Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/248/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne ŠTUDIO – 21 plus,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 13, zastúpenej Advokátskou kanceláriou B., s.r.o.,

so sídlom v B., proti žalovaným 1/ Ing. P. V., 2/ P. V., obom bývajúcim v B., obom

zastúpeným JUDr. M. P., advokátom so sídlom v B., o zaplatenie 3 096,99 Eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp.zn. , o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 1. decembra 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 136,43 Eur, k rukám ich advokáta JUDr. M. P. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV zo 16. marca 2011 č.k. -199, ktorým bol zamietnutý návrh

žalobkyne na zaplatenie sumy 3 096,99 Eur s príslušenstvom, požadovanej od žalovaných 1/

a 2/ (ďalej len „žalovaní“) titulom nezaplatenia záverečnej splátky za cenu diela v zmysle

zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi 23. mája 2006 a jej dodatku zo 16. februára

2007. Potvrdenie rozsudku prvostupňového súdu odôvodnil odvolací súd jeho vecnou

správnosťou. Stotožnil sa s názorom v ňom vysloveným, že žalobkyňa ako zhotoviteľka diela,

spočívajúceho vo výstavbe rodinného domu na kľúč, si nesplnila všetky povinnosti

vyplývajúce jej zo zmluvy a dodatku, keď nevyhotovila celé oplotenie domu, nevyčistila

2

a nevypratala stavenisko. Tieto práce si museli dať žalovaní vyhotoviť na svoje náklady spolu

s odstránením vád, ktoré boli na diele spôsobené žalobkyňou a ktoré neodstránila. Keďže tieto

náklady presahovali žalobkyňou požadovanú istinu, predstavujúcu rozdiel medzi

vyfakturovanou a zaplatenou cenou žalovanými, títo si požadovanú sumu započítali ako

obranu proti žalobe a žalobu preto ako nedôvodnú súd zamietol. Odvolací súd zároveň

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania žalovaným v sume 128,58 Eur

k rukám ich právneho zástupcu.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktorým

žiadala napadnutý rozsudok spolu s rozsudkom prvostupňového súdu zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie. V mimoriadnom opravnom prostriedku podrobne opísala

skutkový stav veci tak, ako ho uvádzala vo svojom návrhu, aj odvolaní. V dovolaní vytýkala

odvolaciemu súdu, že dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že nenariadil žalobkyňou navrhované znalecké dokazovanie a jeho rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadom povinnosti žalobkyne zhotoviť

oplotenie rodinného domu pre žalovaných, vyvezenia stavebného odpadu a uplatnenia vád

diela žalovanými, čím došlo k odňatiu možnosti dovolateľke konať pred súdom.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne navrhli jej mimoriadny opravný

prostriedok odmietnuť ako neprípustný a nedôvodný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

3

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3

).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie

nie je prípustné ani podľa ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci

doposiaľ nerozhodoval.

Ak je súdne konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237

, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá

) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ , dovolací

súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného

ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosť byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie

konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným.

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie

totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd,

ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého a druhého

stupňa nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto

dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom

konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

K výhrade dovolateľky ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu, keď

súd nenariadil ňou navrhované znalecké dokazovanie, treba uviesť, že súd pri vykonávaní

dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté

dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou

účastníkovi odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle

ustanovenia veta druhá je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných

dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania. Odvolací súd

vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo zamietol návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého

dokazovania ohľadne určenia hodnoty vykonaných stavebných prác, poukazujúc na zásadu

hospodárnosti konania a skutočnosť, že predmet konania sa netýkal tejto hodnoty, ktorú

žalovaní ani nenamietali.

Na posledný dovolací dôvod žalobkyne, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom, dovolací súd taktiež nemohol prihliadať, pretože uvedené

skutočnosti by mohli byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo

prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce tiež relevantným dovolacím dôvodom, no prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného hľadiska neskúmal), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalobkyne

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( , a

). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti nahradiť

im trovy tohto konania ( v spojení s ), preto im

dovolací súd priznal náhradu spočívajúcu v odmene JUDr. M. P. za právnu službu, ktorú

poskytol advokát žalovaným vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalobkyne dňa 3.

septembra 2012 ( vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10

ods. 1 vyhlášky za jeden úkon právnej služby v sume 121,17 Eur a keďže ide o zastupovanie

dvoch osôb v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky, sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50%

(1/2 zo 121,17 x 2), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu [§ 1

ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,63 x 2)] predstavuje spolu 136,43 Eur. Dovolací súd

nepriznal žalovaným náhradu za požadovaný úkon právnej služby prevzatie a prípravu

6

zastúpenia, keďže žalovaní boli zastúpení advokátom JUDr. M. P. už

pred súdmi nižších stupňov v predmetnej veci a tento zástupca bol náležite oboznámený

s problematikou predmetného sporu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0 .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. apríla 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová