Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7c5/390119.86aaa1.pdf
PDF · 186.46 KB
No categories available
4Tdo/15/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 15/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Emila
Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. J. N.,
pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení
zákona č. 248/1994 Z. z.) a iné, o dovolaní obvineného podanom prostredníctvom obhajcu
JUDr. M. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. januára 2010, sp. zn.
6To 51/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. J. N. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16. februára 2009, sp. zn. 3T 135/05,
bol obvinený Ing. J. N. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. (zákon č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z., ďalej len
„Tr. zák.“) a iných, na tom skutkovom základe, ţe
1/ ako konateľ firmy E., s.r.o. so sídlom na ul. K. X./U. v K. a ako zaregistrovaný
platca dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v daňovom priznaní za mesiac 02/98 vykázal
uplatnenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 9 864 700 Sk podľa faktúry č. X. za nákup
350 ton valcovaného nerezového plechu v celkovej hodnote 52 754 700 Sk od dodávateľa A.,
a.s. Ţ., ktorý nadmerný odpočet mu po úprave vo výške 9 496 700 Sk bol zaslaný Daňovým
úradom K. dňa 15. apríla 1998 na jeho podnikateľský účet v I., a.s., pobočke K., pričom bolo
zistené, ţe k uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup plechov bol zinscenovaný
za účelom získania sumy 9 496 700 Sk; t.j. 315 232,68 eur ku škode Slovenskej republiky
zastúpenej DÚ K.,
2/ ako konateľ firmy H., s.r.o. so sídlom na ul. B. X./D. v K. a ako zaregistrovaný
platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 vykázal uplatnenie nadmerného odpočtu
DPH vo výške 15 870 000 Sk podľa faktúry č. X. za nákup 2 000 kg alumíniových ingotov
v celkovej hodnote 84 870 000 Sk od dodávateľa A., a.s. Ţ., ktorý nadmerný odpočet mu bol
po úprave vo výške 14 086 891 Sk zaslaný DÚ K. dňa 17. augusta 1998 na jeho
podnikateľský účet vedený v Ľ., a.s., pobočke K., pričom bolo zistené, ţe k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia nedošlo a nákup plechov bol zinscenovaný za účelom získania sumy
14 086 891 Sk, t.j. 467 599,12 eur ku škode Slovenskej republiky zastúpenej DÚ K.,
3/ ako konateľ firmy E., s.r.o. so sídlom na ul. K. X./U. v K. a ako zaregistrovaný
platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 si neoprávnene uplatnil daň na vstupe
vo výške 1 512 710 Sk podľa faktúry č. X. za nákup 56 ton nerezového plechu v celkovej
hodnote 8 086 710 Sk od dodávateľa firmy J., s.r.o. T., pričom bolo zistené, ţe firma J., s.r.o.
nie je platcom DPH, ţe obchod bol uzatvorený na základe fiktívnych dokladov a bol
zinscenovaný za účelom získania sumy 1 512 710 korún, pričom daňový subjekt nevedel
predloţiť doklad o zaplatení dane, v dôsledku čoho si takto neoprávnene uplatnil nárok
na jej vyplatenie a v dôsledku čoho by takto Slovenskú republiku v zastúpení DÚ K. poškodil
o čiastku 1 512 710 Sk, t.j. 50 212,77 eur, ktorá mu v konečnom dôsledku nebola správcom
vyplatená,
4/ ako konateľ firmy H., s.r.o. so sídlom na ul. B. X. /D. v K. a ako zaregistrovaný
platca DPH v daňovom priznaní za mesiac 06/98 si neoprávnene uplatnil daň na vstupe
vo výške 1 621 633 Sk podľa faktúry č. X. za nákup plechu v celkovej hodnote 8 672 213 Sk
od dodávateľa M. M., N., kde predloţil fiktívny doklad, z ktorého vyplýva, ţe nákup plechov
nebol uskutočnený, ale bol zinscenovaný za účelom získania sumy 1 621 633 Sk,
kde šetrením DÚ K. bolo zistené, ţe M. M. v čom čase nebol platcom DPH, pričom daňový
subjekt nevedel predloţiť doklad o zaplatení dane a v dôsledku čoho by Slovenskú republiku
zastúpenú DÚ K. poškodil o čiastku 1 621 633 Sk, t.j. 53 828,35 eur, ktorá mu v konečnom
dôsledku nebola správcom vyplatená,
5/ v presne nezistenej dobe v priebehu mesiacov marec - apríl 1998 v reštaurácii
„U.“ na ul. A. v K. pod hrozbou násilia prinútil tam v dvoch prípadoch A. V., nar. X.,
konateľa firmy A., a.s. Ţ., aby mu tento vyhotovil a tam odovzdal podklady dodávateľa
k realizácii fiktívneho obchodu s predajom plechov a alumíniových ingotov medzi firmou A.,
a.s. Ţ. a firmami E., s.r.o. K. a H., s.r.o. K., na základe ktorých si Ing. J. N. ako konateľ týchto
dvoch firiem uplatnil nadmerný odpočet DPH v celkovej výške 23 582 917 Sk,
t.j. 782 809,43 eur, ktoré mu boli vyplatené v plnej výške DÚ K.,
čím - takto; ţalovaný spôsobil celkovú škodu vo výške 26 717 934 Sk,
t.j. 886 872,93 eur.
Za to mu bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 35 ods. 1 Tr. zák. a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) uloţený
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. januára 2010, sp. zn. 6To 51/2009,
odvolania obvineného i okresného prokurátora proti citovanému rozsudku
podľa § 256 Tr. por. (zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinných
do 31. decembra 2005) zamietol ako nedôvodné.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený Ing. J. N. písomným podaním
z 12. novembra 2012 prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. M. M. dovolanie.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/,
písm. i/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia uznesenia krajského súdu ako aj rozsudku okresného
súdu.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. videl v tom,
ţe pri ukladaní trestu došlo k porušeniu Trestného zákona, nakoľko hoci bol uznaný vinným
z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a jeho trest mu bol s pouţitím
Dohovoru zníţený pod dolnú hranicu trestnej sadzby, aj tak mu bol ukladaný trest
podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kde je stanovená trestná sadzba trestu
odňatia slobody na päť aţ dvanásť rokov. Argumentoval tým, ţe v § 250 ods. 4 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. je uvedená trestná sadzba trestu odňatia slobody na dva roky aţ osem
rokov, a teda ak mu bol s pouţitím Dohovoru uloţený trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu, je vzhľadom na jeho výšku (štyri roky) zrejmé, ţe nebol ukladaný podľa odseku 4,
ale podľa odseku 5. Uvedenú závaţnú procesnú chybu okresného súdu si v odvolacom konaní
nevšimol ani krajský súd, čím bol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol podľa dovolateľa naplnený
tým, ţe jeho skutok bol nesprávne právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom správne mal byť posúdený ako trestný čin skrátenia dane
a poistného podľa § 148 Tr. zák.
V ďalšej časti dovolania obvinený Ing. J. N. poukázal na skutočnosť, ţe celé trestné
konanie trvalo 10 rokov, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a k porušeniu
práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Z týchto dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por.
a § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie i rozsudok okresného súdu, prepustil
ho z výkonu trestu na slobodu a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu
Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného Ing. J. N.
na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Košice I.
Námestník okresného prokurátora v písomnom vyjadrení z 28. decembra 2012
uviedol, ţe obvinený Ing. J. N. bol uznaný vinným zo skutkov spáchaných v priebehu roka
1998, teda za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 248/1994 Z. z.,
podľa ktorého mu bol i uloţený trest odňatia slobody. Podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol
trestný čin podvodu uvedený v § 250 Tr. zák. rozdelený do štyroch odsekov,
pričom za spáchanie tohto trestného činu v kvalifikovanej skutkovej podstate
podľa odseku 4 Trestný zákon ustanovoval trest odňatia slobody na päť aţ dvanásť rokov.
Poukázal na rozsah škody (26 717 934 Sk/ 886 872,93 €) spôsobenej trestným činom
obvineného, v dôsledku ktorého bol naplnený kvalifikačný znak škody veľkého rozsahu
podľa § 89 ods. 11 Tr. zák. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesením
podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
(§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 aţ § 373
Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, ţe dovolateľom
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade naplnené neboli a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie moţno podať, ak
- bol uloţený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uloţený
taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),
- rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť (písm. i/).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolací
súd poukazuje na skutočnosť, ţe dovolacie námietky obvineného Ing. J. N. neobstoja
predovšetkým preto, ţe sa argumentačne opierajú o Trestný zákon v znení účinnom
od 1. septembra 1999.
Podľa § 16 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy,
ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Podľa § 40 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. pri zníţení trestu odňatia slobody podľa odseku 1
alebo 2 nemoţno uloţiť trest pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia
slobody aspoň päť rokov.
Podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí
tým, ţe uvedie niekoho do omylu alebo vyuţije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku
škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody aţ na dva roky alebo zákazom činnosti
alebo peňaţným trestom alebo prepadnutím veci.
Podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu.
Zákonom č. 183/1999 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. septembra 1999 novelizované
i ustanovenie § 250 Tr. zák. definujúce trestný čin podvodu. Za odsek 2 bol vloţený nový
odsek 3 (spôsobenie väčšej škody) a doterajšie odseky 3 a 4 boli označené ako odseky 4 a 5.
Dovolací súd zistil, ţe okresný súd obvineného Ing. J. N. odsúdil za skutky spáchané
v roku 1998, pričom pri ukladaní trestu v súlade s § 16 ods. 1 Tr. zák. pouţil ustanovenie
§ 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom v čase ich spáchania, trest mu mimoriadne zníţil
s pouţitím čl. 6 ods. 1 Dohovoru a pri jeho zníţení rešpektoval ustanovenie § 40 ods. 3
písm. c/ Tr. zák. V posudzovanej veci prichádzalo do úvahy uloţenie trestu odňatia slobody
v trvaní od jedného roka aţ do dvanástich rokov, uloţený trest v trvaní štyri bol uloţený
v rámci tejto sadzby, teda neprišlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. h/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného Ing. J. N. vo vzťahu k dovolaciemu
dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolací súd povaţuje za potrebné okrem vyššie
citovaných zákonných ustanovení poukázať aj na nasledujúce:
Podľa § 4 Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, alebo
b/ vedel, ţe svojím konaním môţe také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
a pre prípad, ţe ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 89 ods. 11 Tr. zák. škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca
najmenej dvojnásobok najniţšej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma
dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca
najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej
stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok
takej mzdy. Tieto hľadiská sa pouţijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci
a rozsahu činu.
Podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. kto v nie malom rozsahu skráti daň, potresce sa odňatím
slobody aţ na dva roky alebo peňaţným trestom.
Podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. odňatím slobody na päť aţ dvanásť rokov sa páchateľ
potresce, ak činom uvedeným v odseku 1 skráti daň vo veľkom rozsahu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona
č. 366/1997 Z. z. bola výška minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou
stanovená na 3 000 Sk za mesiac.
Na rozmach daňovej kriminality spočívajúcej v neoprávnenom uplatňovaní
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v 90-tych rokoch minulého storočia reagoval
zákonodarca tým, ţe zákonom č. 183/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 1999 zaviedol
do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného,
ktorý v ustanovení § 148a ods. 1 definoval nasledovne:
Kto v rozsahu nie malom zadrţí a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň,
poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie
alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona,
alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
alebo spotrebnej dane v úmysle zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potresce
sa odňatím slobody na jeden rok aţ päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňaţným
trestom.
Podľa § 148a ods. 4 Tr. zák. v znení zákona č. 183/1999 Z. z. odňatím slobody na päť
rokov aţ dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo veľkom
rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
viazaný skutkovým stavom zisteným súdmi niţších stupňov, ktorého správnosť a úplnosť
nemôţe skúmať a meniť, z obsahu procesného spisu zistil, ţe obvinený Ing. J. N. svojimi
skutkami spôsobil škodu vo výške 26 717 934 Sk (886 872,93 €), v dôsledku čoho bol
naplnený kvalifikačný znak škody veľkého rozsahu podľa § 89 ods. 11 Tr. zák.
Zo skutkových zistení ďalej vyplýva, ţe k uskutočneniu obvineným deklarovaných
zdaniteľných plnení vôbec nedošlo, čím obvinený uviedol do omylu Daňový úrad K.
a seba tým na škodu cudzieho majetku obohatil. V posudzovanej veci tak bol jeho skutok
v súlade so stavom veci a zákonom právne posúdený ako trestný čin podvodu podľa § 250
ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obvineným namietaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. zák. zjavne naplnený nebol.
K námietkam dovolateľa o porušení základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušení práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru dovolací súd uvádza,
ţe pokiaľ ide o prostriedky, pomocou ktorých chcú členské štáty Rady Európy vyhovieť
poţiadavkám Dohovoru, či vo všeobecnej rovine alebo v konkrétnom prípade na základe
rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len ESĽP“) platí, ţe členské
štáty majú pri ich výbere úplnú voľnosť (viď napr. Belilos proti Švajčiarsku, rozsudok ESĽP
z 29. apríla 1988, ods. 78).
V posudzovanej veci konštatoval porušenia práva obvineného Ing. J. N. na prejednanie
veci v primeranej lehote uţ Okresný súd Košice I, pričom porušenie tohto práva sa rozhodol
kompenzovať mimoriadnym zníţeným trestu odňatia slobody. K tomu Najvyšší súd
Slovenskej republiky dodáva, ţe aj relevantná judikatúra ESĽP takú formu kompenzácie
povaţuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ju národný súd pouţije
s výslovným uvedením toho, ţe k tomuto opatreniu pristupuje preto, ţe bolo porušené právo
sťaţovateľa na prerokovanie veci v primeranej dobe, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie,
v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený (viď napr. Eckle proti Nemecku, rozsudok
ESĽP z 15. júla 1982).
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. h/, písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie
obvineného odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová