţoval za súladné so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 219
O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo navrhovateľ nebol úspešný ani v odvolacom konaní a odporkyni trovy
nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. marca 2013 JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová