Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/53/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Československej

obchodnej banky a. s., so sídlom v Bratislave, Michalská 18, IČO: 36 854 140, zastúpenej

Mgr. Miroslavom Rybánskym, advokátom v Bratislave, Grosslingová 10, proti odporkyni M.

D., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom v Bratislave, Račianska

62, o 6 330, 75 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 25 C

214/2011, o dovolaní odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 11. septembra

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením z 23. septembra 2011 č. k. – 70

navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal ( rozsudkom z 23. septembra 2011 č. k.

– 67 , vydaným na základe uznania uplatneného nároku, uloţil odporkyni

povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu 6 330,75 € s 12,50 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 4 760,56 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 4 760,56 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 1 059,37 € od 15. marca 2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo

sumy 95,98 € od 15. marca 2011 do zaplatenia , všetko do 16 mesiacov od právoplatnosti

tohto rozsudku , v jeho odôvodnení vyslovil, ţe o trovách konania rozhodne osobitným

uznesením ). Dospel k záveru o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa ( § 150

) pre nepriznanie trov konania ( v konaní ) procesne úspešnej navrhovateľke. Tieto

videl v tom, ţe od samého začiatku nesplácania zročných splátok úveru navrhovateľka

2

bola informovaná odporkyňou o jej ťaţkej ţivotnej situácii ( úmrtie manţela –

spoludlţníka , strata zamestnania ). Odporkyňa pritom svoj dlh uznala a prejavila ochotu ho

splácať v upravenom rozsahu a intervaloch. Rokovanie s navrhovateľkou bolo bezvýsledné

a táto si svoj nárok uplatnila cestou súdu. Takéto jej konanie nemoţno síce povaţovať za

protizákonné ( zodpovedá aj zmluvným podmienkam ) , ale bolo treba prihliadnuť na

okolnosti tzv. vis major na strane dlţníka ochotného svoj dlh zaplatiť, keď rovnaký výsledok

sa mohol dosiahnuť aj mimosúdnou dohodou. Fyzická osoba sa totiţ omnoho ťaţšie

vysporiadava s ťaţivou finančnou situáciou ako právnická osoba – banka. Napokon celý dlh

mal byť ( podľa zmluvy ) splatený aţ 15. decembra 2013.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľky uznesením z 11. septembra 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe odporkyni

uloţil povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 982, 05 € do troch

dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, ţe v prípade, ak sú splnené všetky predpoklady

na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, ţe sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, môţe aplikovať

ustanovenie Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí

odôvodnený. Výnimočnosť môţe spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach

na strane účastníkov konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa môţu spočívať vo vzťahu

k určitým druhom konania, alebo k určitej procesnej situácii. Na druhej strane sú to sociálne

aspekty ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Z hľadiska určitej procesnej situácii môţe

nastať zmiernenie náhrady trov v zmenách zákonnej úpravy , v zmenách súdnej praxe a pod.

Povaţoval za správny záver prvostupňového súdu, podľa ktorého na strane odporkyne

existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v jej ťaţkej ţivotnej situácii , pre

ktoré výnimočne náhradu trov konania navrhovateľke nemusí priznať. Nesprávne však

postupoval, keď jej nepriznal náhradu trov konania v plnej výške. Odporkyňa síce svoj dlh

uznala a prejavila ochotu ho splácať v upravenom rozsahu a intervaloch , ale treba brať do

úvahy aj skutočnosť, ţe sa nesnaţila dlh splácať aj v menších splátkach neţ boli dohodnuté

( v zmluve ) . Sama, pred doručením výzvy, neprejavila iniciatívu a ochotu sa

s navrhovateľkou dohodnúť. Preto odvolací súd dospel k záveru, ţe náhradu trov konania

moţno priznať navrhovateľke čiastočne ( nie v plnej výške ). Priznal jej náhradu za súdny

poplatok v plnej výške t. j. 379, 50 € a 50 % náhrady za štyri úkony právnej pomoci t. j.

3

vo výške 602, 55 € ( 1 205, 11 : 2 = 602, 55 ). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla ho

zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho

súdu tým, ţe zmenil rozhodnutie okresného súdu bez toho, aby jej predtým dal moţnosť sa

vyjadriť k zmene právneho posúdenia a oboznámil ju s ním, bolo jej odňaté právo na súdnu

ochranu a prístup k súdu ( ). Takýto postup predstavuje

neodstrániteľnú vadu konania odvolacieho súdu zhmotnenú v porušení ústavného práva

podľa ( ďalej len „ústava“ ) a Dohovoru

o základných právach a slobodách ( ďalej len „dohovor“ ) . Tieţ namietala nesprávne právne

posúdenie veci, ktorého podstatou je nesprávny výklad a aplikácia , pretoţe

odvolací súd pouţil výkladové pravidlá platné pre a Odvolací súd

zníţil trovy v situácii, keď de facto jedinou účelne vynaloţenou zloţkou z uplatnených trov

je súdny poplatok, lebo navrhovateľka z dôvodu uznania uplatneného nároku nemala potrebu

vyvíjať ţiadnu procesnú aktivitu.

Navrhovateľka sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ) , skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia

dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté

zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na

zaujatie stanoviska ( ). Podľa je dovolanie

prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je

4

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia , c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky.

Podľa výslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach

týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo

veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním odporkyne napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú

taxatívne vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým nie je

dovolanie prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania odporkyne z ustanovenia § 239

vyvodiť nemoţno.

So zreteľom na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ( či uţ

to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na

skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či

uzneseniu ) , ak konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok

právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka , prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom ). Vady konania podľa aţ e/ a odporkyňa

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe odporkyňa namietala odňatie jej moţnosti konať pred

súdom ( ) postupom odvolacieho súdu v tom, ţe zmenil odvolaním

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho, aby jej predtým dal moţnosť vyjadriť

sa k zmene právneho posúdenia a bez toho, aby ju s odlišným právnym posúdením

5

oboznámil. Namietala tieţ nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia (

ods. 2 písm. c/ ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto svojim postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde

z dôvodu, ţe súdy pri rozhodovaní ( o trovách konania ) postupovali v súlade s právnymi

predpismi a odporkyni neznemoţnili uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej oprávnených práv a oprávnených záujmov.

Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu pred rozhodnutím

o odvolaní, aby v prípade, ak je toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho

predpisu , ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci

rozhodujúce, vyzvať účastníkov konania , aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia

vyjadrili.

Z odôvodnenia uznesenia prvostupňového súdu ako aj z odôvodnenia zmeňujúceho

uznesenia odvolacieho súdu nepochybne vyplýva, ţe na rozhodnutie o trovách konania

aplikovali ustanovenie , ktoré dáva súdu moţnosť , aby za splnenia v ňom

uvedených predpokladov ( výnimočne ) nepriznal , celkom alebo sčasti, náhradu trov

úspešnému účastníkovi konania ( u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie

náhrady trov konania ). Oba súdy niţšieho stupňa zhodne dospeli k záveru , ţe sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorých existenciu vyvodili aj z rovnakých okolností danej

veci . Rozdielne posúdili len rozsah nepriznaných trov konania úspešnej navrhovateľke ( súd

prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a odvolací súd sčasti ), čo im

citované ustanovenie umoţňuje. Preto postupom odvolacieho súdu, ktorý nepouţil pri

svojom zmeňujúcom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu ako prvostupňový súd,

nedošlo k odňatiu odporkyni moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.

f/

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

6

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľky boli

opodstatnené, mali by za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale

nezakladali by súčasne prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by

posúdenie, či odvolací súd ( ne ) pouţil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad

v danej veci nešlo ).

Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

odporkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne podľa

v spojení s ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa úpravou dovolacieho konania,

nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej

republiky jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe jej ţiadne trovy tohto

konania nevznikli ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. apríla2013

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

Za správnosť: predseda senátu

Hrčková Marta

7

Hrčková Marta