Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/29/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., s. r. o., K., B., zast.

JUDr. P. P., advokátom, K., B. proti ţalovanému: H. N., P., zast. P. s. r. o., Ţ., B., o

zaplatenie 33 985,93 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8

, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2011,

č. k. -123, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2011 č. k. -123 a

uznesenie Okresného súdu Senica z 11. februára 2011 č. k -109 z r u š u j e a

vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Senica vo veci ţalobcu A., s. r. o., proti ţalovanému H. N., o zaplatenie

33 985,93 eur s príslušenstvom, uznesením zo dňa 11. februára 2011 č. k -109

odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica č. k 8

-100 zo dňa 14. 12. 2010, v ktorom návrhu ţalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Uviedol, ţe vo veci vydal dňa 14. 12. 2010 platobný rozkaz, v ktorom návrhu ţalobcu

v celom rozsahu vyhovel.

Ţalovaný podal včas odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, ţe

rozhodnutie súdu povaţuje za predčasné, nakoľko ţalovaný má záujem o mimosúdne

rokovanie so ţalobcom. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe k úhrade všetkých jeho záväzkov nedošlo

z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, pričom ihneď po úhrade pohľadávok ţalovaného

zo strany jeho dlţníkov uhradí svoje záväzky voči ţalobcovi. Zároveň ţalovaný poţiadal o

splátkový kalendár, podľa ktorého by svoje záväzky ţalobcovi spláca.

2

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, podľa súd môţe aj bez

výslovnej ţiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v

návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených

navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloţí odporcovi aby do 15 dní od doručenia platobného

rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej

lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa

musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepouţije.

Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s

odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávame. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o

ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/

oneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník

poučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou.

Zo spisu mal súd preukázané, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k.

-100 zo dňa 14. 12. 2010 prevzal ţalovaný do vlastných rúk dňa 11. 01. 2011.

Dňa 19. 01. 2011 ţalovaný odovzdal na prepravu list označený ako odpor proti platobnému

rozkazu. Keďţe zákonná lehota na podanie odporu v zmysle bola

zachovaná, súc povaţoval odpor ţalovaného za podaný včas.

Ţalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, ţe má záujem o

mimosúdne rokovanie so ţalobcom a o dohodu na splátkovom kalendári, keďţe k úhrade

všetkých jeho záväzkov voči ţalobcovi nedošlo iba z dôvodu druhotnej platobnej

neschopnosti ţalovaného.

Súd vzhľadom na obsah odporu ţalovaného skonštatoval, ţe ţalovaný nijakým

spôsobom nespochybnil existenciu a ani výšku ţalobcovej pohľadávky, ale iba namietal svoju

momentálnu platobnú neschopnosť a ţiadal o moţnosť dohodnúť sa na splátkovom kalendári.

Odpor ţalovaného tak súd povaţoval za podaný bez odôvodnenia vo veci samej, pričom

pokiaľ ide o ţiadosť ţalovaného o moţnosť splácania dlhu v splátkach, s touto sa ţalovaný

3

musí obrátiť priamo na ţalobcu. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie odporu vo veci

samej súd odpor ţalovaného v zmysle odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa

domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, ţe hoci v obsahu odporu uznal

existenciu určitých podlţností voči ţalobcovi, neuviedol v ňom, ţe ide o dlh uvádzaný

ţalobcom a namietal tieţ, ţe ţalobca návrh dostatočne neodôvodnil a obmedzil sa iba na

tvrdenie typu „vykonal dohodnuté plnenie“. Súd si nesprávne vysvetlil jeho vyjadrenie o

existencii záväzkov, pričom on sa v odpore snaţil poukázať na skutočnosť, ţe nemá

vedomosť o existencii všetkých pohľadávok uplatnených v návrhu a neuviedol, ţe záväzky, o

ktorých vedomosť má, sú totoţné s uplatnenými v návrhu.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania a

po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania

ţalovaného.

V súlade s procesným predpisom súd prvého stupňa odpor ţalovaného neodmietol z

dôvodu uznania záväzku voči ţalobcovi, ako sa odvolateľ zrejme domnieval, ale z dôvodu, ţe

odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej

pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Takéto tvrdenia odpor skutočne

neobsahuje, pričom za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno povaţovať prejavenie

záujmu o mimosúdne rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o splátkach, hoci aj bez

špecifikácie uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za predčasné so ţiadosťou o

poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania, či ozrejmenie dôvodov, pre ktoré

záväzky doposiaľ uhradené neboli.

Súd prvého stupňa preto odpor ţalovaného správne odmietol a odvolací súd jeho

odvolaním napadnuté uznesenie podľa potvrdil, a podľa ust.

v spojení s § 142 ods. 1 priznal súd, v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi právo na

náhradu trov konania vo výške nákladov právneho zastúpenia výške 577,58 eur.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Mal za to, ţe

neboli dané zákonné dôvody na odmietnutie odporu proti vydanému platobnému rozkazu

pretoţe nebol odôvodnený vo veci samej. Poukázal, ţe uţ v podanom odpore uviedol, ţe mu

4

neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k nim v odpore nemôţe vyjadriť.

Napriek tejto skutočnosti ţalovanému neboli prílohy k návrh ţalobcu nikdy doručené. Z tohto

dôvodu sa ţalovaný nemohol dostatočne oboznámiť s obsahom návrhu ţalobcu a preto jeho

odpor voči platobnému rozkazu nemohol byť dostatočne odôvodnený. Ţalovaný v podanom

odpore sa snaţil poukázať na skutočnosť, ţe nemá vedomosť o existencii všetkých

pohľadávok uplatnených v návrhu a hlavne nikde neuviedol, ako sa súd prvého stupňa mylne

domnieval, ţe záväzky o ktorých má vedomosť sú totoţné s tými, ktoré sú uplatnené v

návrhu. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a nezobral

do úvahy namietané skutočnosti uvedené v odvolaní. Podľa názoru ţalovaného v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Ţalovaný súčasne s podaním dovolania poţiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti

rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ) po zistení, ţe dovolanie

podala včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa , dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu.

Proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a

Podľa veta prvá , je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/

) na zaujatie stanoviska. Podľa , je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

5

Dovolaním ţalovaného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje

znaky rozhodnutí uvedených v a , proti ktorým je dovolanie

prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z nemoţno vyvodiť.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesné prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v , ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť ( veta druhá ). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola v konaní

odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) sa rozumie procesné nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za

následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho

konania.

Dovolací súd so zreteľom na dovolacie námietky ţalovaného zdôrazňuje, ţe

ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do

súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci.

Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým

moţno úspešne odôvodniť procesné prípustné dovolanie (viď );

nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v

zmysle Samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov

nezakladá však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 nepripúšťa, ako to vyplýva z judikatúry

dovolacieho súdu.

6

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe namieta vadu podľa

a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe v podanom odpore mimo iného namietal, ţe mu neboli

doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, a preto sa k nim v podanom odpore nemôţe

vyjadriť.

Podľa § 79 ods. 1, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných

náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a

telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,

pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ

dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom

právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis

z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom

fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodne meno, sídlo a

identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie

štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka

dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou.

Podľa § 79 ods. 2, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré

sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 79 ods. 4, návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do

vlastných rúk.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z

podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predloţiť s potrebným počtom rovnopisov a s

prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby kaţdý účastník dostal jeden rovnopis,

ak je to potrebné. Ak účastník nepredloţí potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (42 ods. 3 ).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcov návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci

ţalobcu proti ţalovanému o zaplatenie 33 985,93 eur s príslušenstvom, bol okresnému súdu

doručený dňa 25. júna 2010 ( ). Z prezenčnej pečiatky súdu ďalej vyplýva,

ţe návrh bol súdu doručený dvakrát, počet príloh je zapísaný ako: Zv (zrejme zväzok príloh);

7

bez kolkov. V spise sa prílohy ţalobcu pripojené k návrhu na vydanie platobného rozkazu

nachádzajú v jednom vyhotovení na čl. 5 aţ 69. Na čl. 70 sa nachádza potvrdenie súdu s

obsahom, ţe uvedená vec 8 bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho

súdu JUDr. Boţene Sukupčákovej; súd potvrdzuje, ţe nebol zaplatený poplatok; počet príloh

k návrhu: zv (zrejme zväzok); počet rovnopisov pripojených k návrhu 2. Na výzvu súdu na

zaplatenie súdneho poplatku č. k. -78 zo dňa 01. júla 2010 ţalobca súdny

poplatok za návrh 2 039,00 eur zaplatil. Súd uznesením č. k. -96 zo dňa 21.

septembra 2010 vyzval ţalobcu pod následkom odmietnutia návrhu na vydanie platobného

rozkazu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil podanie

označené ako návrh na vydanie platobného rozkazu, doručené súdu 25. 06. 2010, k sp. zn.

8 takto :

Doplniť petit návrhu o obdobie, za ktoré má ţalovaný platiť úrok z omeškania zo

ţalovanej sumy (uvedením dňa, mesiaca a roka, od ktorého má ţalovaný platiť úrok Z

omeškania zo ţalovanej sumy do kedy ho ţiada zaplatiť),

Doplnený návrh musí byť vlastnoručne podpísaný, datovaný a vyhotovený v dvoch

rovnopisoch.

Ţalobca výzve a uzneseniu súdu na odstránenie vád vyhovel, a následne súd vydal dňa

14. decembra 2010 pod č. k. -100 platobný rozkaz, ktorým uloţil ţalovanému,

aby do 15 dní odo dňa doručenia toho platobného rozkazu zaplatil ţalobcovi 33 985,93 eur

spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z jednotlivých súm odo dňa omeškania do zaplatenia.

Zo súdneho spisu - doručenky z platobného rozkazu do vlastných rúk ţalovaného (čl.

101) vyplýva, ţe súd okrem návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp., jeho opravu a

doplnenie návrhu, ţiadne prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu ţalovanému

nedoručoval.

Ţalovaný v súlade s poučením v platobnom rozkaze podal proti nemu odpor, v odpore

mimo iného súd upozornil, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu, a preto sa k nim nemôţe

vyjadriť.

Súd prvého stupňa uznesením ţalovaným podaný odpor „vzhľadom na jeho

nedostatočné odôvodnenie vo veci samej“, s poukazom na ustanovenie

odmietol.

8

Odvolací súd v potvrdzujúcom uznesení uviedol, ţe súd prvého stupňa odmietol z

dôvodu, ţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom

priznanej pohľadávky, jej príslušenstva. Takéto tvrdenia odpor skutočne neobsahuje, pričom

za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno povaţovať prejavenie záujmu o mimosúdne

rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o splátkach, hoci aj bez špecifikácie

uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za predčasné so ţiadosťou o poskytnutie

časového priestoru na mimosúdne rokovania, či ozrejmenie dôvodov, pre ktoré záväzky

doposiaľ uhradené neboli.

Podľa , kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (,

) kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci konaní pred všeobecnými súdmi

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má kaţdý

právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,

ktorý predpokladá pouţitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený

stav veci. Podstata základného práva na súdnu podľa spočíva vtom, ţe

kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá

povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa

namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok o základnom

práve na súdnu ochranu vykonáva ( , v spojení s ). Do obsahu

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo kaţdého na to, aby sa v jeho

veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom

právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. -123 z 30. júna 2011,

ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -109 z 11. februára 2011 o

odmietnutí odporu ţalovaného proti platobnému rozkazu č. k. -100 zo

14. 12. 2010, sa uvádza: „ ... v súlade s procesným predpisom súd prvého stupňa odpor

ţalovaného neodmietol z dôvodu uznania záväzku voči ţalobcovi, ako sa odvolateľ zrejme

domnieval, ale z dôvodu, ţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu

9

platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Takéto

tvrdenia odpor skutočne neobsahuje, pričom za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno

povaţovať prejavenie záujmu o mimosúdne rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o

splátkach, hoci aj bez špecifikácie uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za

predčasné so ţiadosťou o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania, či

ozrejmenie dôvodov, pre ktoré záväzky doposiaľ uhradené neboli". Súd prvého stupňa preto

odpor ţalovaného správne odmietol a odvolací súd jeho odvolaním napadnuté uznesenie

podľa potvrdil.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe uvedeným uznesením krajského súdu bolo základné

právo ţalovaného na súdnu ochranu podľa a 46 ods. 1 porušené. Vadou konania podľa

uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s

odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie.

Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môţe ţalovaný uviesť

akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze

uloţenej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či ţalovaným uvádzané skutočnosti sú aj

spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).

V prejednávanej veci ţalovaný v podanom odpore uvádzal nielen vecné tvrdenia

spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloţenej povinnosti, ale aj tvrdenie

právne, spočívajúce v tom, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k

nim v odpore nemôţe vyjadriť.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore sa zaoberal len vecnými

tvrdeniami ţalovaného a dospel k záveru, ţe tieto nie sú odporom s odôvodnením vo veci

samej. Právne tvrdenie v odpore, ţe k prílohy k návrhu mu neboli doručené, preto sa k nim

ţalovaný v odpore nemôţe vyjadriť, ponechal súd bez povšimnutia.

10

Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak ţalovaný v podanom odpore tvrdil, ţe

súd mu prílohy k návrhu na začatie konania nedoručil, preto sa k nim nemôţe vyjadriť, súd

prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore bol povinný s takouto právnou námietkou

ţalovaného sa zaoberať. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým odpor

ţalovaného proti platobnému rozkazu odmietol z dôvodu, ţe nebol odôvodnený vo veci

potvrdil ako vecne správne.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci ide o prípad

odmietnutia odporu proti platobnému rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli

splnené zákonné predpoklady.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), pripadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky

právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ().

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa

účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie.

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v

opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

11

Pri rozhodovaní o podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu je povinný

súd zaoberať sa účinne všetkými tvrdeniami spochybňujúcimi opodstatnenosť v platobnom

rozkaze uloţenej povinnosti. Ak odporca v podanom odpore tvrdí, ţe s návrhom na vydanie

platobného rozkazu mu neboli doručené prílohy návrhu, takáto námietka má zásadný význam,

keďţe súd je povinný doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami do vlastných rúk

účastníka. Súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením odporcu pri rozhodovaní o podanom odpore

nezaoberal, v odôvodnení dôvody pre ktoré to nepovaţoval za potrebné ani neuviedol.

Súd prvého stupňa podaný odpor uznesením odmietol s odôvodnením, ţe ţalobca

ţiadnym spôsobom nespochybnil existenciu ani výšku pohľadávky ţalobcu. Odvolací súd

napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretoţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia

spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku

jej príslušenstva.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci, teda posúdenia obsahu odporu ţalovaného proti vydanému rozkazu v tvrdení,

ţe súd prvého stupňa spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu nedoručil ţalovanému

jeho prílohy.

Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s

odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi

pojednávanie. Ţalovaný podaný odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil, ako bolo uţ

vyššie uvedené.

Podľa , ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre

ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak

dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Z uvedených dôvodov dovolací súd povaţuje napadnuté uznesenia oboch inštančných

súdov za nezákonné a preto uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -123 z

30. júna 2011 a uznesenie Okresného súdu Senica č. k. -109 z 11. februára 2011

zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.

12

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného

konania a tieţ dovolacieho konania ( ).

Uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. 03. 2013

JUDr. Štefan Šatka, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková