Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/15/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. J. N.,

pre trestný čin podvodu podľa , Tr. zák. ( v znení

) a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu

JUDr. M. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2010, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. J. N. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16. februára 2009, sp. zn. ,

bol obvinený Ing. J. N. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 4 Tr. zák. ( v znení , ďalej len

„Tr. zák.“) a iných, na tom skutkovom základe, ţe

1/ ako konateľ firmy E., s.r.o. so sídlom na ul. K. X./U. v K. a ako zaregistrovaný

platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v daňovom priznaní za mesiac 02/98 vykázal

uplatnenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 9 864 700 Sk podľa faktúry č. X. za nákup

350 ton valcovaného nerezového plechu v celkovej hodnote 52 754 700 Sk od dodávateľa A.,

a.s. Ţ., ktorý nadmerný odpočet mu po úprave vo výške 9 496 700 Sk bol zaslaný Daňovým

úradom K. dňa 15. apríla 1998 na jeho podnikateľský účet v I., a.s., pobočke K., pričom bolo

zistené, ţe k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup plechov bol zinscenovaný

za účelom získania sumy 9 496 700 Sk; t.j. 315 232,68 eur ku škode Slovenskej republiky

zastúpenej DÚ K.,

2

2/ ako konateľ firmy H., s.r.o. so sídlom na ul. B. X./D. v K. a ako zaregistrovaný

platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 vykázal uplatnenie nadmerného odpočtu

DPH vo výške 15 870 000 Sk podľa faktúry č. X. za nákup 2 000 kg alumíniových ingotov

v celkovej hodnote 84 870 000 Sk od dodávateľa A., a.s. Ţ., ktorý nadmerný odpočet mu bol

po úprave vo výške 14 086 891 Sk zaslaný DÚ K. dňa 17. augusta 1998 na jeho

podnikateľský účet vedený v Ľ., a.s., pobočke K., pričom bolo zistené, ţe k uskutočneniu

zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup plechov bol zinscenovaný za účelom získania sumy

14 086 891 Sk, t.j. 467 599,12 eur ku škode Slovenskej republiky zastúpenej DÚ K.,

3/ ako konateľ firmy E., s.r.o. so sídlom na ul. K. X./U. v K. a ako zaregistrovaný

platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 si neoprávnene uplatnil daň na vstupe

vo výške 1 512 710 Sk podľa faktúry č. X. za nákup 56 ton nerezového plechu v celkovej

hodnote 8 086 710 Sk od dodávateľa firmy J., s.r.o. T., pričom bolo zistené, ţe firma J., s.r.o.

nie je platcom DPH, ţe obchod bol uzatvorený na základe fiktívnych dokladov a bol

zinscenovaný za účelom získania sumy 1 512 710 korún, pričom daňový subjekt nevedel

predloţiť doklad o zaplatení dane, v dôsledku čoho si takto neoprávnene uplatnil nárok

na jej vyplatenie a v dôsledku čoho by takto Slovenskú republiku v zastúpení DÚ K. poškodil

o čiastku 1 512 710 Sk, t.j. 50 212,77 eur, ktorá mu v konečnom dôsledku nebola správcom

vyplatená,

4/ ako konateľ firmy H., s.r.o. so sídlom na ul. B. X. /D. v K. a ako zaregistrovaný

platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 si neoprávnene uplatnil daň na vstupe

vo výške 1 621 633 Sk podľa faktúry č. X. za nákup plechu v celkovej hodnote 8 672 213 Sk

od dodávateľa M. M., N., kde predloţil fiktívny doklad, z ktorého vyplýva, ţe nákup plechov

nebol uskutočnený, ale bol zinscenovaný za účelom získania sumy 1 621 633 Sk,

kde šetrením DÚ K. bolo zistené, ţe M. M. v čom čase nebol platcom DPH, pričom daňový

subjekt nevedel predloţiť doklad o zaplatení dane a v dôsledku čoho by Slovenskú republiku

zastúpenú DÚ K. poškodil o čiastku 1 621 633 Sk, t.j. 53 828,35 eur, ktorá mu v konečnom

dôsledku nebola správcom vyplatená,

5/ v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov marec - apríl 1998 v reštaurácii

„U.“ na ul. A. v K. pod hrozbou násilia prinútil tam v dvoch prípadoch A. V., nar. X.,

konateľa firmy A., a.s. Ţ., aby mu tento vyhotovil a tam odovzdal podklady dodávateľa

k realizácii fiktívneho obchodu s predajom plechov a alumíniových ingotov medzi firmou A.,

3

a.s. Ţ. a firmami E., s.r.o. K. a H., s.r.o. K., na základe ktorých si Ing. J. N. ako konateľ týchto

dvoch firiem uplatnil nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 23 582 917 Sk,

t.j. 782 809,43 eur, ktoré mu boli vyplatené v plnej výške DÚ K.,

čím - takto; ţalovaný spôsobil celkovú škodu vo výške 26 717 934 Sk,

t.j. 886 872,93 eur.

Za to mu bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) uloţený

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a

ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. januára 2010, sp. zn. ,

odvolania obvineného i okresného prokurátora proti citovanému rozsudku

podľa ( v znení neskorších predpisov účinných

do 31. decembra 2005) zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. J. N. písomným podaním

z 12. novembra 2012 prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. M. M. dovolanie.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/,

písm. i/ a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku okresného

súdu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videl v tom,

ţe pri ukladaní trestu došlo k porušeniu , nakoľko hoci bol uznaný vinným

z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a jeho trest mu bol s pouţitím

Dohovoru zníţený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aj tak mu bol ukladaný trest

podľa , kde je stanovená trestná sadzba trestu

odňatia slobody na päť aţ dvanásť rokov. Argumentoval tým, ţe v § 250 ods. 4 Trestného

je uvedená trestná sadzba trestu odňatia slobody na dva roky aţ osem

rokov, a teda ak mu bol s pouţitím Dohovoru uloţený trest odňatia slobody pod dolnú

hranicu, je vzhľadom na jeho výšku (štyri roky) zrejmé, ţe nebol ukladaný podľa odseku 4,

ale podľa odseku 5. Uvedenú závaţnú procesnú chybu okresného súdu si v odvolacom konaní

4

nevšimol ani krajský súd, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/

Dovolací dôvod podľa bol podľa dovolateľa naplnený

tým, ţe jeho skutok bol nesprávne právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom správne mal byť posúdený ako trestný čin skrátenia dane

a poistného podľa § 148 Tr. zák.

V ďalšej časti dovolania obvinený Ing. J. N. poukázal na skutočnosť, ţe celé trestné

konanie trvalo 10 rokov, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a k porušeniu

práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Z týchto dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa

a zrušil napadnuté uznesenie i rozsudok okresného súdu, prepustil

ho z výkonu trestu na slobodu a podľa prikázal Okresnému súdu

Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného Ing. J. N.

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Košice I.

Námestník okresného prokurátora v písomnom vyjadrení z 28. decembra 2012

uviedol, ţe obvinený Ing. J. N. bol uznaný vinným zo skutkov spáchaných v priebehu roka

1998, teda za účinnosti v znení ,

podľa ktorého mu bol i uloţený trest odňatia slobody. Podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol

trestný čin podvodu uvedený v § 250 Tr. zák. rozdelený do štyroch odsekov,

pričom za spáchanie tohto trestného činu v kvalifikovanej skutkovej podstate

podľa odseku 4 ustanovoval trest odňatia slobody na päť aţ dvanásť rokov.

Poukázal na rozsah škody (26 717 934 Sk/ 886 872,93 €) spôsobenej trestným činom

obvineného, v dôsledku ktorého bol naplnený kvalifikačný znak škody veľkého rozsahu

podľa § 89 ods. 11 Tr. zák. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesením

podľa dovolanie obvineného odmietol.

5

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v aţ

, ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, ţe dovolateľom

namietané dovolacie dôvody uvedené v a

v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa

Podľa dovolanie moţno podať, ak

- bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

- rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/).

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa dovolací

súd poukazuje na skutočnosť, ţe dovolacie námietky obvineného Ing. J. N. neobstoja

predovšetkým preto, ţe sa argumentačne opierajú o v znení účinnom

od 1. septembra 1999.

6

Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,

ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri zníţení trestu odňatia slobody podľa odseku 1

alebo 2 nemoţno uloţiť trest pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia

slobody aspoň päť rokov.

Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí

tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku

škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo zákazom činnosti

alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci.

Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.

bolo s účinnosťou od 1. septembra 1999 novelizované

i ustanovenie § 250 Tr. zák. definujúce trestný čin podvodu. Za odsek 2 bol vloţený nový

odsek 3 (spôsobenie väčšej škody) a doterajšie odseky 3 a 4 boli označené ako odseky 4 a 5.

Dovolací súd zistil, ţe okresný súd obvineného Ing. J. N. odsúdil za skutky spáchané

v roku 1998, pričom pri ukladaní trestu v súlade s § 16 ods. 1 Tr. zák. pouţil ustanovenie

§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom v čase ich spáchania, trest mu mimoriadne zníţil

s pouţitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru a pri jeho zníţení rešpektoval ustanovenie § 40 ods. 3

písm. c/ Tr. zák. V posudzovanej veci prichádzalo do úvahy uloţenie trestu odňatia slobody

v trvaní od jedného roka aţ do dvanástich rokov, uloţený trest v trvaní štyri bol uloţený

v rámci tejto sadzby, teda neprišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. h/

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného Ing. J. N. vo vzťahu k dovolaciemu

dôvodu podľa , dovolací súd povaţuje za potrebné okrem vyššie

citovaných zákonných ustanovení poukázať aj na nasledujúce:

Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

7

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, alebo

b/ vedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,

a pre prípad, ţe ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 89 ods. 11 Tr. zák. škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca

najmenej dvojnásobok najniţšej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma

dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca

najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej

stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok

takej mzdy. Tieto hľadiská sa pouţijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci

a rozsahu činu.

Podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. kto v nie malom rozsahu skráti daň, potresce sa odňatím

slobody aţ na dva roky alebo peňaţným trestom.

Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ

potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 skráti daň vo veľkom rozsahu.

Podľa o minimálnej mzde v znení zákona

č. bola výška minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou

stanovená na 3 000 Sk za mesiac.

Na rozmach daňovej kriminality spočívajúcej v neoprávnenom uplatňovaní

nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v 90-tych rokoch minulého storočia reagoval

zákonodarca tým, ţe s účinnosťou od 1. septembra 1999 zaviedol

do novú skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného,

ktorý v ustanovení § 148a ods. 1 definoval nasledovne:

Kto v rozsahu nie malom zadrţí a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň,

poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie

alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona,

alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty

8

alebo spotrebnej dane v úmysle zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potresce

sa odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňaţným

trestom.

Podľa Tr. odňatím slobody na päť

rokov aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom

rozsahu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je podľa

viazaný skutkovým stavom zisteným súdmi niţších stupňov, ktorého správnosť a úplnosť

nemôţe skúmať a meniť, z obsahu procesného spisu zistil, ţe obvinený Ing. J. N. svojimi

skutkami spôsobil škodu vo výške 26 717 934 Sk (886 872,93 €), v dôsledku čoho bol

naplnený kvalifikačný znak škody veľkého rozsahu podľa § 89 ods. 11 Tr. zák.

Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, ţe k uskutočneniu obvineným deklarovaných

zdaniteľných plnení vôbec nedošlo, čím obvinený uviedol do omylu Daňový úrad K.

a seba tým na škodu cudzieho majetku obohatil. V posudzovanej veci tak bol jeho skutok

v súlade so stavom veci a zákonom právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250

ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obvineným namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Tr. zák. zjavne naplnený nebol.

K námietkam dovolateľa o porušení základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a porušení práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru dovolací súd uvádza,

ţe pokiaľ ide o prostriedky, pomocou ktorých chcú členské štáty Rady Európy vyhovieť

poţiadavkám Dohovoru, či vo všeobecnej rovine alebo v konkrétnom prípade na základe

rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP“) platí, ţe členské

štáty majú pri ich výbere úplnú voľnosť (viď napr. Belilos proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP

z 29. apríla 1988, ods. 78).

V posudzovanej veci konštatoval porušenia práva obvineného Ing. J. N. na prejednanie

veci v primeranej lehote uţ Okresný súd Košice I, pričom porušenie tohto práva sa rozhodol

kompenzovať mimoriadnym zníţeným trestu odňatia slobody. K tomu Najvyšší súd

Slovenskej republiky dodáva, ţe aj relevantná judikatúra ESĽP takú formu kompenzácie

povaţuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd pouţije

9

s výslovným uvedením toho, ţe k tomuto opatreniu pristupuje preto, ţe bolo porušené právo

sťaţovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie,

v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (viď napr. Eckle proti Nemecku, rozsudok

ESĽP z 15. júla 1982).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. h/, písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie

obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. apríla 2013

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová