Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce8/387763.21b93f.pdf
PDF · 172.15 KB
No categories available
1Obdo/29/2012
Najvyšší súd 1 Obdo 29/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A., s. r. o., K., B., zast.
JUDr. P. P., advokátom, K., B. proti ţalovanému: H. N., P., zast. P. s. r. o., Ţ., B., o
zaplatenie 33 985,93 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 8
Cb/14/2011, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2011,
č. k. 21 Cob/65/2011-123, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2011 č. k. 21 Cob/65/2011-123 a
uznesenie Okresného súdu Senica z 11. februára 2011 č. k 8 Cb/14/2011-109 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Senica vo veci ţalobcu A., s. r. o., proti ţalovanému H. N., o zaplatenie
33 985,93 eur s príslušenstvom, uznesením zo dňa 11. februára 2011 č. k 8 Cb/14/2011-109
odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica č. k 8
Rob/179/2010-100 zo dňa 14. 12. 2010, v ktorom návrhu ţalobcu v celom rozsahu vyhovel.
Uviedol, ţe vo veci vydal dňa 14. 12. 2010 platobný rozkaz, v ktorom návrhu ţalobcu
v celom rozsahu vyhovel.
Ţalovaný podal včas odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, ţe
rozhodnutie súdu povaţuje za predčasné, nakoľko ţalovaný má záujem o mimosúdne
rokovanie so ţalobcom. Ďalej ţalovaný uviedol, ţe k úhrade všetkých jeho záväzkov nedošlo
z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, pričom ihneď po úhrade pohľadávok ţalovaného
zo strany jeho dlţníkov uhradí svoje záväzky voči ţalobcovi. Zároveň ţalovaný poţiadal o
splátkový kalendár, podľa ktorého by svoje záväzky ţalobcovi spláca.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, podľa § 172 ods. 1 O. s. p. súd môţe aj bez
výslovnej ţiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v
návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňaţnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených
navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloţí odporcovi aby do 15 dní od doručenia platobného
rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej
lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepouţije.
Podľa § 174 ods. 2 O. s. p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s
odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávame. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o
ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Podľa § 174 ods. 3 O. s. p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/
oneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník
poučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou.
Zo spisu mal súd preukázané, ţe platobný rozkaz Okresného súdu Senica č. k.
8 Rob/179/2010-100 zo dňa 14. 12. 2010 prevzal ţalovaný do vlastných rúk dňa 11. 01. 2011.
Dňa 19. 01. 2011 ţalovaný odovzdal na prepravu list označený ako odpor proti platobnému
rozkazu. Keďţe zákonná lehota na podanie odporu v zmysle § 172 ods. 1 O. s. p. bola
zachovaná, súc povaţoval odpor ţalovaného za podaný včas.
Ţalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, ţe má záujem o
mimosúdne rokovanie so ţalobcom a o dohodu na splátkovom kalendári, keďţe k úhrade
všetkých jeho záväzkov voči ţalobcovi nedošlo iba z dôvodu druhotnej platobnej
neschopnosti ţalovaného.
Súd vzhľadom na obsah odporu ţalovaného skonštatoval, ţe ţalovaný nijakým
spôsobom nespochybnil existenciu a ani výšku ţalobcovej pohľadávky, ale iba namietal svoju
momentálnu platobnú neschopnosť a ţiadal o moţnosť dohodnúť sa na splátkovom kalendári.
Odpor ţalovaného tak súd povaţoval za podaný bez odôvodnenia vo veci samej, pričom
pokiaľ ide o ţiadosť ţalovaného o moţnosť splácania dlhu v splátkach, s touto sa ţalovaný
musí obrátiť priamo na ţalobcu. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie odporu vo veci
samej súd odpor ţalovaného v zmysle § 174 ods. 3 O. s. p. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa
domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, ţe hoci v obsahu odporu uznal
existenciu určitých podlţností voči ţalobcovi, neuviedol v ňom, ţe ide o dlh uvádzaný
ţalobcom a namietal tieţ, ţe ţalobca návrh dostatočne neodôvodnil a obmedzil sa iba na
tvrdenie typu „vykonal dohodnuté plnenie“. Súd si nesprávne vysvetlil jeho vyjadrenie o
existencii záväzkov, pričom on sa v odpore snaţil poukázať na skutočnosť, ţe nemá
vedomosť o existencii všetkých pohľadávok uplatnených v návrhu a neuviedol, ţe záväzky, o
ktorých vedomosť má, sú totoţné s uplatnenými v návrhu.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a
po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania
ţalovaného.
V súlade s procesným predpisom súd prvého stupňa odpor ţalovaného neodmietol z
dôvodu uznania záväzku voči ţalobcovi, ako sa odvolateľ zrejme domnieval, ale z dôvodu, ţe
odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej
pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Takéto tvrdenia odpor skutočne
neobsahuje, pričom za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno povaţovať prejavenie
záujmu o mimosúdne rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o splátkach, hoci aj bez
špecifikácie uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za predčasné so ţiadosťou o
poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania, či ozrejmenie dôvodov, pre ktoré
záväzky doposiaľ uhradené neboli.
Súd prvého stupňa preto odpor ţalovaného správne odmietol a odvolací súd jeho
odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, a podľa ust. § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 priznal súd, v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi právo na
náhradu trov konania vo výške nákladov právneho zastúpenia výške 577,58 eur.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Mal za to, ţe
neboli dané zákonné dôvody na odmietnutie odporu proti vydanému platobnému rozkazu
pretoţe nebol odôvodnený vo veci samej. Poukázal, ţe uţ v podanom odpore uviedol, ţe mu
neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k nim v odpore nemôţe vyjadriť.
Napriek tejto skutočnosti ţalovanému neboli prílohy k návrh ţalobcu nikdy doručené. Z tohto
dôvodu sa ţalovaný nemohol dostatočne oboznámiť s obsahom návrhu ţalobcu a preto jeho
odpor voči platobnému rozkazu nemohol byť dostatočne odôvodnený. Ţalovaný v podanom
odpore sa snaţil poukázať na skutočnosť, ţe nemá vedomosť o existencii všetkých
pohľadávok uplatnených v návrhu a hlavne nikde neuviedol, ako sa súd prvého stupňa mylne
domnieval, ţe záväzky o ktorých má vedomosť sú totoţné s tými, ktoré sú uplatnené v
návrhu. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a nezobral
do úvahy namietané skutočnosti uvedené v odvolaní. Podľa názoru ţalovaného v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Ţalovaný súčasne s podaním dovolania poţiadal dovolací súd o odklad vykonateľnosti
rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie
podala včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu.
Proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.
Podľa § 239 ods. 1 veta prvá O. s. p., je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu
prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodol
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/
O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p., je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním ţalovaného je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje
znaky rozhodnutí uvedených v § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p., proti ktorým je dovolanie
prípustné; prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 O. s. p. nemoţno vyvodiť.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesné prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie
proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov
niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či ţalovanému bola v konaní
odňatá moţnosť pred súdom konať. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O. s. p.) sa rozumie procesné nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za
následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho
konania.
Dovolací súd so zreteľom na dovolacie námietky ţalovaného zdôrazňuje, ţe
ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do
súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci.
Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým
moţno úspešne odôvodniť procesné prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.);
nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v
zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov
nezakladá však prípustnosť dovolania v zmysle § 237 nepripúšťa, ako to vyplýva z judikatúry
dovolacieho súdu.
Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe namieta vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
a túto vyvodzuje zo skutočnosti, ţe v podanom odpore mimo iného namietal, ţe mu neboli
doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, a preto sa k nim v podanom odpore nemôţe
vyjadriť.
Podľa § 79 ods. 1, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náleţitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a
telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve,
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom
právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis
z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom
fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodne meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie
štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka
dvojstranných právnych vzťahov medzi ţalobcom a ţalovaným (§ 90), nazýva sa ţalobou.
Podľa § 79 ods. 2, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré
sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôţe pripojiť bez svojej viny.
Podľa § 79 ods. 4, návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do
vlastných rúk.
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyţaduje ďalšie náleţitosti, musí byť z
podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predloţiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby kaţdý účastník dostal jeden rovnopis,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloţí potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (42 ods. 3 O. s. p.).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcov návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci
ţalobcu proti ţalovanému o zaplatenie 33 985,93 eur s príslušenstvom, bol okresnému súdu
doručený dňa 25. júna 2010 (§ 82 ods. 1 O. s. p.). Z prezenčnej pečiatky súdu ďalej vyplýva,
ţe návrh bol súdu doručený dvakrát, počet príloh je zapísaný ako: Zv (zrejme zväzok príloh);
bez kolkov. V spise sa prílohy ţalobcu pripojené k návrhu na vydanie platobného rozkazu
nachádzajú v jednom vyhotovení na čl. 5 aţ 69. Na čl. 70 sa nachádza potvrdenie súdu s
obsahom, ţe uvedená vec 8 Rob/179/2010 bola pridelená na rozhodnutie sudcovi tunajšieho
súdu JUDr. Boţene Sukupčákovej; súd potvrdzuje, ţe nebol zaplatený poplatok; počet príloh
k návrhu: zv (zrejme zväzok); počet rovnopisov pripojených k návrhu 2. Na výzvu súdu na
zaplatenie súdneho poplatku č. k. 8 Rob 179/2010-78 zo dňa 01. júla 2010 ţalobca súdny
poplatok za návrh 2 039,00 eur zaplatil. Súd uznesením č. k. 8 Rob 179/2010-96 zo dňa 21.
septembra 2010 vyzval ţalobcu pod následkom odmietnutia návrhu na vydanie platobného
rozkazu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil podanie
označené ako návrh na vydanie platobného rozkazu, doručené súdu 25. 06. 2010, k sp. zn.
8 Rob/179/2010 takto :
Doplniť petit návrhu o obdobie, za ktoré má ţalovaný platiť úrok z omeškania zo
ţalovanej sumy (uvedením dňa, mesiaca a roka, od ktorého má ţalovaný platiť úrok Z
omeškania zo ţalovanej sumy do kedy ho ţiada zaplatiť),
Doplnený návrh musí byť vlastnoručne podpísaný, datovaný a vyhotovený v dvoch
rovnopisoch.
Ţalobca výzve a uzneseniu súdu na odstránenie vád vyhovel, a následne súd vydal dňa
14. decembra 2010 pod č. k. 8 Rob 179/2010-100 platobný rozkaz, ktorým uloţil ţalovanému,
aby do 15 dní odo dňa doručenia toho platobného rozkazu zaplatil ţalobcovi 33 985,93 eur
spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z jednotlivých súm odo dňa omeškania do zaplatenia.
Zo súdneho spisu - doručenky z platobného rozkazu do vlastných rúk ţalovaného (čl.
101) vyplýva, ţe súd okrem návrhu na vydanie platobného rozkazu, resp., jeho opravu a
doplnenie návrhu, ţiadne prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu ţalovanému
nedoručoval.
Ţalovaný v súlade s poučením v platobnom rozkaze podal proti nemu odpor, v odpore
mimo iného súd upozornil, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu, a preto sa k nim nemôţe
vyjadriť.
Súd prvého stupňa uznesením ţalovaným podaný odpor „vzhľadom na jeho
nedostatočné odôvodnenie vo veci samej“, s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 3 O. s. p.
odmietol.
Odvolací súd v potvrdzujúcom uznesení uviedol, ţe súd prvého stupňa odmietol z
dôvodu, ţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu platobným rozkazom
priznanej pohľadávky, jej príslušenstva. Takéto tvrdenia odpor skutočne neobsahuje, pričom
za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno povaţovať prejavenie záujmu o mimosúdne
rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o splátkach, hoci aj bez špecifikácie
uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za predčasné so ţiadosťou o poskytnutie
časového priestoru na mimosúdne rokovania, či ozrejmenie dôvodov, pre ktoré záväzky
doposiaľ uhradené neboli.
Podľa § 46 ods. 1 Ústavy, kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom
orgáne Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02,
III. ÚS 63/06) kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská
republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má kaţdý
právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy,
ktorý predpokladá pouţitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený
stav veci. Podstata základného práva na súdnu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva vtom, ţe
kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá
povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa
namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom
práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy, v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo kaţdého na to, aby sa v jeho
veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
V odôvodnení uznesenia krajského súdu č. k. 21 Cob/65/2011-123 z 30. júna 2011,
ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 8 Cb/14/2011-109 z 11. februára 2011 o
odmietnutí odporu ţalovaného proti platobnému rozkazu č. k. 8 Rob/179/2010-100 zo
14. 12. 2010, sa uvádza: „ ... v súlade s procesným predpisom súd prvého stupňa odpor
ţalovaného neodmietol z dôvodu uznania záväzku voči ţalobcovi, ako sa odvolateľ zrejme
domnieval, ale z dôvodu, ţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia spochybňujúce existenciu
platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku jej príslušenstva. Takéto
tvrdenia odpor skutočne neobsahuje, pričom za odôvodnenie odporu vo veci samej nemoţno
povaţovať prejavenie záujmu o mimosúdne rokovanie so ţalobcom a uzatvorenie dohody o
splátkach, hoci aj bez špecifikácie uznávaných záväzkov, ani označenie rozhodnutia za
predčasné so ţiadosťou o poskytnutie časového priestoru na mimosúdne rokovania, či
ozrejmenie dôvodov, pre ktoré záväzky doposiaľ uhradené neboli". Súd prvého stupňa preto
odpor ţalovaného správne odmietol a odvolací súd jeho odvolaním napadnuté uznesenie
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe uvedeným uznesením krajského súdu bolo základné
právo ţalovaného na súdnu ochranu podľa a 46 ods. 1 ústavy porušené. Vadou konania podľa
uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 174 ods. 2 veta prvá, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s
odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie.
Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môţe ţalovaný uviesť
akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze
uloţenej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či ţalovaným uvádzané skutočnosti sú aj
spôsobilé pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie (R 76/1999).
V prejednávanej veci ţalovaný v podanom odpore uvádzal nielen vecné tvrdenia
spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloţenej povinnosti, ale aj tvrdenie
právne, spočívajúce v tom, ţe mu neboli doručené prílohy k návrhu navrhovateľa, preto sa k
nim v odpore nemôţe vyjadriť.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore sa zaoberal len vecnými
tvrdeniami ţalovaného a dospel k záveru, ţe tieto nie sú odporom s odôvodnením vo veci
samej. Právne tvrdenie v odpore, ţe k prílohy k návrhu mu neboli doručené, preto sa k nim
ţalovaný v odpore nemôţe vyjadriť, ponechal súd bez povšimnutia.
Na základe uvedeného moţno uzavrieť, ţe ak ţalovaný v podanom odpore tvrdil, ţe
súd mu prílohy k návrhu na začatie konania nedoručil, preto sa k nim nemôţe vyjadriť, súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom odpore bol povinný s takouto právnou námietkou
ţalovaného sa zaoberať. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým odpor
ţalovaného proti platobnému rozkazu odmietol z dôvodu, ţe nebol odôvodnený vo veci
potvrdil ako vecne správne.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v danej veci ide o prípad
odmietnutia odporu proti platobnému rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli
splnené zákonné predpoklady.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), pripadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky
právne a skutkové, relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú
význam pre rozhodnutie.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení.
Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O. s. p.). Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Pri rozhodovaní o podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu je povinný
súd zaoberať sa účinne všetkými tvrdeniami spochybňujúcimi opodstatnenosť v platobnom
rozkaze uloţenej povinnosti. Ak odporca v podanom odpore tvrdí, ţe s návrhom na vydanie
platobného rozkazu mu neboli doručené prílohy návrhu, takáto námietka má zásadný význam,
keďţe súd je povinný doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami do vlastných rúk
účastníka. Súd prvého stupňa sa s týmto tvrdením odporcu pri rozhodovaní o podanom odpore
nezaoberal, v odôvodnení dôvody pre ktoré to nepovaţoval za potrebné ani neuviedol.
Súd prvého stupňa podaný odpor uznesením odmietol s odôvodnením, ţe ţalobca
ţiadnym spôsobom nespochybnil existenciu ani výšku pohľadávky ţalobcu. Odvolací súd
napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, pretoţe odpor neobsahuje ţiadne tvrdenia
spochybňujúce existenciu platobným rozkazom priznanej pohľadávky, jej výšku alebo výšku
jej príslušenstva.
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, teda posúdenia obsahu odporu ţalovaného proti vydanému rozkazu v tvrdení,
ţe súd prvého stupňa spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu nedoručil ţalovanému
jeho prílohy.
Podľa § 174 ods. 2 O. s. p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s
odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. Ţalovaný podaný odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil, ako bolo uţ
vyššie uvedené.
Podľa § 243b ods. 3 O. s. p., ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre
ktoré sa zrušilo rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak
dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
Z uvedených dôvodov dovolací súd povaţuje napadnuté uznesenia oboch inštančných
súdov za nezákonné a preto uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 21 Cob/65/2011-123 z
30. júna 2011 a uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 8 Cb/14/2011-109 z 11. februára 2011
zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Senica na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znova aj o trovách pôvodného
konania a tieţ dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. 03. 2013
JUDr. Štefan Šatka, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková