Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
14c/387780.0c2d94.pdf
PDF · 106.99 KB
No categories available
6Cdo/158/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Cdo 158/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Banskobystrického
samosprávneho kraja, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 23, proti ţalovanej
Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom v Lučenci, Nám. Republiky
15, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Dlhopolec, s.r.o., so sídlom vo Zvolene,
Nám. SNP 41, o určenie, že neexistuje právny vzťah medzi sporovými stranami založený
zmluvou, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 13 C 133/2008, o dovolaní ţalovanej
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2011 sp.zn. 16 Co 219/2011
v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 27. októbra 2011, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovanej o d m i e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením z 27. mája 2011 č.k. 13 C 133/2008-377 zaviazal
v konaní neúspešného ţalobcu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania ţalovanej
v sume 392,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal z právneho názoru
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, vysloveného v uznesení
z 30. novembra 2010 sp.zn. 15 Co 285/2010 (16Co), ţe pri výpočte trov konania v predmetnej
veci za základ sadzby tarifnej odmeny advokáta treba povaţovať 1/13 výpočtového základu
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“), nakoľko predmetom
tohto konania je určovacia ţaloba, či tu právo (právny vzťah) medzi účastníkmi konania je
alebo nie je. Predmetom konania nie je súhrn spravovaného majetku, preto jeho hodnota je
v danej veci irelevantná.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej, namietajúcej
spôsob výpočtu trov konania, ktoré jej boli prvostupňovým súdom priznané, uznesením
z 31. augusta 2011 sp.zn. 16 Co 219/2011 v spojení s opravným uznesením tohto súdu
z 27. októbra 2011 potvrdil ako vecne správne napadnuté prvostupňové uznesenie,
stotoţňujúc sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá ho ţiadala
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, povaţujúc ho za zmätočné, nezrozumiteľné
a nedostatočne odôvodnené. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. videla predovšetkým v tom, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jej argumentmi
obsiahnutými v podaní z 8. júla 2011. Tento postup, podľa názoru ţalovanej, predstavuje
porušenie základného práva účastníka na spravodlivý proces zaručený čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Namietala, ţe aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba
pri odmene právnej sluţby vychádzať podľa § 9 ods. l vyhlášky z hodnoty veci alebo práva
za predpokladu, ţe predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Mala za to,
ţe v danej veci sa jedná o takýto prípad.
Ţalobca sa k predmetnému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach
vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie § 239
ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje moţnosť podať dovolanie v prípade, ak ide o uznesenie
o trovách konania, bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť
dovolania preto podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá
O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací
súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného
ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie
konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom
konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.
Pokiaľ dovolateľka namietala nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu a vysporiadania sa s odvolacími námietkami obsiahnutými v jej podaní
z 8. júla 2011, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ
aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra
práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj
v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a vzťahuje sa aj na uznesenie (§ 167 ods. 2 O.s.p.).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať
na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní
(II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí
dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia
musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový
a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
Zo spisu vyplýva, ţe súdy pri odôvodňovaní rozhodnutia vychádzali zo záväzného
právneho názoru vysloveného v danej veci odvolacím súdom, ţe pri určovacej ţalobe
o neexistencii právneho vzťahu medzi účastníkmi treba vychádzať pri stanovení základu
sadzby tarifnej odmeny advokáta z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Tento záver bol náleţite
odôvodnený uţ v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2010 sp.zn.
16 Co 285/2010, na ktoré súdy poukazovali. V ňom došlo k vyčerpávajúcemu a dostatočnému
objasneniu spôsobu určenia trov konania, keď odvolací súd uviedol, ţe predmetnom konania
nie je súhrn spravovaného majetku, neurčuje sa jeho hodnota, predmetom sporu nie je ani
otázka, či niektoré veci patria alebo nepatria do masy spravovaného majetku. Hodnota
majetku zvereného do správy je preto v danej veci irelevantná, nakoľko v konaní sa primárne
rieši otázka, či samotná zmluva zaloţila právny vzťah medzi účastníkmi, resp. či takýto vzťah
v čase rozhodovania trvá. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové
a právne závery súdov niţších stupňov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obe odôvodnenia prvostupňového
aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade
nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.
Odvolací súd teda svojim vyššie uvedeným postupom neporušil právo dovolateľky
na spravodlivý proces, ani jej neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný
prostriedok ţalovanej odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5
V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov
dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. apríla 2013
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová