Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/76/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí

v Bratislave 16. apríla 2013 v trestnej veci obvineného MUDr. J. L. , CSc. a spol.

pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. J. L.,

CSc., zastúpený obhajcom JUDr. E. L., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného MUDr. J. L., CSc.

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. , boli

obvinení MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. uznaní za vinných z trestného činu ublíženia

na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák.,

MUDr. J. L., CSc. na tom skutkovom základe. že

dňa 25. októbra 2003 v čase medzi 17.00 hod. až 17.50 hod. počas hospitalizácie

pacienta MUDr. K. C. v Nemocnici s poliklinikou v B. ako ošetrujúci lekár slúžiaci na

jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou B.,

nevyšetril stav pacienta MUDr. K. C. pred jeho preložením na hemodialyzačné oddelenie

a nevykonal zápis o stave pacienta pred prevezením, napriek tomu, že ako ošetrujúci lekár

jednotky intenzívnej starostlivosti interného oddelenia bol prerušovane prítomný

pri zavádzaní dialyzačného katétra lekármi oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a bolo

mu známe, že išlo o problematické zavádzanie, pričom dôsledné sledovanie pacienta

2

po zavedení katétra mohlo viesť k odhaleniu vnútorného krvácania, následne nezamedzil

preloženiu pacienta MUDr. K. C. na hemodialyzačné oddelenie, kde počas hemodialýzy došlo

u MUDr. K. C. ku krvácaniu do pohrudničnej dutiny, rozvoju hemoragického šoku, k zástave

dýchania a činnosti srdca a v čase o 19.18 hod. k smrti pacienta,

MUDr. L. H. na tom skutkovom základe, že

dňa 25. októbra 2003 asi o 18.00 hod. počas hospitalizácie MUDr. K. C. v Nemocnici

s poliklinikou v B. zanedbala zdravotnú starostlivosť o pacienta tým, že napriek tomu, že zo

zdravotnej dokumentácie pacienta MUDr. K. C. bolo zrejmé, že počas zavádzania

dialyzačného katétra nastali pri jeho zavádzaní ťažkosti a pacient mal významný pokles

krvného tlaku a klinické príznaky šoku – studený pot a bledosť, pri prijatí na hemodialyzačné

stredisko ako slúžiaca lekárka na hemodialyzačnom stredisku rozhodla o začatí hemodialýzy

a podaní heparínu, ktorý zamedzuje prirodzenému zrážaniu krvi, pričom s hemodialýzou mala

počkať až do doby, kedy by sa vylúčilo krvácanie do pohrudničnej dutiny, nakoľko pacient

mal príznaky šoku a ona mala počítať s možnými komplikáciami vzhľadom na ťažkosti

pri zavádzaní katétra aj po vykonaní RTG pľúc a ďalšími možnými vyšetreniami

ako poklopom, posluchom, vyšetrením krvného obrazu na počet bielych krviniek

a opakovaným RTG pľúc, za ktoré zodpovedala, nevylúčila krvácanie, pričom pri liečení

hyperkalémie mala použiť konzervatívny postup liečby podaním infúzie roztoku glukózy

s inzulínom, alkalizovať vnútorné prostredie pacienta do času, kým sa nevylúči krvácanie,

čo malo za následok, že u MUDr. K. C. došlo počas hemodialýzy ku krvácaniu

do pohrudničnej dutiny, rozvoju hemoragického šoku, následne k zástave dýchania a činnosti

srdca a v čase o 19.18 hod. k smrti pacienta.

Okresný súd im za to uložil podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1, ods. 2

písm. b/ Tr. zák., každému rovnako, peňažný trest vo výmere 3 000 (tritisíc) €. Podľa § 54

ods. 3 Tr. zák. im bol, každému rovnako, ustanovený náhradný trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dva) mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený.

Podľa bola poškodená O. C., nar. X., bytom P. s nárokom

na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

3

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obvinení. Krajský súd v Trenčíne

uznesením z 28. septembra 2011, sp. zn. , podľa odvolania

obvinených MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. zamietol.

Obvinený MUDr. J. L., CSc., prostredníctvom svojho obhajcu, podal proti uzneseniu

Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. , v spojení

s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. , dovolanie

vo svoj prospech, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/

, teda, že napadnutými rozhodnutiami a v konaniach, ktoré

im predchádzali bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu,

napadnuté súdne rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonom

stanoveným spôsobom a sú založené na nesprávnom použití, resp. posúdení iného

hmotnoprávneho ustanovenia, čím došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach § 14, § 34

ods. 1, , a

Namietal v ňom, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané

zákonným spôsobom. Rozhodnutiam súdov prvého a druhého stupňa obvinený vytýkal najmä

neschopnosť objektívne posúdiť a vyhodnotiť dôkazy svedčiace o neoprávnenej manipulácii

a zmenách v zdravotnej dokumentácii zosnulého. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,

že nie je možné zistiť z rozhodnutí súdov (prvostupňového či odvolacieho),

ako sa vysporiadali s námietkami obhajoby v tejto časti a rovnako z rozhodnutí nie je zrejmé,

či súdy vôbec hodnotili otázku zákonného zaobstarania dôkazu (zdravotnej dokumentácie

a následne vypracovaného znaleckého posudku) ako aj možnosť nezákonného nakladania

s týmto dokumentom (prípadne možnosti zásahu a neoprávnených zmien v zdravotnej

dokumentácii zosnulého).

Obvinený taktiež namietal, že nie je možné s určitosťou zistiť koľko ľudí a ako dlho,

malo k dispozícii po smrti MUDr. C. jeho zdravotnú dokumentáciu, resp. jej časti. Obvinený

v tejto súvislosti vyslovil pochybnosti o úplnosti zdravotnej dokumentácie

ako aj jej pôvodnosti, keďže zdravotná dokumentácia bola postupne odovzdávaná

a nachádzala sa aj v rukách osôb, u ktorých nie je možné predpokladať nestrannosť

a objektivitu vzhľadom na príbuzenský pomer, či procesné postavenie v trestnom konaní.

4

Podľa názoru obvineného došlo k viacnásobnému porušeniu zákona o zdravotnej

starostlivosti ( v znení účinnom do 31. decembra 2004), najmä

ods. 5 a ods. 7 tohto zákona, pričom takto získaný dôkaz je pre ďalšie konanie absolútne

neúčinný, a teda by mal byť vyradený zo zoznamu dôkazov vykonaných na hlavnom

pojednávaní s tým, že svoju nezákonnosť, nepoužiteľnosť a nemožnosť procesnej

konvalidácie tento dôkaz automaticky preniesol aj na znalecký posudok č. 4/2004, ktorý

obsahovo vychádza z nezákonne zabezpečenej zdravotnej dokumentácie ako aj dodatok č. 1

k tomuto posudku, vrátane výsluchu znalca MUDr. J. F., PhD., ktorý tento posudok

predniesol na hlavnom pojednávaní.

Obvinený ďalej namietal, že došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania,

a to zásady rovnosti strán, nakoľko poškodená ako i vyšetrovateľ mali k dispozícii zdravotnú

dokumentáciu zosnulého. Poukázal na skutočnosť, že z tejto zásady vyplýva aj rovnocenné

právo procesných strán na prístup k zabezpečeným, resp. vykonaným dôkazom. V tejto

súvislosti obvinený uviedol, že zdravotná dokumentácia sa nachádzala po istý čas v dispozícii

poškodenej a po jej odovzdaní vyšetrovateľovi, sa táto stala súčasťou vyšetrovacieho

a následne aj súdneho spisu, avšak bez možnosti obvineného do nej nahliadnuť, a to ani

prostredníctvom svojho obhajcu, čím došlo k porušeniu práva na rovnaké postavenie

pred súdom a prístup k zabezpečeným dôkazom ako i k porušeniu práva na obhajobu

obvineného.

Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení

videl obvinený v tom, že rozhodnutia prvostupňového ako i odvolacieho súdu

sú založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 16 ods. 5 a ods. 7

v znení účinnom do 31. decembra 2004 a

v znení neskorších predpisov).

Navrhol preto, aby Najvyšší súd:

1. podľa vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu

v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. , bol porušený zákon

v neprospech obvineného MUDr. J. L., CSc.,

5

2. podľa zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok

Okresného súdu Prievidza, sp. zn. , z 21. júna 2010,

3. podľa prikázal prvostupňovému súdu, aby vec znova prerokoval

a rozhodol.

Na záver obvinený uviedol, že nakoľko je u neho absolútne narušená dôvera

v nestrannosť a objektívnosť konania pred Okresným súdom Prievidza, resp. Krajským

súdom v Trenčíne navrhol, aby vec bola prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu

toho istého druhu a stupňa. Alternatívne, pokiaľ by dovolací súd nevidel dôležité dôvody

na takýto postup, navrhol, aby podľa prvá veta dovolací súd nariadil,

aby vec súd rozhodol v inom zložení senátu, alebo aby ju rozhodol iný sudca.

K dovolaniu obvineného zaslala svoje vyjadrenie v zmysle prokurátorka

Okresnej prokuratúry v Prievidzi (č.l. 688), v ktorom uviedla, že právo obvineného

na obhajobu v predmetnej trestnej veci porušené nebolo. Obvinený bol v každom štádiu

trestného konania poučený o svojich právach a bolo mu plne umožnené tieto práva uplatniť,

tieto aj patrične využíval, navrhoval vykonanie dôkazov vo svoj prospech, čo bolo orgánmi

činnými v trestnom konaní akceptované a v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie boli

vykonané aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Obvinený tiež využil možnosť zvoliť

si obhajcu a tento ho aj v konaní zastupoval. Dôkazy, tvoriace podklad rozhodnutia súdu, boli

vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie nie je založené na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia. S argumentáciou okresného ako aj odvolacieho súdu použitou

v odôvodnení rozhodnutí sa stotožnila. Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 382

písm. c/ odmietnuť.

K dovolaniu obvineného zaslala svoje vyjadrenie tiež poškodená O. C.. Popísala

priebeh liečby svojho manžela, od prvotných komplikácii počas jeho dovolenky

až po osudný deň, kedy v nemocnici došlo k úmrtiu MUDr. C.. Okrem iného uviedla,

že odmieta všetky obvinenia voči svojej osobe, že mala manipulovať so zdravotnou

dokumentáciou svojho manžela. Zdravotná dokumentácia bola v deň úmrtia jej manžela

v rukách MUDr. L. staršieho a MUDr. H. a bola spolu s telom nebohého doručená na pitvu

do nemocnice v Martine, pričom pitva ukázala, že jej manžel zomrel na šok z masívneho

krvácania po zákroku v bojnickej nemocnici. Uviedla, že ako laik si nedokáže predstaviť,

6

akým spôsobom by sa dalo so zdravotnou dokumentáciou manipulovať. V poznámke okrem

iného uviedla, že strany v zdravotnej dokumentácii svojho manžela očíslovala preto,

aby sa nič nestratilo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo

podané osobou oprávnenou ( ), za splnenia ustanovenia

, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

(, ), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie

procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,

ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení až písm. n/

V zmysle dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu

alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Obvinený vo svojom dovolaní namietal postup pri nakladaní so zdravotnou

dokumentáciou zosnulého MUDr. C., pričom v tomto postupe videl porušenie zák. č.

o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31. decembra 2004 (najmä

ods. 5 a ods. 7 tohto zákona), vyslovil názor, že išlo o nezákonne získaný dôkaz, ktorý svoju

nezákonnosť preniesol aj na z neho prameniaci znalecký posudok vypracovaný v predmetnej

veci.

Najvyšší súd považuje primárne v tejto súvislosti za potrebné poznamenať,

že zdravotná dokumentácia zosnulého MUDr. C. sama o sebe nie je dôkazom,

ale je v zmysle teórie trestného práva (keďže definíciu tohto pojmu

neupravuje) prameňom dôkazu, resp. nositeľom dôkazu. Za dôkaz potom možno považovať

až následné informácie získané zo zdravotnej dokumentácie.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že prvotné vydanie zdravotnej dokumentácie

bolo realizované v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti, keďže táto bola vydaná

na základe uznesenia o pribratí znalca z 27. novembra 2003 (č.l. 210-213) znalcovi

MUDr. M. G.. Akým spôsobom s ňou následne nakladal tento znalec, je jeho

zodpovednosťou. Vyšetrovateľ prijal dokumentáciu od poškodenej O. C. ako vec dôležitú

pre trestné konanie v zmysle ustanovenia účinného

do 31. decembra 2005, keďže v tom čase sa táto dokumentácia nenachádzala v zdravotníckom

zariadení, ale v rukách poškodenej. V danom prípade bol teda postup vyšetrovateľa v súlade

so zákonom, keďže dokumentácia bola potrebná pre účely trestného konania, a to konkrétne

ako podklad pre spracovanie znaleckého posudku. Preto ani znalecký posudok netrpí vadou

nezákonnosti, ktorá by sa bola naň preniesla z nezákonne získanej zdravotnej dokumentácie.

Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom znaleckým

UPJŠ v Košiciach, ktorý bol oprávnený na vypracovanie predmetného znaleckého posudku,

keďže v čase jeho pribratia do trestného konania a vypracovania predmetného posudku bol

účinný o znalcoch a tlmočníkoch, podľa ktorého nebolo podmienkou

pre výkon znaleckej činnosti mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá

by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom tejto činnosti. Rovnako tak doplnok č. 1 k tomuto

znaleckému posudku z 5. januára 2007 (č.l. 239-249) bol vypracovaný v súlade

so v znení neskorších predpisov (konkrétne s tohto zákona), keďže

ako vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 532) znalecký

ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta mal poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorenú

od 14. júla 2006 do 13. júla 2007.

K námietke obvineného, že orgány činné v trestnom konaní a súd nezisťovali, či bola

zdravotná dokumentácia kompletná, úplná a pôvodná, možno uviesť, že v predmetnom

prípade nebolo potrebné disponovať celou dokumentáciou. Podstatná časť dokumentácie,

týkajúca sa rozhodného obdobia, dôležitého pre trestné konanie k dispozícii bola. V konaní

nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz preukazujúci manipuláciu so zdravotnou

dokumentáciou. Dokazuje to aj fakt, že znalecké závery sú v podstate totožné, resp. držia

sa v rovine výpovedí samotných obvinených (teda tých skutočností, ktoré ohľadne kritického

času uviedli vo svojich výpovediach ohľadne priebehu deja) a neobsahuje žiadne iné

informácie, ktoré by neboli spomenuli vo svojich výpovediach samotní obvinení, resp.

svedkovia. Napokon aj obvinený mal teoreticky možnosť manipulovať so zdravotnou

dokumentáciou, keďže táto bola v jeho dispozícii krátko po smrti MUDr. C.. Takúto

8

skutočnosť však tiež nepreukazuje žiadny dôkaz, preto správne bolo konštatovanie krajského

súdu, že nezistil zásahy do zdravotnej dokumentácie zosnulého.

Neobstojí ani námietka obvineného, že nebola dodržaná zásada rovnosti zbraní

a kontradiktórneho konania, keď do zdravotnej dokumentácie obvinený, ani jeho obhajca,

nemali možnosť nahliadnuť, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. Kontradiktórnosť

konania porušená nebola, keďže táto sa aj v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu

pre ľudské práva sleduje z pohľadu celkového priebehu trestného konania. Zdravotná

dokumentácia MUDr. C. bola súčasťou spisu a obvinený, ako aj jeho obhajca mohli

kedykoľvek do nej nahliadnuť, a to minimálne počas celého konania pred súdom. Najvyšší

súd nezistil zo spisu žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila o opaku. Možno teda konštatovať,

že k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného v predmetnom trestnom konaní

nedošlo.

K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení najvyšší

súd poznamenáva, že tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov

spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený

v ustanovení domáhať sa preskúmania skutkových zistení,

na ktorých je rozhodnutie založené.

Obvinený namietal skutočnosť, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to konkrétne § 16 ods. 5

a ods. 7 z. č. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31. decembra 2004

a o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd nezistil prítomnosť tohto

dovolacieho dôvodu. Ako už bolo vyššie uvedené, vyšetrovateľ postupoval v súlade

so zákonom, keď žiadal od poškodenej vydať vec dôležitú pre trestné konanie (zdravotnú

dokumentáciu) a túto mohol žiadať od poškodenej, ktorá ju v tom čase mala v dispozícii,

len na základe ustanovení a nie podľa zákona o zdravotnej starostlivosti,

keďže sa zdravotná dokumentácia nenachádzala v zdravotníckom zariadení. Rovnako

už najvyšší súd vyššie uviedol podmienky, za ktorých bol do trestného konania pribratý

znalecký ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta, na vypracovanie znaleckého posudku,

pričom v danom prípade nedošlo k žiadnemu pochybeniu.

9

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 16. apríla 2013

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová