Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1c4/387646.74b19a.pdf
PDF · 122.58 KB
No categories available
3Tdo/76/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 76/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí
v Bratislave 16. apríla 2013 v trestnej veci obvineného MUDr. J. L. , CSc. a spol.
pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Tr. zák.), o dovolaní, ktoré podal obvinený MUDr. J. L.,
CSc., zastúpený obhajcom JUDr. E. L., advokátom v P., proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného MUDr. J. L., CSc.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. 2T 243/2007, boli
obvinení MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. uznaní za vinných z trestného činu ublíženia
na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák.,
MUDr. J. L., CSc. na tom skutkovom základe. že
dňa 25. októbra 2003 v čase medzi 17.00 hod. až 17.50 hod. počas hospitalizácie
pacienta MUDr. K. C. v Nemocnici s poliklinikou v B. ako ošetrujúci lekár slúžiaci na
jednotke intenzívnej starostlivosti interného oddelenia Nemocnice s poliklinikou B.,
nevyšetril stav pacienta MUDr. K. C. pred jeho preložením na hemodialyzačné oddelenie
a nevykonal zápis o stave pacienta pred prevezením, napriek tomu, že ako ošetrujúci lekár
jednotky intenzívnej starostlivosti interného oddelenia bol prerušovane prítomný
pri zavádzaní dialyzačného katétra lekármi oddelenia anestézie a intenzívnej medicíny a bolo
mu známe, že išlo o problematické zavádzanie, pričom dôsledné sledovanie pacienta
po zavedení katétra mohlo viesť k odhaleniu vnútorného krvácania, následne nezamedzil
preloženiu pacienta MUDr. K. C. na hemodialyzačné oddelenie, kde počas hemodialýzy došlo
u MUDr. K. C. ku krvácaniu do pohrudničnej dutiny, rozvoju hemoragického šoku, k zástave
dýchania a činnosti srdca a v čase o 19.18 hod. k smrti pacienta,
MUDr. L. H. na tom skutkovom základe, že
dňa 25. októbra 2003 asi o 18.00 hod. počas hospitalizácie MUDr. K. C. v Nemocnici
s poliklinikou v B. zanedbala zdravotnú starostlivosť o pacienta tým, že napriek tomu, že zo
zdravotnej dokumentácie pacienta MUDr. K. C. bolo zrejmé, že počas zavádzania
dialyzačného katétra nastali pri jeho zavádzaní ťažkosti a pacient mal významný pokles
krvného tlaku a klinické príznaky šoku – studený pot a bledosť, pri prijatí na hemodialyzačné
stredisko ako slúžiaca lekárka na hemodialyzačnom stredisku rozhodla o začatí hemodialýzy
a podaní heparínu, ktorý zamedzuje prirodzenému zrážaniu krvi, pričom s hemodialýzou mala
počkať až do doby, kedy by sa vylúčilo krvácanie do pohrudničnej dutiny, nakoľko pacient
mal príznaky šoku a ona mala počítať s možnými komplikáciami vzhľadom na ťažkosti
pri zavádzaní katétra aj po vykonaní RTG pľúc a ďalšími možnými vyšetreniami
ako poklopom, posluchom, vyšetrením krvného obrazu na počet bielych krviniek
a opakovaným RTG pľúc, za ktoré zodpovedala, nevylúčila krvácanie, pričom pri liečení
hyperkalémie mala použiť konzervatívny postup liečby podaním infúzie roztoku glukózy
s inzulínom, alkalizovať vnútorné prostredie pacienta do času, kým sa nevylúči krvácanie,
čo malo za následok, že u MUDr. K. C. došlo počas hemodialýzy ku krvácaniu
do pohrudničnej dutiny, rozvoju hemoragického šoku, následne k zástave dýchania a činnosti
srdca a v čase o 19.18 hod. k smrti pacienta.
Okresný súd im za to uložil podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Tr. zák., každému rovnako, peňažný trest vo výmere 3 000 (tritisíc) €. Podľa § 54
ods. 3 Tr. zák. im bol, každému rovnako, ustanovený náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená O. C., nar. X., bytom P. s nárokom
na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obvinení. Krajský súd v Trenčíne
uznesením z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, podľa § 319 Tr. por. odvolania
obvinených MUDr. J. L., CSc. a MUDr. L. H. zamietol.
Obvinený MUDr. J. L., CSc., prostredníctvom svojho obhajcu, podal proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, v spojení
s rozhodnutím Okresného súdu Prievidza z 21. júna 2010, sp. zn. 2T 243/2007, dovolanie
vo svoj prospech, z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ a písm. i/
Trestného poriadku, teda, že napadnutými rozhodnutiami a v konaniach, ktoré
im predchádzali bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu,
napadnuté súdne rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonom
stanoveným spôsobom a sú založené na nesprávnom použití, resp. posúdení iného
hmotnoprávneho ustanovenia, čím došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach § 14, § 34
ods. 1, § 119 ods. 2, § 145 ods. 1 a § 321 Tr. por.
Namietal v ňom, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané
zákonným spôsobom. Rozhodnutiam súdov prvého a druhého stupňa obvinený vytýkal najmä
neschopnosť objektívne posúdiť a vyhodnotiť dôkazy svedčiace o neoprávnenej manipulácii
a zmenách v zdravotnej dokumentácii zosnulého. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že nie je možné zistiť z rozhodnutí súdov (prvostupňového či odvolacieho),
ako sa vysporiadali s námietkami obhajoby v tejto časti a rovnako z rozhodnutí nie je zrejmé,
či súdy vôbec hodnotili otázku zákonného zaobstarania dôkazu (zdravotnej dokumentácie
a následne vypracovaného znaleckého posudku) ako aj možnosť nezákonného nakladania
s týmto dokumentom (prípadne možnosti zásahu a neoprávnených zmien v zdravotnej
dokumentácii zosnulého).
Obvinený taktiež namietal, že nie je možné s určitosťou zistiť koľko ľudí a ako dlho,
malo k dispozícii po smrti MUDr. C. jeho zdravotnú dokumentáciu, resp. jej časti. Obvinený
v tejto súvislosti vyslovil pochybnosti o úplnosti zdravotnej dokumentácie
ako aj jej pôvodnosti, keďže zdravotná dokumentácia bola postupne odovzdávaná
a nachádzala sa aj v rukách osôb, u ktorých nie je možné predpokladať nestrannosť
a objektivitu vzhľadom na príbuzenský pomer, či procesné postavenie v trestnom konaní.
Podľa názoru obvineného došlo k viacnásobnému porušeniu zákona o zdravotnej
starostlivosti (zák. č. 277/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004), najmä § 16
ods. 5 a ods. 7 tohto zákona, pričom takto získaný dôkaz je pre ďalšie konanie absolútne
neúčinný, a teda by mal byť vyradený zo zoznamu dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní s tým, že svoju nezákonnosť, nepoužiteľnosť a nemožnosť procesnej
konvalidácie tento dôkaz automaticky preniesol aj na znalecký posudok č. 4/2004, ktorý
obsahovo vychádza z nezákonne zabezpečenej zdravotnej dokumentácie ako aj dodatok č. 1
k tomuto posudku, vrátane výsluchu znalca MUDr. J. F., PhD., ktorý tento posudok
predniesol na hlavnom pojednávaní.
Obvinený ďalej namietal, že došlo k porušeniu základnej zásady trestného konania,
a to zásady rovnosti strán, nakoľko poškodená ako i vyšetrovateľ mali k dispozícii zdravotnú
dokumentáciu zosnulého. Poukázal na skutočnosť, že z tejto zásady vyplýva aj rovnocenné
právo procesných strán na prístup k zabezpečeným, resp. vykonaným dôkazom. V tejto
súvislosti obvinený uviedol, že zdravotná dokumentácia sa nachádzala po istý čas v dispozícii
poškodenej a po jej odovzdaní vyšetrovateľovi, sa táto stala súčasťou vyšetrovacieho
a následne aj súdneho spisu, avšak bez možnosti obvineného do nej nahliadnuť, a to ani
prostredníctvom svojho obhajcu, čím došlo k porušeniu práva na rovnaké postavenie
pred súdom a prístup k zabezpečeným dôkazom ako i k porušeniu práva na obhajobu
obvineného.
Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
videl obvinený v tom, že rozhodnutia prvostupňového ako i odvolacieho súdu
sú založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia (§ 16 ods. 5 a ods. 7
zák. č. 277/1994 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 a § 9 zákona č. 382/2004 Z.z.
v znení neskorších predpisov).
Navrhol preto, aby Najvyšší súd:
1. podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu
v Trenčíne z 28. septembra 2011, sp. zn. 3To 133/2010, bol porušený zákon
v neprospech obvineného MUDr. J. L., CSc.,
2. podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj rozsudok
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 243/2007, z 21. júna 2010,
3. podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal prvostupňovému súdu, aby vec znova prerokoval
a rozhodol.
Na záver obvinený uviedol, že nakoľko je u neho absolútne narušená dôvera
v nestrannosť a objektívnosť konania pred Okresným súdom Prievidza, resp. Krajským
súdom v Trenčíne navrhol, aby vec bola prikázaná na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu
toho istého druhu a stupňa. Alternatívne, pokiaľ by dovolací súd nevidel dôležité dôvody
na takýto postup, navrhol, aby podľa § 388 ods. 2 prvá veta Tr. por. dovolací súd nariadil,
aby vec súd rozhodol v inom zložení senátu, alebo aby ju rozhodol iný sudca.
K dovolaniu obvineného zaslala svoje vyjadrenie v zmysle § 376 Tr. por. prokurátorka
Okresnej prokuratúry v Prievidzi (č.l. 688), v ktorom uviedla, že právo obvineného
na obhajobu v predmetnej trestnej veci porušené nebolo. Obvinený bol v každom štádiu
trestného konania poučený o svojich právach a bolo mu plne umožnené tieto práva uplatniť,
tieto aj patrične využíval, navrhoval vykonanie dôkazov vo svoj prospech, čo bolo orgánmi
činnými v trestnom konaní akceptované a v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie boli
vykonané aj dôkazy svedčiace v prospech obvineného. Obvinený tiež využil možnosť zvoliť
si obhajcu a tento ho aj v konaní zastupoval. Dôkazy, tvoriace podklad rozhodnutia súdu, boli
vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie nie je založené na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia. S argumentáciou okresného ako aj odvolacieho súdu použitou
v odôvodnení rozhodnutí sa stotožnila. Navrhla preto dovolanie obvineného podľa § 382
písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
K dovolaniu obvineného zaslala svoje vyjadrenie tiež poškodená O. C.. Popísala
priebeh liečby svojho manžela, od prvotných komplikácii počas jeho dovolenky
až po osudný deň, kedy v nemocnici došlo k úmrtiu MUDr. C.. Okrem iného uviedla,
že odmieta všetky obvinenia voči svojej osobe, že mala manipulovať so zdravotnou
dokumentáciou svojho manžela. Zdravotná dokumentácia bola v deň úmrtia jej manžela
v rukách MUDr. L. staršieho a MUDr. H. a bola spolu s telom nebohého doručená na pitvu
do nemocnice v Martine, pričom pitva ukázala, že jej manžel zomrel na šok z masívneho
krvácania po zákroku v bojnickej nemocnici. Uviedla, že ako laik si nedokáže predstaviť,
akým spôsobom by sa dalo so zdravotnou dokumentáciou manipulovať. V poznámke okrem
iného uviedla, že strany v zdravotnej dokumentácii svojho manžela očíslovala preto,
aby sa nič nestratilo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.), na základe
podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), bolo
podané osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), za splnenia ustanovenia § 373
Tr. por., v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo je zrejmé,
že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie
procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, a to z dôvodov,
ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por.
V zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak,
aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu
alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.
Obvinený vo svojom dovolaní namietal postup pri nakladaní so zdravotnou
dokumentáciou zosnulého MUDr. C., pričom v tomto postupe videl porušenie zák. č.
277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31. decembra 2004 (najmä § 16
ods. 5 a ods. 7 tohto zákona), vyslovil názor, že išlo o nezákonne získaný dôkaz, ktorý svoju
nezákonnosť preniesol aj na z neho prameniaci znalecký posudok vypracovaný v predmetnej
veci.
Najvyšší súd považuje primárne v tejto súvislosti za potrebné poznamenať,
že zdravotná dokumentácia zosnulého MUDr. C. sama o sebe nie je dôkazom,
ale je v zmysle teórie trestného práva (keďže Trestný poriadok definíciu tohto pojmu
neupravuje) prameňom dôkazu, resp. nositeľom dôkazu. Za dôkaz potom možno považovať
až následné informácie získané zo zdravotnej dokumentácie.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že prvotné vydanie zdravotnej dokumentácie
bolo realizované v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti, keďže táto bola vydaná
na základe uznesenia o pribratí znalca z 27. novembra 2003 (č.l. 210-213) znalcovi
MUDr. M. G.. Akým spôsobom s ňou následne nakladal tento znalec, je jeho
zodpovednosťou. Vyšetrovateľ prijal dokumentáciu od poškodenej O. C. ako vec dôležitú
pre trestné konanie v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Trestného poriadku účinného
do 31. decembra 2005, keďže v tom čase sa táto dokumentácia nenachádzala v zdravotníckom
zariadení, ale v rukách poškodenej. V danom prípade bol teda postup vyšetrovateľa v súlade
so zákonom, keďže dokumentácia bola potrebná pre účely trestného konania, a to konkrétne
ako podklad pre spracovanie znaleckého posudku. Preto ani znalecký posudok netrpí vadou
nezákonnosti, ktorá by sa bola naň preniesla z nezákonne získanej zdravotnej dokumentácie.
Znalecký posudok bol vypracovaný v súlade so zákonom znaleckým ústavom
UPJŠ v Košiciach, ktorý bol oprávnený na vypracovanie predmetného znaleckého posudku,
keďže v čase jeho pribratia do trestného konania a vypracovania predmetného posudku bol
účinný zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch, podľa ktorého nebolo podmienkou
pre výkon znaleckej činnosti mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá
by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom tejto činnosti. Rovnako tak doplnok č. 1 k tomuto
znaleckému posudku z 5. januára 2007 (č.l. 239-249) bol vypracovaný v súlade
so zák. č. 382/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (konkrétne s § 9 tohto zákona), keďže
ako vyplýva z vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (č.l. 532) znalecký
ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta mal poistenie zodpovednosti za škodu uzatvorenú
od 14. júla 2006 do 13. júla 2007.
K námietke obvineného, že orgány činné v trestnom konaní a súd nezisťovali, či bola
zdravotná dokumentácia kompletná, úplná a pôvodná, možno uviesť, že v predmetnom
prípade nebolo potrebné disponovať celou dokumentáciou. Podstatná časť dokumentácie,
týkajúca sa rozhodného obdobia, dôležitého pre trestné konanie k dispozícii bola. V konaní
nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz preukazujúci manipuláciu so zdravotnou
dokumentáciou. Dokazuje to aj fakt, že znalecké závery sú v podstate totožné, resp. držia
sa v rovine výpovedí samotných obvinených (teda tých skutočností, ktoré ohľadne kritického
času uviedli vo svojich výpovediach ohľadne priebehu deja) a neobsahuje žiadne iné
informácie, ktoré by neboli spomenuli vo svojich výpovediach samotní obvinení, resp.
svedkovia. Napokon aj obvinený mal teoreticky možnosť manipulovať so zdravotnou
dokumentáciou, keďže táto bola v jeho dispozícii krátko po smrti MUDr. C.. Takúto
skutočnosť však tiež nepreukazuje žiadny dôkaz, preto správne bolo konštatovanie krajského
súdu, že nezistil zásahy do zdravotnej dokumentácie zosnulého.
Neobstojí ani námietka obvineného, že nebola dodržaná zásada rovnosti zbraní
a kontradiktórneho konania, keď do zdravotnej dokumentácie obvinený, ani jeho obhajca,
nemali možnosť nahliadnuť, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. Kontradiktórnosť
konania porušená nebola, keďže táto sa aj v zmysle rozhodovacej praxe Európskeho súdu
pre ľudské práva sleduje z pohľadu celkového priebehu trestného konania. Zdravotná
dokumentácia MUDr. C. bola súčasťou spisu a obvinený, ako aj jeho obhajca mohli
kedykoľvek do nej nahliadnuť, a to minimálne počas celého konania pred súdom. Najvyšší
súd nezistil zo spisu žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčila o opaku. Možno teda konštatovať,
že k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného v predmetnom trestnom konaní
nedošlo.
K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. najvyšší
súd poznamenáva, že tento dôvod dovolania je daný iba v prípadoch, keď rozhodnutie súdov
spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Nie je možné s poukazom na dovolací dôvod uvedený
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. domáhať sa preskúmania skutkových zistení,
na ktorých je rozhodnutie založené.
Obvinený namietal skutočnosť, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a to konkrétne § 16 ods. 5
a ods. 7 z. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení účinnom do 31. decembra 2004
a § 9 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd nezistil prítomnosť tohto
dovolacieho dôvodu. Ako už bolo vyššie uvedené, vyšetrovateľ postupoval v súlade
so zákonom, keď žiadal od poškodenej vydať vec dôležitú pre trestné konanie (zdravotnú
dokumentáciu) a túto mohol žiadať od poškodenej, ktorá ju v tom čase mala v dispozícii,
len na základe ustanovení Trestného poriadku a nie podľa zákona o zdravotnej starostlivosti,
keďže sa zdravotná dokumentácia nenachádzala v zdravotníckom zariadení. Rovnako
už najvyšší súd vyššie uviedol podmienky, za ktorých bol do trestného konania pribratý
znalecký ústav ÚPJŠ v Košiciach, lekárska fakulta, na vypracovanie znaleckého posudku,
pričom v danom prípade nedošlo k žiadnemu pochybeniu.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
V Bratislave 16. apríla 2013
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová