Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/21/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky – 30

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., B., proti

povinnej: K. Š., posledne bývajúca v B., tohto času na neznámom mieste, zastúpenej J. G.,

súdnou tajomníčkou, Okresného súdu Bratislava II, vedenej exekútorom Mgr. V. U., so

sídlom úradu v Bratislave na L., na Okresnom súde Bratislava II. vedenej pod sp. zn. 37 Er

6082/2006,

pre vymoženie pohľadávky 16,60 eur, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012,

č. k. – 17, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012, č. k. 635/2010–17

a uznesenie Okresného súdu Bratislava II. z 10. novembra 2009, č. k. 37 Er 6082/2006–10

z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnená podala 2. októbra 2006 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie

na vymoženie sumy 500 Sk ( 16,60 eur ) s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto

sumu bola povinnej uložená rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu riaditeľstva

Policajného zboru Bratislava 1, vydaným v konaní o priestupku, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a stalo sa vykonateľným 17. septembra 2004.

Okresný súd Bratislava II. uznesením z 11. mája 2009, č. k. -5

exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“ ) zastavil s odôvodnením straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Následne uznesením

z 10. novembra 2009, č. k. -10 oprávnenú zaviazal zaplatiť exekútorovi

2

47,8 eur trov exekúcie. O trovách exekúcie rozhodol s odkazom na § 200 ods. 2 Exekučného

zákona.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. januára 2012,

č. k. -17 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení viedol,

že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale v dôsledku zániku práva márnym

uplynutím času, preto povinného nie je možné zaviazať na zaplatenie náhrady týchto trov.

Zodpovednosť za výsledok exekučného konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný

neúspech (jej pohľadávka nebola uspokojená). Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru,

že súd prvého stupňa správne zaviazal oprávnenú na zaplatenie náhrady trov exekúcie.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo 14. februára 2012 právoplatnosť.

Proti rozhodnutiu exekučného súdu v časti o trovách exekúcie a rozhodnutiu

odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolateľ“)

mimoriadne dovolanie a navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že tak robí na podnet oprávnenej, pretože

napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených

záujmov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadne dovolanie

odôvodnil tým, že konanie súdov je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a že ich rozhodnutia v časti o trovách exekúcie spočívajú v nesprávnom

právnom posúdení veci ( dovolacie dôvody podľa a ).

Podľa dovolateľa súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie

v zmysle § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

jeho zavinením alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady

zakotvenej v ustanovení § 197 Exekučného poriadku, v zmysle ktorej náklady za výkon

exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného

poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov,

a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť

medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa dovolateľa v predmetnej

veci nebol splnený žiaden zákonom stanovený predpoklad a preto nebol dôvod pre použitie

vyššie uvedenej výnimky. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie,

3

neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie za to, že exekúcia musela byť zastavená

z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej

na jeho vykonanie. Dovolateľ tiež poukázal na to, že v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného

poriadku možno náhradu nevyhnutných trov exekúcie uložiť oprávnenému vtedy, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Nedostatok majetku povinného na úhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní

preukázaný.

Ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému

nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému

nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie len preto, že podal návrh na vykonanie

exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť len na tom,

že urobil dispozičný úkon – podal návrh na exekúciu. Ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie

nemožno uložiť ani jednej procesnej strane, riziko neúspechu musí znášať súdny exekútor.

Oprávnená sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnila.

Súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

( ) v lehote jedného roka ( ) proti rozhodnutiu,

ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru,

že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

Podľa mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Generálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona

patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho

odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa

§ 196 uhrádza povinný. Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie

sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní

exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné

vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej

výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde

k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných

trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie

pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo

na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu

patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov

a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy

potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti

predvídať dôvod zastavenia exekúcie ( § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ). Ustanovenie

§ 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu

vyplývajúcu z § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie

uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia

oprávneného.

Pod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia možno

rozumieť iba také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď

neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie ( úkony ), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie.

Najvyšší súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak oprávnená

podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádzalo do úvahy jej procesné zavinenie

na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie

predmetného exekučného titulu. Oprávnená postup exekútora a exekučného súdu a dĺžku

exekučného konania ( t. j. vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty )

nemohla ovplyvniť.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov

nižších stupňov ( o trovách exekúcie ) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci

a že generálny prokurátor dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie (

v spojení s a ). Najvyšší súd vzhľadom na to mimoriadnemu

dovolaniu vyhovel, rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. Keďže rovnakou vadou, pre ktorú

bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, trpí aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, odvolací

súd ho zrušil tiež, a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Bratislava II. na ďalšie

konanie ( , v spojení s ).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej vo veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,

záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a konania o mimoriadnom dovolaní ( viď primerane v spojení s

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2013

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková