Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/57/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. D., bývajúceho v K.,

zastúpeného prof. JUDr. J. K., CSc., advokátom v K., proti ţalovanej R., so sídlom

v K., zastúpenej JUDr. G. G., advokátom v K., o zaplatenie 356 € s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 30. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 5. novembra 2010 č.k. -264 uloţil

ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 356 € so 4 % ročným úrokom z omeškania

od 28.2.2009 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu ţalobcu trovy konania

189,59 €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil poukazom

na § 788 ods. l aţ 4, § 37 ods. 1 aţ 3, § 39, § 3 ods. 1, § 516 ods. 1, § 575 ods. 1, 2, § 800

ods. 1, 3 a , , , aţ 3, ,

o poisťovníctve, a o poisťovníctve

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l. l. 2005. Mal za preukázané,

ţe ţalobca ako poistenec uzatvoril 25. februára 1999 so ţalovanou ako poisťovateľom poistnú

zmluvu typu U., so začiatkom poistenia 26. februára 1999 na dobu 10 rokov. Jej predmetom

bolo ţivotné poistenie pre prípad smrti a pre prípad doţitia. Výška poistného bola dojednaná

na sumu 463 Sk mesačne, doba platenia poistného na 5 rokov a výška poistných súm na

30 000 Sk pre prípad smrti a 39 651 Sk pre prípad doţitia. Na základe predmetnej poistnej

2

zmluvy vznikol medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah. Súd prejudiciálne skúmal, či došlo

k predčasnému zániku poistenia k 16. máju 2008, ako tvrdila ţalovaná, a či ţalobcovi vznikol

nárok (len) na vyplatenie odkupnej hodnoty v sume 960,17 € a zanikol nárok na poistné

plnenie v sume 39 651 Sk (1 316,17 €), ktoré bolo dojednané v zmluve pre prípad doţitia

(k 25. februáru 2009). Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania uzavrel, ţe

ţalovaná v konaní nepreukázala, ţe po uzavretí predmetnej poistnej zmluvy došlo medzi

účastníkmi k dohode o zmene vzájomných práv a povinností, ani ţe bola naplnená niektorá zo

skutočností spôsobujúcich neplatnosť zmluvy, alebo skutočnosť dojednaná v poistných

podmienkach, či predpokladaná , ktorá by spôsobovala predčasný

zánik poistenia. Ţalovaná v konaní dostatočným spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie,

ţe plnenie podľa pôvodnej zmluvy sa stalo nemoţným. Ak je plnenie nemoţné len

subjektívne - iba pre dlţníka (napr. pre jeho platobnú neschopnosť), záväzok nezaniká. Ani zo

skutočnosti (ktorá navyše nebola dostatočne preukázaná), ţe v zmluve nebola určená výška

poistného na základe poistných matematických metód v zmysle neskoršieho zákona

o poisťovníctve tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých

záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich

umiestnenia, nemoţno všeobecne usudzovať, ţe zmluva svojím obsahom a účelom odporuje

zákonu. Pokiaľ by aj bolo preukázané, ţe orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce

produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre ţalovanú by to

neznamenalo zánik povinností zo zmluvy, ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na

náhradu škody (vzniknutej po splnení jej záväzkov voči poistníkovi), resp. ušlého zisku. Preto

súd uzavrel, ţe ţalovaná podľa poistnej zmluvy mala 26. februára 2009 vyplatiť ţalobcovi

dohodnutú poistnú sumu 39 651 Sk (1 316,17 €). Pretoţe k uvedenému dňu ţalovaná

ţalobcovi uhradila len 960,17 € zaviazal ju súd na zaplatenie zvyšku v sume 356 €. Spolu

s istinou súd zaviazal ţalovanú zaplatiť ţalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania. O trovách

konania súd rozhodol podľa ustanovenia

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 30. októbra 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe pokiaľ ţalovaná v odvolaní namietala

postup súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov, nie je jej odvolanie dôvodné. Súd

prvého stupňa postupoval v súlade s pri oboznamovaní listinných

dôkazov. Z obsahu spisu taktieţ vyplýva, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je

prekvapivé, keďţe spĺňa poţiadavku predvídateľnosti pre účastníkov. Účastníci v priebehu

3

konania mali moţnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam do rozhodnutia

vo veci samej a odôvodnenie napadnutého rozsudku má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Súd prvého stupňa preto pri vedení pojednávania postupoval v súlade s ustanoveniami

a oboznámil zákonným spôsobom aj obsah listinných

dôkazov obsiahnutých v spise, z ktorých pri rozhodnutí vo veci samej vychádzal. Odvolací

súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe ani ďalšie odvolacie dôvody uvádzané ţalovanou

nie sú naplnené. Uviedol, ţe okresnému súdu nebolo moţné vytknúť nedostatočné zistenie

skutkového stavu, ani ţe by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, ţe by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ţe by v jeho

hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, ţe by výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z aţ ,

alebo ţe by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, prípadne ţe

pouţité zákonné ustanovenia nesprávne vyloţil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný

a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd

prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náleţite zistil skutkový

stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa , dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj zaloţil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver. Uviedol, ţe vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce boli aj

dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţnil a na tieto

odkázal ( ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla oba

rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

alebo zmeniť tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamietne. Prípustnosť dovolania odôvodnila

a jeho dôvodnosť aţ c/ Namietala, ţe vo veci

nebolo odvolacím súdom nariadené pojednávanie. Podľa názoru ţalovanej na náleţité

prejednanie odvolania a na následné správne právne posúdenie veci a rozhodnutie bolo

nevyhnutné, aby odvolací súd nariadil pojednávanie. Ţalovaná sa domnieva, ţe tento postup

bol nutný z dôvodu, aby boli náleţite a so všetkou starostlivosťou vykonané dôkazy, pretoţe

súd prvého stupňa niektoré z navrhnutých dôkazov odmietol vykonať z dôvodu ich

nerelevantnosti. Nepripustenie označeného dôkazu navrhovaného ţalovanou znamená, ţe

práve tento dôkaz mohol objasniť celkový priebeh vzniku poistného vzťahu. Uviedla, ţe

platnosť zmluvy nikdy nespochybňovala. Skutočnosť, ţe táto okolnosť bola medzi účastníkmi

poistného vzťahu nesporná a napriek tomu ju súd dokazoval, i keď nemal, navodzuje

pochybnosti o inej vade konania, ktorá mohla mať v spojení s inými dôkazmi resp. dôkazmi

nevykonanými, ale navrhovanými, za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Pre ţalovanú bolo dôleţité dokázať skutočnosti, ţe v dôsledku následnej a objektívnej

nemoţnosti plnenia zo skôr dojednanej poistnej zmluvy so ţalobcom práve pod vplyvom

zmeny zákona o poisťovníctve došlo k zániku predmetného právneho vzťahu. Ţalovaná

v konaní dokázala, ţe zmena zákona v hmotnej podobe zasiahla do súkromno-právnych

vzťahov účastníkov konania. Rozhodnutia súdov pokladá za nedostatočne odôvodnené

a za nepresvedčivé. V ďalšej časti svojho dovolania namietala nesprávne právne posúdenie

súdmi oboch stupňov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

V zmysle dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

V danej veci bolo dovolaním ţalovanej napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu o peňaţnom plnení v sume 356 €, ktorá suma nedosahuje trojnásobok

minimálnej mzdy v čase podania ţaloby. Minimálna mzda v deň podania ţaloby t.j. 23. júna

2009 bola podľa nariadenia vlády č. 295,50 € a jej trojnásobok

predstavoval sumu 886,50 €. Preto dovolanie ţalovanej nie je podľa ustanovenia § 238 ods. 5

prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v Podľa je dovolanie prípustné proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala vadu v zmysle , ktorú videla v tom, ţe

odvolací súd nenariadil na prejednanie jej odvolania pojednávanie.

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2012) na prejednanie odvolania

proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy,

ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ ide o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa (v znení účinnom do 31.12.2012) v ostatných prípadoch

moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

V zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd môţe o odvolaní rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania vţdy, ak nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok, pričom

oprávnenie posudzovať ich splnenie má výlučne odvolací súd, ktorý zvaţuje potrebu doplniť

alebo zopakovať dokazovanie ( ), rovnako ako existenciu dôleţitého

verejného záujmu, ktorý je dôvodom na nariadenie pojednávania len vtedy, ak by otázky,

ktoré sú predmetom konania, mohli mať širší spoločenský dopad a ak by ochrana práv

a právom chránených záujmov účastníkov konania mohla byť významná i pre iné subjekty.

V prejednávanej veci mal odvolací súd v čase rozhodovania (ako to vyplýva z jeho

rozhodnutia) za to, ţe súd prvého stupňa dokazovanie vykonal v dostatočnom rozsahu pre

rozhodnutie vo veci, preto nepovaţoval za potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať.

Rovnako daná vec sa netýka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Moţno teda

uzavrieť, ţe v predmetnej veci nebola splnená ani jedna z podmienok ustanovenia § 214

ods. 1 , preto odvolací súd nebol v čase rozhodovania povinný nariadiť pojednávanie

v zmysle tohto ustanovenia a mohol postupovať podľa odseku 2.

Dovolateľka ďalej uviedla, ţe rozhodnutia súdov nie sú dostatočne odôvodnené a sú

nepresvedčivé.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe vyššie uvedená námietka

dovolateľky taktieţ nie je dôvodná.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu ().

Podľa v odôvodnení rozsudku (v danom prípade aj s poukazom

na ) súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo

presvedčivé.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, prečo ţalobe vyhovel. Rovnako odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil

(aj s poukazom na obsah a dôvodnosť odvolania). Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade

a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich

účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka

sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. ).

Pokiaľ dovolateľka namietala odňatie moţnosti konať pred súdom nevykonaním

dokazovania, ktoré súdu navrhla, dovolací súd uvádza, ţe posúdenie návrhu na vykonanie

dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120

ods. 1 ), nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok

neúplnosť skutkových zistení, nezakladá ale procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237

(R 37/1993). Nevykonaním ţalovanou navrhovaného dokazovania nemohlo preto

dôjsť k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom.

Dovolateľka v dovolaní ďalej tvrdila, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tohto tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľky ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, ţe právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

V danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolanie ţalovanej ako neprípustné podľa v spojení

9

s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však ţiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

), navyše mu ani ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. marca 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová