Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/158/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Banskobystrického

samosprávneho kraja, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 23, proti ţalovanej

Všeobecnej nemocnici s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom v Lučenci, Nám. Republiky

15, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Ivan Dlhopolec, s.r.o., so sídlom vo Zvolene,

Nám. SNP 41, o určenie, že neexistuje právny vzťah medzi sporovými stranami založený

zmluvou, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2011 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 27. októbra 2011, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovanej o d m i e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen uznesením z 27. mája 2011 č.k. -377 zaviazal

v konaní neúspešného ţalobcu podľa na náhradu trov konania ţalovanej

v sume 392,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal z právneho názoru

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu, vysloveného v uznesení

z 30. novembra 2010 sp.zn. (16Co), ţe pri výpočte trov konania v predmetnej

veci za základ sadzby tarifnej odmeny advokáta treba povaţovať 1/13 výpočtového základu

podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“), nakoľko predmetom

tohto konania je určovacia ţaloba, či tu právo (právny vzťah) medzi účastníkmi konania je

alebo nie je. Predmetom konania nie je súhrn spravovaného majetku, preto jeho hodnota je

v danej veci irelevantná.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie ţalovanej, namietajúcej

spôsob výpočtu trov konania, ktoré jej boli prvostupňovým súdom priznané, uznesením

z 31. augusta 2011 sp.zn. v spojení s opravným uznesením tohto súdu

z 27. októbra 2011 potvrdil ako vecne správne napadnuté prvostupňové uznesenie,

stotoţňujúc sa s jeho odôvodnením v plnom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá ho ţiadala

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, povaţujúc ho za zmätočné, nezrozumiteľné

a nedostatočne odôvodnené. Odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

videla predovšetkým v tom, ţe odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s jej argumentmi

obsiahnutými v podaní z 8. júla 2011. Tento postup, podľa názoru ţalovanej, predstavuje

porušenie základného práva účastníka na spravodlivý proces zaručený a nasl.

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Namietala, ţe aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, treba

pri odmene právnej sluţby vychádzať podľa § 9 ods. l vyhlášky z hodnoty veci alebo práva

za predpokladu, ţe predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi. Mala za to,

ţe v danej veci sa jedná o takýto prípad.

Ţalobca sa k predmetnému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Ako je však výslovne uvedené v , ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach

vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie § 239

ods. 3 výslovne vylučuje moţnosť podať dovolanie v prípade, ak ide o uznesenie

o trovách konania, bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť

dovolania preto podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Pokiaľ dovolateľka namietala nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu a vysporiadania sa s odvolacími námietkami obsiahnutými v jej podaní

z 8. júla 2011, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným

z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ

aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými

návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra

práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v Táto norma sa uplatňuje aj

v odvolacom konaní ( ) a vzťahuje sa aj na uznesenie ( ).

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať

na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné

na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní

(). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí

dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia

musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia ().

Zo spisu vyplýva, ţe súdy pri odôvodňovaní rozhodnutia vychádzali zo záväzného

právneho názoru vysloveného v danej veci odvolacím súdom, ţe pri určovacej ţalobe

o neexistencii právneho vzťahu medzi účastníkmi treba vychádzať pri stanovení základu

sadzby tarifnej odmeny advokáta z § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Tento záver bol náleţite

odôvodnený uţ v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra 2010 sp.zn.

, na ktoré súdy poukazovali. V ňom došlo k vyčerpávajúcemu a dostatočnému

objasneniu spôsobu určenia trov konania, keď odvolací súd uviedol, ţe predmetnom konania

nie je súhrn spravovaného majetku, neurčuje sa jeho hodnota, predmetom sporu nie je ani

otázka, či niektoré veci patria alebo nepatria do masy spravovaného majetku. Hodnota

majetku zvereného do správy je preto v danej veci irelevantná, nakoľko v konaní sa primárne

rieši otázka, či samotná zmluva zaloţila právny vzťah medzi účastníkmi, resp. či takýto vzťah

v čase rozhodovania trvá. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutkové

a právne závery súdov niţších stupňov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s a obe odôvodnenia prvostupňového

aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie

základného práva zaručeného v v ţiadnom prípade

nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa.

Odvolací súd teda svojim vyššie uvedeným postupom neporušil právo dovolateľky

na spravodlivý proces, ani jej neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný

prostriedok ţalovanej odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s

V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. apríla 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová