Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
427/389487.828c99.pdf
PDF · 210.88 KB
No categories available
7Cdo/53/2013
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Cdo 53/2013
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Československej
obchodnej banky a. s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej
Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom v Bratislave, Grosslingová 10, proti odporkyni M.
D., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Bratislave, Račianska
62, o 6 330, 75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 25 C
214/2011, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. septembra
2012 sp. zn. 9 Co 289/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie odmieta.
Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Galanta uznesením z 23. septembra 2011 č. k. 25 C 214/2011 – 70
navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( rozsudkom z 23. septembra 2011 č. k.
25 C 214/2011 – 67 , vydaným na základe uznania uplatneného nároku, uloţil odporkyni
povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 6 330,75 € s 12,50 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 4 760,56 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 4 760,56 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 1 059,37 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 95,98 € od 15. marca 2011 do zaplatenia , všetko do 16 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku , v jeho odôvodnení vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením ). Dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa ( § 150
O. s. p. ) pre nepriznanie trov konania ( v konaní ) procesne úspešnej navrhovateľke. Tieto
videl v tom, ţe od samého začiatku nesplácania zročných splátok úveru navrhovateľka
2
bola informovaná odporkyňou o jej ťaţkej ţivotnej situácii ( úmrtie manţela –
spoludlţníka , strata zamestnania ). Odporkyňa pritom svoj dlh uznala a prejavila ochotu ho
splácať v upravenom rozsahu a intervaloch. Rokovanie s navrhovateľkou bolo bezvýsledné
a táto si svoj nárok uplatnila cestou súdu. Takéto jej konanie nemoţno síce povaţovať za
protizákonné ( zodpovedá aj zmluvným podmienkam ) , ale bolo treba prihliadnuť na
okolnosti tzv. vis major na strane dlţníka ochotného svoj dlh zaplatiť, keď rovnaký výsledok
sa mohol dosiahnuť aj mimosúdnou dohodou. Fyzická osoba sa totiţ omnoho ťaţšie
vysporiadava s ťaţivou finančnou situáciou ako právnická osoba – banka. Napokon celý dlh
mal byť ( podľa zmluvy ) splatený aţ 15. decembra 2013.
Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky uznesením z 11. septembra 2012
sp. zn. 9 Co 289/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe odporkyni
uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 982, 05 € do troch
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe v prípade, ak sú splnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, môţe aplikovať
ustanovenie § 150 O. s. p. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený. Výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa môţu spočívať vo vzťahu
k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii. Na druhej strane sú to sociálne
aspekty ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Z hľadiska určitej procesnej situácii môţe
nastať zmiernenie náhrady trov v zmenách zákonnej úpravy , v zmenách súdnej praxe a pod.
Povaţoval za správny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého na strane odporkyne
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej ťaţkej ţivotnej situácii , pre
ktoré výnimočne náhradu trov konania navrhovateľke nemusí priznať. Nesprávne však
postupoval, keď jej nepriznal náhradu trov konania v plnej výške. Odporkyňa síce svoj dlh
uznala a prejavila ochotu ho splácať v upravenom rozsahu a intervaloch , ale treba brať do
úvahy aj skutočnosť, ţe sa nesnaţila dlh splácať aj v menších splátkach neţ boli dohodnuté
( v zmluve ) . Sama, pred doručením výzvy, neprejavila iniciatívu a ochotu sa
s navrhovateľkou dohodnúť. Preto odvolací súd dospel k záveru, ţe náhradu trov konania
moţno priznať navrhovateľke čiastočne ( nie v plnej výške ). Priznal jej náhradu za súdny
poplatok v plnej výške t. j. 379, 50 € a 50 % náhrady za štyri úkony právnej pomoci t. j.
3
vo výške 602, 55 € ( 1 205, 11 : 2 = 602, 55 ). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho
súdu tým, ţe zmenil rozhodnutie okresného súdu bez toho, aby jej predtým dal moţnosť sa
vyjadriť k zmene právneho posúdenia a oboznámil ju s ním, bolo jej odňaté právo na súdnu
ochranu a prístup k súdu ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Takýto postup predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania odvolacieho súdu zhmotnenú v porušení ústavného práva
podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej len „ústava“ ) a čl. 6 Dohovoru
o základných právach a slobodách ( ďalej len „dohovor“ ) . Tieţ namietala nesprávne právne
posúdenie veci, ktorého podstatou je nesprávny výklad a aplikácia § 150 O. s. p. , pretoţe
odvolací súd pouţil výkladové pravidlá platné pre § 142 ods. 1 a 2 O. s. p. Odvolací súd
zníţil trovy v situácii, keď de facto jedinou účelne vynaloţenou zloţkou z uplatnených trov
je súdny poplatok, lebo navrhovateľka z dôvodu uznania uplatneného nároku nemala potrebu
vyvíjať ţiadnu procesnú aktivitu.
Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpená advokátom
( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia
dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté
zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací
súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na
zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie
prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je
4
dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia , c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2
neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,
znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach
týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo
veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním odporkyne napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú
taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je
dovolanie prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239
O. s. p. vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či uţ
to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na
skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či
uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka , prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom ). Vady konania podľa § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. odporkyňa
nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe odporkyňa namietala odňatie jej moţnosti konať pred
súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) postupom odvolacieho súdu v tom, ţe zmenil odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby jej predtým dal moţnosť vyjadriť
sa k zmene právneho posúdenia a bez toho, aby ju s odlišným právnym posúdením
5
oboznámil. Namietala tieţ nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 150 O. s. p. ( § 241
ods. 2 písm. c/ O. s. p. ).
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu
konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto svojim postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde
z dôvodu, ţe súdy pri rozhodovaní ( o trovách konania ) postupovali v súlade s právnymi
predpismi a odporkyni neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom
na zabezpečenie jej oprávnených práv a oprávnených záujmov.
Ustanovenie § 213 ods. 2 O. s. p. ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím
o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania , aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.
Z odôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu ako aj z odôvodnenia zmeňujúceho
uznesenia odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, ţe na rozhodnutie o trovách konania
aplikovali ustanovenie § 150 O. s. p., ktoré dáva súdu moţnosť , aby za splnenia v ňom
uvedených predpokladov ( výnimočne ) nepriznal , celkom alebo sčasti, náhradu trov
úspešnému účastníkovi konania ( u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konania ). Oba súdy niţšieho stupňa zhodne dospeli k záveru , ţe sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých existenciu vyvodili aj z rovnakých okolností danej
veci . Rozdielne posúdili len rozsah nepriznaných trov konania úspešnej navrhovateľke ( súd
prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a odvolací súd sčasti ), čo im
citované ustanovenie umoţňuje. Preto postupom odvolacieho súdu, ktorý nepouţil pri
svojom zmeňujúcom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu ako prvostupňový súd,
nedošlo k odňatiu odporkyni moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.
f/ O. s. p.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
6
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli
opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale
nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. V dôsledku toho by
posúdenie, či odvolací súd ( ne ) pouţil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery,
prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad
v danej veci nešlo ).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
odporkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa úpravou dovolacieho konania,
nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej ţiadne trovy tohto
konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1
O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla2013
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
Za správnosť: predseda senátu
Hrčková Marta
7
Hrčková Marta