Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdo/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu B., so sídlom B., IČO: X.,

právne zastúpeného JUDr. K. K., advokátkou, so sídlom K., proti žalovanému J., s. r. o.,

so sídlom F., IČO: X., právne zastúpenému K. & A., s. r. o., so sídlom U., IČO: X.,

o zaplatenie 656 341,-- Sk (21 786,53 Eur) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -235

z 28. apríla 2010 v časti výroku o náhrade trov konania v spojení s uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -283 z 29. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

-283 z 29. júna 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 26. februára 2001

domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 656 341,-- Sk s príslušenstvom z titulu nedoplatku

na nájomnom. Na pojednávaní konanom 22. júna 2005 Okresný súd Bratislava I vyhlásil

uznesenie, ktorým konanie v časti istiny 32 227,-- Sk zastavil (písomné vyhotovenie

uznesenia pod č.k. -204). Ďalším uznesením č. k. -192 z 3. februára

2009 súd zastavil konanie v časti istiny 19 963,85 Eur. Následne rozsudkom č. k.

-235 z 28. apríla 2010 žalobu zamietol. Druhým výrokom žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania a právneho zastúpenia vo výške 4 631,39 Eur

na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. M. K., advokáta, U., vedený v T., a. s., č. ú.

X./X., všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Proti výroku o trovách konania

podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením č.

k. -283 z 29. júna 2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o náhrade

2 1M Obdo 1/2012

trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie

odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. augusta 2011.

Na základe podnetu žalovaného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -235 z 28. apríla 2010 v časti výroku

o náhrade trov konania v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-283 z 29. júna 2011 mimoriadne dovolanie. Jeho prípustnosť oprel

o ustanovenie v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) v spojení s ust. a

Namietal teda, že napadnutými rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa bol porušený zákon

a podanie mimoriadneho dovolania si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov

účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než

mimoriadnym dovolaním.

Generálny prokurátor poukázal na to, že žalobca podaný návrh na zaplatenie 656 341,-

Sk (21 786,53 Eur ) vzal späť v časti 32 227,-- Sk na pojednávaní konanom dňa 19. mája

2004 z dôvodu, že táto suma bola nesprávne vyčíslená ako nedoplatok, keďže bola žalovaným

zaplatená ešte pred podaním návrhu. Podaním zo 7. októbra 2005 žalobca súdu oznámil, že

berie žalobu späť v časti 601 431,- Sk, pričom ako dôvod uviedol mimosúdne jednanie

so žalovaným. Obsah rokovaní a ani ich výsledok z tohto podania nevyplýval, rovnako ako

ani skutočnosť, že by žalovaný na základe mimosúdnych rokovaní po začatí konania v zmysle

návrhu plnil. Taktiež je nepochybné, že súd prvého stupňa v zostávajúcej časti 22 683,-- Sk

(752,94 Eur) žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol v časti sporu neúspešný

a v časti zavinil zastavenie konania. Súd prvého stupňa mal preto o trovách konania

rozhodovať v zmysle ust. a ust. veta prvá

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, že o náhrade trov konania

rozhodol v zmysle tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť náhradu trov konania

žalovanému. Toto rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a je tiež

postihnuté vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie.

Ide predovšetkým o nesprávnosť pri vyčíslení trov právneho zastúpenia. Súd prvého

stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré priznal

žalovanému náhradu. Pri každom úkone vyčíslil jednotlivé zložky náhrady, ako sú tarifná

3 1M Obdo 1/2012

odmena, DPH z tarifnej odmeny a režijný paušál. Následne uvádzal výpočet celkovej sumy

priznanej náhrady trov právneho zastúpenia. Pritom najprv spočítal položky vyčíslené

v slovenských korunách (za úkony vykonané do 31. decembra 2008) a výslednú sumu

konvertoval na eurá. Tento výsledok potom spočítal s náhradou za úkony vykonané

po 1. januári 2009, ktorá už bola vyčíslená v eurách. Kým medzisúčty vyčíslené v eurách sú

správne, medzisúčty trov za úkony vyčíslené v slovenských korunách sú nesprávne.

Medzisúčet tarifných odmien za úkony vykonané do 31. decembra 2008 súd vyčíslil v sume

100 545,-- Sk, hoci v skutočnosti malo ísť o sumu 103 305,-- Sk. Medzisúčet DPH z tarifných

odmien za úkony vykonané do 31. decembra 2008 súd vyčíslil na 19 064,60 Sk, hoci

skutočný výsledok je 19 608,-- Sk. V súvislosti s touto zložkou trov právneho zastúpenia

obsahuje prvostupňový rozsudok aj ďalšiu chybu, a to keď ako 19% DPH z tarifnej odmeny

2 912,50 Sk je v ňom uvedená suma 533,40 Sk, hoci správne má ísť o sumu 553,40 Sk. Tiež

medzisúčet paušálnych náhrad za úkony vykonané do 31. decembra 2008 súd vyčíslil

nesprávne na 1 718,-- Sk, kým pri správnom sčítaní je výsledok 1 818,-- Sk. Správne mal byť

medzisúčet uvedených troch súm vypočítaný vo výške 124 751,-- Sk, čo predstavuje 4 140,97

Eur. Výsledná suma priznanej náhrady trov konania teda mala byť 4 745,02 Eur a nie

4 631,39 Eur.

Ďalej súd prvého stupňa pochybil tiež v tom, že v súvislosti s dvoma úkonmi právnej

služby, vykonanými po 1. júni 2009 (písomné podanie z 22. apríla 2010 a účasť

na pojednávaní z 28. apríla 2010 ), odporcovi nepriznal náhradu výdavkov v zmysle § 16

ods. 3 vyhlášky č. , zvýšenú o daň z pridanej hodnoty. Súd vec nesprávne

právne posúdil, pretože 1. júna 2009 nadobudla účinnosť novela vyhlášky č.

(), podľa ktorej sa o DPH zvyšuje nielen odmena, ale aj všetky

náhrady (§ 18 ods. 3). Súd mal teda oba úkony právnej služby posudzovať podľa právnej

úpravy platnej v čase ich uskutočnenia.

Napokon súd prvého stupňa žalovanému tiež nepriznal náhradu trov právneho

zastúpenia za úkon z 15. augusta 2005 – písomné podanie adresované protistrane, a to

s odôvodnením, že tento úkon nebol preukázaný a doložený. Z obsahu spisu však vyplýva, že

dôkaz o vykonaní tohto úkonu bol riadne predložený ako príloha k vyčísleniu trov konania

a tvorí č. l. 231 – 233 spisu.

4 1M Obdo 1/2012

Uznesenie odvolacieho Krajského súdu v Bratislave č. k. -283

z 29. júna 2011 rovnako spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd ním

rozhodol o odvolaní účastníkov konania proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku

o náhrade trov konania, ktorý zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Pritom nesprávne aplikoval ustanovenia a ,

hoci z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca vzal návrh v prevažnej časti (96,54%

z uplatnenej istiny) späť na základe svojho dispozičného oprávnenia a konanie žalovaného

vo vzťahu k uplatnenému návrhu nemalo žiadny vplyv na späťvzatie žaloby a následne ani

na zastavenie konania. Žalobca s žalovaným žiadnu mimosúdnu dohodu neuzavrel, čo žalobca

potvrdil aj vo svojom vyjadrení z 20. júla 2010 a ani v celom súdnom spise nie je obsah

dohody uvedený. Nie je preto zrejmé, na základe akých dôkazov poukazoval odvolací súd

na fakt, že v prevažnej časti 19 963,85 Eur došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi

konania a žalovaný bol úspešný len v nepatrnej časti. Tým, že sa odvolací súd vôbec

nezaoberal aplikáciou ust. veta prvá , postupoval v rozpore so zákonom,

ako aj s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu

je okrem toho tiež nepreskúmateľné, nezodpovedajúce kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2

, čo zakladá inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie.

Z uvedených dôvodov navrhol generálny prokurátor obe napádané rozhodnutia zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi

aj žalovanému. Žalobca sa nevyjadril. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že s obsahom

mimoriadneho dovolania sa v celom rozsahu stotožňuje, vzhľadom k tomu, že generálny

prokurátor si osvojil argumenty uvedené v jeho podnete na podanie mimoriadneho dovolania

z 25. novembra 2011, na ktoré žalovaný v celom rozsahu odkazuje. Zároveň žiadal, aby

dovolací súd zaujal právne stanovisko k otázke, či súdy nemali žalovanému priznať tiež

náhradu trov za dva úkony právnej služby, ktoré generálny prokurátor v mimoriadnom

dovolaní nenamietal, avšak žalovaný ich uplatnil v článku III podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania, resp. v článku IV a VI odvolania z 28. mája 2010 proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I. Ide o úkon z 3. októbra 2005 adresovaný protistrane – žiadosť

o oznámenie stanoviska, ktorý bol prvostupňovému súdu riadne preukázaný a úkon

5 1M Obdo 1/2012

z 8. septembra 2009 – sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorý súd prvého stupňa nesprávne

nepovažoval za úkon právnej služby podľa vyhlášky č.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. ),

po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (ust. § 243g

), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust.

v spojení s ust. ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Podľa ust. , ak generálny prokurátor na základe podnetu

účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím

súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu

a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

Podľa ust. , mimoriadnym dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa ust. , v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane

ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až § 243d ), ak tento zákon neustanovuje

niečo iné. Z ustanovení vyplýva zásadná viazanosť dovolacieho súdu rozsahom

dovolania (rozsahom, v akom sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu), ako aj

uplatnenými dovolacími dôvodmi. Zároveň je v tomto ustanovení formulovaná povinnosť

dovolacieho súdu zaoberať sa ex officio procesnými vadami uvedenými v ust.

(tzv. vadami zmätočnosti) a tiež tzv. inými vadami konania (odlišnými od vád v zmysle ust.

), za predpokladu, že tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust.

veta druhá ).

6 1M Obdo 1/2012

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolacieho súdu, skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v ust. , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád, ktorých taxatívny výpočet je

uvedený v ust. pod písm. a/ až g/. O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. V dovolacom konaní nevyšla najavo žiadna z týchto vád.

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora smeruje proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave č. k. -283 z 29. júna 2011, ktorým tento ako súd odvolací

zmenil rozsudok prvostupňového Okresného súdu Bratislava I z 28. apríla 2010, č. k.

-235 v časti výroku o trovách konania. Kým súd prvého stupňa zaviazal

k náhrade trov konania žalobcu, s poukazom na úspech žalovaného v konaní (ust. § 142 ods. 1

), odvolací súd toto jeho rozhodnutie zmenil tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania. Rovnako rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, t. j. tak, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení

rozhodnutia odvolací súd citoval ustanovenie , podľa ktorého, ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo a ustanovenie ,

podľa ktorého platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak bolo konanie zastavené. Odvolací súd z obsahu spisu prvostupňového súdu

zistil, že žalobca si návrhom uplatnil zaplatenie istiny 21 786,53 Eur titulom nezaplatenia

nájomného po predchádzajúcom nájomcovi, následne dňa 19. mája 2004 zobral svoj návrh

späť v časti 1 069,74 Eur s tým, že uznal, že žalovaný túto časť istiny zaplatil pred podaním

návrhu. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným sa mimosúdne dohodli,

na základe čoho súd prvého stupňa zastavil konanie v časti 19 963,85 Eur. Vo zvyšnej časti

752,94 Eur súd prvého stupňa návrh žalobcu zamietol s odôvodnením, že svoj nárok v tejto

výške nepreukázal. Výrok rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 142

7 1M Obdo 1/2012

ods. 1 priznal žalovanému náhradu trov konania, je podľa odvolacieho súdu vecne

nesprávny, vzhľadom k tomu, že v prevažnej časti 19 963,85 Eur došlo medzi účastníkmi

konania k mimosúdnej dohode a žalovaný bol úspešný len v časti 1 822,68 Eur, čo je

v porovnaní s istinou 19 963,85 Eur nepatrná časť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

nemožno podľa názoru odvolacieho súdu od žiadneho z účastníkov spravodlivo požadovať

náhradu trov konania.

Z uvedeného vyplýva, že kým súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o trovách

konania na ust. , odvolací súd zrejme mienil vec právne posúdiť podľa

ust. v spojení s ust. Generálny prokurátor

odvolaciemu súdu vytýkal – podľa názoru dovolacieho súdu oprávnene, že sa nezaoberal

aplikáciou ust.

Podľa ust. platí, že účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

ustanovuje, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov

právo.

Podľa platí, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa ust. , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,

ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia má žalobca vo veci plný

úspech vtedy, keď súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie. Žalovaný má vo veci plný

úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.

8 1M Obdo 1/2012

Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, musí byť v zmysle

ust. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu

oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odpočítať jej neúspech, t. j. mieru úspechu

druhej strany. Vo výške rozdielu má potom účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá

strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení

svojho práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak

je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že

žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V prípade, ak bolo konanie sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia

žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že

k zastaveniu konania muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime ust. § 146 ods. 1 písm. c/

v spojení s ust. ), čo bolo dôvodom toho, že konanie muselo byť sčasti

zastavené a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa ust. )

celkovú otázku, v akej časti bol ten-ktorý účastník konania úspešný.

Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu ust.

dovodiť, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo veci úspech. Platí totiž, že

ten, kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech.

Naopak úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.

Zavinenie žalovaného vo vzťahu k zastaveniu konania (aj čiastočnému) je v zmysle

ust. in fine dané vždy vtedy, keď žalobca vezme dôvodne podanú žalobu

späť v dôsledku správania žalovaného, ku ktorému došlo po začatí konania. Typickým

príkladom toho je, keď žalovaný po začatí konania uhradí celú alebo časť žalovanej

pohľadávky.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca späťvzatie žaloby v časti

istiny 32 227,-- Sk (1 069,74 Eur) odôvodnil tým, že „došlo k nesprávnemu spočítaniu

a nebola zarátaná platba, ktorú uhradil odporca ako nájomné“ (viď zápisnicu o pojednávaní

zo dňa 19. mája 2004 na č. l. 57 spisu), čím fakticky uznal, že v tejto časti bola žaloba podaná

nedôvodne. V tejto časti predmetu sporu teda žalobca nepochybne zavinil to, že sa konanie

muselo zastaviť.

9 1M Obdo 1/2012

K ďalšiemu späťvzatiu žaloby v časti istiny 601 431,-- Sk (19 963,85 Eur) došlo

písomným podaním zo dňa 7. októbra 2005 (súdu doručeným 10. októbra 2005), označeným

ako „Oznámenie o výsledku mimosúdnej pokonávky – čiastočné späťvzatie“ (č. l. 87 spisu),

v ktorom právny zástupca žalobcu súdu oznamoval, že v rámci mimosúdnych jednaní

so žalovaným sa žalobca rozhodol pristúpiť k späťvzatiu žaloby v časti nedoplatku

na prevzatom dlhu vo výške 601 431,-- Sk. Žiadne ďalšie podrobnosti o mimosúdnych

rokovaniach žalobcu so žalovaným predmetné podanie neobsahovalo. Z obsahu podania

nebolo zrejmé ani to, či čiastočné späťvzatie žaloby bolo výsledkom dohody žalobcu

so žalovaným, alebo sa tak rozhodol žalobca sám na základe iných skutočností. Podanie bolo

súdu doručené bez akýchkoľvek príloh. Žalobca tento svoj dispozičný úkon následne

zopakoval ústne do zápisnice na pojednávaní dňa 3. februára 2009 (č. l. 189 spisu), dôvod

čiastočného späťvzatia žaloby neuviedol. Nasledovalo pojednávanie dňa 28. apríla 2010,

na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalobcu zaviazal

k náhrade trov konania. V odvolaní proti výroku rozsudku o trovách konania žalobca ako

odvolateľ tvrdil, že po späťvzatí žaloby v časti istiny 32 227,-- Sk došlo na základe rokovaní

medzi žalobcom a žalovaným k dohode o tom, že žalobca vezme návrh späť v časti

o zaplatenie 601 431,-- Sk, ktorú skutočnosť žalobca oznámil súdu podaním zo dňa

11. októbra 2005. Žalovaný vo svojom vyjadrení k predmetnému odvolaniu výslovne poprel

pravdivosť tvrdenia žalobcu o existencii mimosúdnej dohody so žalobcom. Uviedol, že aj keď

súd dňa 22. júna 2005 odročil pojednávanie za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody,

účastníci nikdy skutočne nerokovali o mimosúdnom urovnaní sporu v časti o zaplatenie

601 431,-- Sk. Nikdy sa za tým účelom osobne nestretli a neuzavreli písomnú dohodu

o urovnaní podľa ust. . Čiastočné späťvzatie žaloby

podaním z 5. septembra 2005 bolo podľa žalovaného dôsledkom jednostranného rozhodnutia

žalobcu, ovplyvneného vývojom súdneho konania a argumentáciou žalovaného v konaní.

Vzhľadom na protichodné vyjadrenia sporových strán nie je ani dovolaciemu súdu

zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd ku skutkovému zisteniu, že „v prevažnej časti

19 963,85 Eur došlo k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania“. Z odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia žiadne také skutkové zistenie nevyplývalo. Zároveň nemohlo ísť

ani o skutkový poznatok, založený na zhodnom tvrdení účastníkov konania v zmysle ust.

, keďže žalovaný existenciu mimosúdnej dohody so žalobcom výslovne

popieral. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odvolací súd na preukázanie uvedenej skutočnosti

10 1M Obdo 1/2012

vykonával nejaké dokazovanie, keďže rozhodol bez nariadenia pojednávania. Taktiež nie je

celkom jasné (pre nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia), aký právny záver

odvolací súd z tohto skutkového zistenia vyvodil, pokiaľ ide o náhradu trov konania. Možno

sa len domnievať, že nepriznaním náhrady trov konania žiadnemu z jeho účastníkov, mal

odvolací súd na mysli to, že žiadnej zo sporových strán nemožno pričítať zavinenie vo vzťahu

k zastaveniu konania v časti istiny 19 963,85 Eur. Pre takýto záver by však odvolací súd

musel mať nielen preukázanú existenciu mimosúdnej dohody účastníkov, ale musel by poznať

aj jej obsah.

Dovolací súd sa preto stotožnil predovšetkým s tými výhradami generálneho

prokurátora, ktoré sa týkajú nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu, pričom dospel k záveru, že odvolací súd rozhodol predčasne, keď svoje

rozhodnutie o trovách prvostupňového konania založil na skutkovom zistení, ktoré nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní. Zároveň je jeho rozhodnutie z hľadiska právneho

posúdenia veci nepreskúmateľné. Pod právnym posúdením veci sa rozumie podradenie

zisteného skutkového stavu pod určitý právny predpis. V rámci právneho posúdenia veci by

mal súd nielen citovať použitý právny predpis, ale podať aj jeho stručný výklad a objasniť,

na základe čoho dospel k záveru, že práve tento právny predpis treba aplikovať na zistený

skutkový stav. Takéto právne posúdenie veci v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu

chýba. Odvolací súd tým svoje konanie zaťažil tzv. inou vadou v zmysle ust. § 243f ods. 1

písm. b/ , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (R 111/1998).

generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

ust. v spojení s ust. , keďže to vyžadovala ochrana práv

a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného uznesenie Krajského súdu

v Bratislave č. k. -283 z 29. júna 2011 v zmysle ust.

v spojení s ust. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým,

že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

11 1M Obdo 1/2012

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal toto uznesenie hlasovaním

v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2013

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová