Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/91/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ N. K., bývajúcej v B., 2/

F. H., bývajúceho v B., 3/ J. L., bývajúcej v B., 4/ M. L., bývajúcej v D., 5/ R. L.,

bývajúceho v D., 6/ B. P., bývajúcej v T., 7/ K. L., bývajúceho v B., 8/ P. L., bývajúceho

v B., 9/ PhDr. G. L., bývajúcej v B., 10/ P. L., bývajúceho v B.,

11/ Mgr. A. N., bývajúcej v B., 12/ Ing. Ľ. L., bývajúceho v B., 13/ O. L., bývajúceho v B.,

14/ J. L., bývajúceho v B.,

15/ M. S., bývajúcej v B., 16/ E. L., bývajúceho v B., 17/ H. P., bývajúcej v B., všetci

zastúpení JUDr. H. L., advokátkou v B., 18/ E. L., bývajúcej v B., proti žalovanému H.,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 11

C 10/2004, o dovolaní žalobcov 1/ - 17/ proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave z 15. júna 2012 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/ - 17/ o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením (v poradí druhým) z 28. júna 2011 č.k.

-427 uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom 1/ - 17/ trovy konania

vo výške 61 604,84 € k rukám právnej zástupkyne žalobcov 1/ - 18/, a to v lehote 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobkyni 18/ náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania rozhodol podľa a priznal ich náhradu žalobcom 1/ až

17/. Pri vyčíslení odmeny za 1 úkon právnej služby vychádzal z hodnoty predmetu sporu

pripadajúcej na každého jednotlivého žalobcu, teda sumu 4 600 545 Sk, ktorú je žalovaný

povinný zaplatiť žalobcom, vydelil spoluvlastníckym podielom toho-ktorého žalobcu

na predmetnej nehnuteľnosti. Následne v zmysle § 13 ods. 1, § 17 ods. 2 vyhl.č. 163/2002

Z.z., resp. podľa , vyhl. č. určil odmenu za 1 úkon

2

právnej služby. Súd prvého stupňa ďalej v napadnutom uznesení poukázal na to, že

žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti sa mohli proti žalovanému domáhať

vydania bezdôvodného obohatenia každý samostatne v závislosti od veľkosti

spoluvlastníckeho podielu. Uviedol, že ak by sa jednotliví žalobcovia domáhali svojich

nárokov samostatne a každý by uplatnil určitú konkrétnu čiastku z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia, a súd by ich žalobe vyhovel, súčet trov právneho zastúpenia by bol

v porovnaní so sumou, ku ktorej dospel súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, vyšší iba

o sumu, o ktorú bola krátená odmena právnej zástupkyne žalobcov v dôsledku spoločného

zastupovania viacerých účastníkov v tomto konaní. Žalobkyni 18/ súd náhradu trov konania

nepriznal z dôvodu, že táto sa nestala spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti po nebohej

M. P. (pôvodná žalobkyňa 16/), keďže celý spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnosti zdedila žalobkyňa 17/.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcov 1/ - 18/ uznesením (v podarí druhým)

z 15. júna 2012 sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako

vecne správne v zmysle potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. V celom rozsahu sa stotožnil s výpočtom trov právneho zastúpenia

žalobcov 1/ - 17/ súdom prvého stupňa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu treba pri výpočte

trov právneho zastúpenia zohľadniť, že žalobcovia nemali v konaní postavenie nerozlučných

spoločníkov. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že každý z nich mohol svoj nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu uplatniť

samostatnou žalobou. S tým korešpondoval postup súdu prvého stupňa, ktorý pri stanovení

základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal z tarifnej hodnoty vyplývajúcej z veľkosti toho-

ktorého spoluvlastníckeho podielu každého žalobcu. Odvolací súd poznamenal, že okolnosť,

že žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ - 18/ sumu 4 600 545 Sk

spoločne a nerozdielne neznamená, že by žalobcovia 1/ - 18/ mali v konaní postavenie

nerozlučných spoločníkov. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ - 17/, ktorí

navrhli rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konania a priznať im

trovy dovolania. Prípustnosť dovolania odôvodnili ustanovením tvrdiac,

že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili

skutočnosť, že odvolací súd sa nezaoberal vecnou stránkou ich procesného úkonu, ktorým

3

vyčíslili svoje trovy konania, hoci tento úkon mal predpísané náležitosti. Namietali, že

odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, hoci tento nerešpektoval záväzný

právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho skoršom zrušujúcom rozhodnutí z 31. mája

2011, sp.zn. . Taktiež namietali, že odvolací súdu nerešpektoval vyhlášku

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. a č. Mali

za to, že rozhodnutie prvostupňového a odvolacieho súdu je zmätočné a má vady, pretože

takýto postup výpočtu trov právneho zastúpenia nemá oporu v žiadnom právnom predpise.

V dôvodoch dovolania rozoberali skutkový a právny stav veci.

Žalovaný považoval dovolanie žalobcov 1/ - 17/ za nedôvodné a navrhol ho

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania zastúpení v zmysle veta druhá ,

skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením.

V zmysle ustanovenia platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov 1/ - 17/ z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád

však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

So zreteľom na žalobcami 1/ - 17/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi a žalobcom

neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich

práv a oprávnených záujmov.

Obsah dovolania svedčí o názore dovolateľov, že k procesnej vade konania v zmysle

došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím

súdom. Dovolací súd preto považuje za potrebné uviesť, že ustanovenie

dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou

činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať

dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože právnym posudzovaním

veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka.

K námietke dovolateľov 1/ - 17/, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého

stupňa, hoci tento nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom v jeho

skoršom zrušujúcom rozhodnutí z 31. mája 2011, sp.zn. dovolací súd uvádza,

že nemá ustanovenie, ktoré by vyslovovalo viazanosť súdu, ktorý

pôvodný právny názor vyslovil, ak sa vec v dôsledku opravného prostriedku podanému proti

ďalšiemu rozhodnutiu znova stane predmetom opravného konania (R 68/1971). Z uvedeného

dôvodu uvedená námietka dovolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom z dôvodu, že

odvolací súd sa nespravoval ním skôr vysloveným právnym názorom, neobstojí. Ustanovenie

výslovne upravuje viazanosť názorom odvolacieho súdu len súdu prvého stupňa.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalobcov 1/ - 17/ nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobcov 1/ - 17/ ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom 1/ - 17/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu

však žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. apríla 2013

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová