Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)9ac/387970.09669f.pdf
PDF · 182.65 KB
No categories available
2Sžf/30/2012
Najvyšší súd 2Sžf/30/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci žalobcu: AUTOALLES, s.r.o., v likvidácii, Trusalová 1, Turany,
IČO: 36 359 033, zastúpeného: JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej
armády 1, Martin, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná ul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/228/4411-22444/2011/993168-r zo dňa 23. februára 2011, o odvolaní proti rozsudku
Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/31/2011-30 zo dňa 30. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 21S/31/2011-30 zo dňa 30. novembra 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22444/2011/993168-r zo dňa 23. februára
2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Martin
č. 666/231/95248/10/Sum zo dňa 15. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie
september 2007 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 60 371,67 eura.
Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolávajúc sa na ustanovenia § 2
ods. 1 písm. c/, § 11 ods. 1, § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 1, § 42, § 43 ods. 1, § 49 ods. 1 a § 66
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o DPH“) a článok 313 a 314 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len ako „Smernica Rady 2006/112/ES“)
uviedol, že dôležité pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobcom
v inom členskom štáte a následne predávaných v tuzemsku tretím osobám je, aké je
postavenie dodávateľa ojazdených automobilov, t.j. či je vo svojom členskom štáte
registrovaným na daň z pridanej hodnoty a v akom daňovom režime predaj tuzemskému
daňovému subjektu uskutočnil (či v štandardnom alebo osobitnom režime). Uviedol ďalej, že
dodávatelia ojazdených automobilov z členských štátov európskeho spoločenstva boli osoby
identifikované pre daň z pridanej hodnoty, pričom nákup ojazdených automobilov sa
uskutočňoval v dvoch režimoch zdanenia, osobitnom a bežnom. Pokiaľ išlo o osobitný režim
zdanenia, na posudzovaných faktúrach bolo uvedené, že dodávka ojazdených vozidiel sa
uskutočňuje v osobitnom režime marže a pri predaji vozidiel bola uplatňovaná osobitná
úprava dane v súlade s § 66 ods. 7 zákona o DPH a žalobca si daň na vstupe vzťahujúcu sa
k základu dane podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH neodpočítal, pričom následne pri predaji
vozidiel za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predanou a kúpnou cenou znížený
o daň v súlade s § 66 ods. 3 zákona o DPH. Uvedený postup žalobcu bol správny a nebol
predmetom zistenia porušení daňových predpisov. V druhom, bežnom režime dane,
dodávatelia na faktúrach uviedli, že dodávky ojazdených motorových vozidiel považujú za
intrakomunitárne dodanie v rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú predávané
podľa normálneho uplatňovania DPH, t.j. nepodliehajú osobitnej úprave. Krajský súd uviedol,
že z výkladu ustanovenia § 66 ods. 14 zákona o DPH vyplýva, že ak predávaný tovar nebol
zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte a bol dodaný
v režime oslobodenia od dane ako intrakomunitárne dodanie, dodanie podľa obdobného
ustanovenia ako § 43 zákona o DPH, v tomto prípade sa nadobudnutie tovaru v tuzemsku
z iného členského štátu považuje za nadobudnutie podľa § 11 zákona o DPH. V prípadoch,
keď žalobca nadobudol ojazdené motorové vozidlá od osôb identifikovaných pre DPH v inom
členskom štáte v režime oslobodenia od dane, postupoval žalobca následne podľa § 66 ods. 3
zákona o DPH a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou
znížený o daň. Takýto postup podľa názoru krajského súdu nebol správny. Konštatoval, že
vzhľadom na to, že dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň
podľa osobitnej úpravy, či už podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom
štáte alebo podľa komunitárneho práva (Smernica Rady 2006/112/ES), nemôže si ani žalobca
uplatniť osobitnú úpravu v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH, pretože sa na neho nevzťahuje
žiadna zo situácií uvedených v tomto zákonnom ustanovení t.j. tovar bol dodaný osobami,
ktoré sú identifikované pre daň v inom členskom štáte a tieto osoby si neuplatnili daň podľa
osobitnej úpravy. Podľa krajského súdu je nepochybné, že k dodaniu tovaru došlo z územia
iného členského štátu do tuzemska, pričom aj na území ostatných členských štátov EÚ platí
obdobná právna úprava ako v našom právnom poriadku, konkrétne § 43 ods. 1 zákona
o DPH, podľa ktorého oslobodené od daní je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou
pre daň v inom členskom štáte a v takomto prípade sa jedná o tzv. intrakomunitárne dodávky,
ktoré sú a priori oslobodené od dane. Ak teda zahraničné daňové subjekty identifikované pre
daň dodávali tovar do iného členského štátu, pričom neuplatnili osobitný režim zdanenia
a nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (žalobca
je identifikovaný pre DPH), takéto dodanie je oslobodené od dane, a preto pri následnom
predaji takéhoto tovaru je žalobca povinný uplatniť bežný režim zdanenia, t.j. odviesť daň
podľa § 22 ods. 1 až 4 zákona o DPH a z uvedeného dôvodu preto mala byť daň odvedená
u odberateľa pri ďalšom predaji použitého tovaru tretím osobám, avšak nie rozdielovým
spôsobom, ale zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia
(§ 22 ods. 1 zákona o DPH). Obchodník pri predaji ojazdených vozidiel, ktoré mu boli dodané
na území Európskych spoločenstiev, je podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH povinný uplatňovať
osobitnú úpravu dane, len v prípadoch, ak mu boli dodané tovary osobami uvedenými v § 66
ods. 2 písm. a/ až c/ zákona o DPH, pričom podľa § 66 ods. 7 zákona o DPH nemá nárok na
odpočítanie dane. Žalobca si pri kúpe ojazdených motorových vozidiel uplatnil odpočítanie
dane, čo bolo v rozpore s § 66 ods. 7 zákona. Základ dane podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH
môže platiteľ DPH uplatniť len v tom prípade, ak na prechádzajúcom stupni uplatnená daň
nebola. Žalobca tým, že pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu vypočítal daňovú
povinnosť, ktorú priznal v daňovom priznaní a súčasne si uplatnil právo na odpočítanie dane,
aj podľa názoru krajského súdu sám deklaroval použitie bežného režimu zdanenie (možnosť
odpočítania DPH pri nákupe a v uplatnení DPH z predajnej ceny pri predaji). Krajský súd
uviedol, že nie je možné použiť na jednu transakciu kombináciu bežného a rozdielového
režimu uplatnenia dane. Na predchádzajúcom stupni bola uplatnená DPH, a to samotným
daňovým subjektom pri zdanení nadobudnutia tovaru, a v takom prípade mal žalobca určiť
základ dane pri predaji v tuzemsku podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH.
Krajský súd považoval za účelovú námietku žalobcu, že zo strany správnych orgánov
nie je na žiadnom mieste uvedená informácia o tom, že či dodávateľ tovarov z iného
členského štátu neuplatňoval osobitný režim dane. Súd poukázal na to, že tam, kde bol
uplatnený osobitný režim zdanenia (t.j. tam kde dodávatelia uviedli na faktúrach, že dodávku
uskutočňujú v osobitnom režime marže), postupoval žalobca správne a tento postup nebol
predmetom zistení uvedených v protokole o výsledku daňovej kontroly. Podľa názoru
prvostupňového súdu bolo v rámci daňového konania dostatočným spôsobom preukázané,
a to z jednotlivých faktúr ako aj z cezhraničných informácií od belgickej, rakúskej daňovej
správy, že v sporných prípadoch išlo o intrakomunitáme dodávky oslobodené od DPH
u predávajúceho s povinnosťou zdanenia nadobudnutia u kupujúceho žalobcu a z týchto
dokladov vyplynulo, že teda išlo o intrakomunitáme dodávky, predmetom ktorých bolo
dodanie ojazdených motorových vozidiel, ktoré bolo deklarované v súhrnných výkazoch, kde
bol uplatnený bežný režim DPH s oslobodením od DPH, teda nešlo o použitie osobitného
režimu, teda režimu zdanenia prirážky. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že
v prípade uplatnenia oslobodenia od dane je nadobudnutie ojazdeného motorového vozidla
predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. c/ a nadobudnutím podľa § 11 ods. 1 a 2 a platiteľovi
vzniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH. Pri nadobudnutí tovaru v zmysle
§ 11 zákona nemá nadobúdajúci možnosť sa rozhodnúť, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo
bežný režim dane. V prípade, že nadobúda tovar podľa § 11, je podľa § 69 ods. 6 zákona
o DPH osobou povinnou platiť daň a pri následnom predaji takéhoto tovaru je povinný určiť
základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH - t.j. daň vypočítať zo všetkého čo tvorí
protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia. Správne preto
správne orgány vychádzali z celého kontextu ustanovení zákona o DPH, na ktoré odkazovali
vo svojich rozhodnutiach, nie len z ustanovenia § 66 ods. 2 pís. c/ zákona o DPH, na ktoré
poukazoval žalobca.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že postupoval v súlade s § 66
zákona o DPH, a to aj s ohľadom na režim platenia, resp. neplatenia DPH podľa domicilu
jeho dodávateľov v rôznych častiach EÚ. Žalobca poukázal na záver krajského súdu, že podľa
§ 66 ods. 3 zákona o DPH bolo možné postupovať len v prípade, že na predchádzajúcom
stupni nebola uplatnená DPH, avšak správca dane cezhraničnou výmenou informácií zistil, že
na predchádzajúcom stupni bola uplatnená DPH, a to samotným subjektom, z čoho vyvodil
záver, že žalobca nemal možnosť postupovať podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH. K uvedenému
záveru žalobca uviedol, že správca dane v čase vykonávania kontroly mal na rozdiel od
žalobcu dve nasledovné pomôcky, možnosť medzinárodnej výmeny informácií a metodický
pokyn k aplikácii ustanovenia § 66 zákona o DPH.
Správca dane mal na rozdiel od žalobcu možnosť cez medzinárodnú výmenu
informácií kontaktovať a priamo konfrontovať postup jednotlivých zahraničných dodávateľov
ojazdených automobilov, pričom zahraniční správcovia dane boli povinní poskytnúť
súčinnosť, poskytnúť požadovaný rozsah informácií potrebných pre správne a presné určenie
daňového režimu. Samotný žalobca nikdy ako bežný daňový subjekt nebude mať možnosť
takýmto vyčerpávajúcim a presným spôsobom vynútiť si od svojich obchodných partnerov
v zahraničí takýto rozsah presných a vyčerpávajúcich údajov o ich daňovom režime
v zahraničí. Jediný doklad, ktorý do dnešného dňa mal žalobca k dispozícii, je iba samotná
faktúra o predaji ojazdených vozidiel.
Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že správca dane, vzhľadom na veľmi komplikovaný
a ťažko aplikovateľný tzv. osobitný režim uplatňovania dane z pridanej hodnoty vydal
z dôvodu nejasností v praxi a z dôvodu aj právnej istoty daňových subjektov pri aplikácii
spomínaného režimu § 66 zákona o DPH Metodický pokyn. Tento Metodický pokyn je
zverejnený na stránke Daňového riaditeľstva SR do dnešného dňa, takže každý daňový
subjekt, ale aj správca dane má k dispozícii veľmi presný a podrobný metodický pokyn
k jednotlivým krokom a postupom pri uplatňovaní režimu DPH v zmysle § 66. O tom, že sa
jedná o veľmi podrobný metodický materiál, plný konkrétnych príkladov svedčí aj fakt, že
jeho rozsah je 11 strán. Čo je ale dôležité brať do úvahy v prípade tohto Metodického pokynu
je dátum, ku ktorému Daňové riaditeľstvo prvýkrát vydalo toto usmernenie a sprístupnilo ho
daňovej verejnosti - je to dátum január 2009. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že v období
rokov 2007 a 2008 (ktoré sú predmetom daňovej kontroly a následne súdneho sporu)
neexistovalo oficiálne usmernenie zo strany ani Ministerstva financií SR ani zo strany
Daňového riaditeľstva SR. Keďže daňová kontrola v čase vykonávania kontroly už mala
k dispozícii oficiálny Metodický pokyn, mala jasne stanovené a určené pravidlá a kritériá,
podľa ktorých hodnotila postup a počínanie žalobcu. Týmto je postup správcu dane oproti
postupu samotného žalobcu výrazne zvýhodnený, s právnou a metodickou oporou.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa
§ 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
bolo oznámené v súlade s ustanovením § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté
(§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich
právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal
zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej
časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. I/228/4411-
22444/2011/993168-r zo dňa 23. februára 2011, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona
o správe daní a poplatkov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Martin
č. 666/231/95248/10/Sum zo dňa 15. decembra 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie
september 2007 žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 60 371,67 eura.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi
spornou otázka, či v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených
v inom členskom štáte došlo k riadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či žalobca
splnil podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru
v tuzemsku stanovené jednak v § 66 zákona o DPH, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES
v článkoch 312 až 332.
Žalobca nakupoval ojazdené automobily od dodávateľov z členských štátov
Európskeho spoločenstva v dvoch daňových režimoch, v osobitnej úprave uplatňovania DPH
a v bežnom režime zdanenia ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane, pričom tieto
ojazdené automobily boli ďalej predávané a žalobca pri predajoch považoval za základ dane
kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou (osobitná úprava podľa § 66 ods. 3 zákona
o DPH) bez ohľadu na to, v akom daňovom režime boli ojazdené automobily pri ich kúpe.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník
s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi
dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu je predmetom dane, ak
a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou
osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
b) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala
tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo
na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru
v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa
uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru
pred 15. dňom podľa písmena a/.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o DPH nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je
všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia
alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj
dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských
predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare je upravená v § 66 zákona o DPH.
Podľa § 66 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá
v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo
dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo
starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene
na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy
alebo predaja.
Podľa § 66 ods. 2 zákona o DPH obchodník pri predaji umeleckých diel,
zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území
Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli
dodané
a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte,
a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho
ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,
c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo
zákona platného v inom členskom štáte.
Podľa § 42 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal
výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane
podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane
podľa § 49 ods. 7 písm. a/, b/, c/ a e/. Oslobodené od dane je dodanie vratných fliaš, pri
ktorých nadobudnutí nie je možnosť odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 písm. d/, a každé ďalšie
dodanie týchto vratných fliaš.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je
kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj
použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e/, základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne
podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
Podľa § 66 ods. 7 zákona o DPH platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od
obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu
dane podľa odseku 3.
Podľa § 66 ods. 14 zákona o DPH nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel,
zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je
predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou
z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania
dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje
sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.
Podľa § 69 ods. 6 zákona o DPH pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského
štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.
Podľa článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté
osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované podľa článkov 220
a 221 musia obsahovať iba tieto údaje: v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na
použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti odkaz na články 313, 326
alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa
uplatnila jedna z týchto úprav.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Podľa § 11 zákona v spojení s čl. IV. veta prvá č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou
od 1. januára 2012 sa zrušuje zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002
10 2Sžf/30/2012
Z. z. a zákona č. 534/2005 Z. z., t. j. ruší sa Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (§ 2
a § 3 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch).
Nakoľko zákonom č. 479/2009 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť
a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107
ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným
právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší
súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby
sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne
posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov
známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa
vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia.
Tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom sú založené na tom, že tovarový obchod
medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že
na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, ktoré je oslobodené od
dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru, ktoré je
zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp
výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania
tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru
v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
Ak predávané automobily neboli zdanené podľa osobitnej úpravy DPH v inom
členskom štáte a boli dodané ako intrakomunitárne dodanie tovaru v režime oslobodenia od
11 2Sžf/30/2012
dane, nadobudnutie tovaru v tuzemsku sa považuje za nadobudnutie tovaru podľa § 11
zákona.
Na návrh žalobcu v daňovom konaní správca dane prostredníctvom medzinárodnej
výmeny informácií preveril, či zahraniční dodávatelia do súhrnného výkazu uviedli režim,
v ktorom boli automobily dodané, pričom sa potvrdilo, že u obchodov, ktoré boli predmetom
kontrolných zistení a dovýrubu DPH, boli vozidlá predané v režime intrakomunitárnej
dodávky. Aj napriek tejto skutočnosti, teda že predávaný tovar bol oslobodený od DPH
u dodávateľov s následnou povinnosťou zdanenia v štandardnom režime u odberateľa –
žalobcu, žalobca zdanil len svoju prirážku (kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou)
a nie predajnú cenu v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH. Žalobca teda nakupoval ojazdené
automobily v bežnom režime DPH a následne pri ich predaji aplikoval osobitný režim
zdanenia podľa § 66 zákona o DPH.
Na postup podľa § 66 ods. 3 zákona o DPH (osobitné zdaňovanie, kde základom dane
je kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou) však neboli splnené zákonné podmienky.
V sporných prípadoch bola dodávateľom tovaru osoba, ktorá nespĺňala podmienky v zmysle
§ 66 ods. 2 zákona o DPH, keďže išlo o dodávateľov identifikovaných pre DPH v inom
členskom štáte (nesplnená podmienka stanovená v § 66 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
dodávatelia ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte pri dodaní tovaru
neuplatnili oslobodenie od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona
platného v inom členskom štáte (nesplnená podmienka stanovená v § 66 ods. 2 písm. b/
zákona o DPH), a dodávatelia tiež neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy zákona o DPH
alebo zákona platného v inom členskom štáte (nesplnená podmienka stanovená v § 66 ods. 2
písm. c/ zákona o DPH).
Z ustanovení zákona o DPH ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva možnosť
platiteľa DPH v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a osobitného
režimu zdanenia tak, ako to vykonal žalobca, keď nákup ojazdených automobilov realizoval
v bežnom režime zdanenia podľa § 11 zákona o DPH a pri ich predaji použil osobitný režim
zdanenia podľa § 66 zákona o DPH. Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji
použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim
zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva
z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH.
12 2Sžf/30/2012
Odvolací súd musí prisvedčiť argumentácii žalovaného ohľadne námietok žalobcu, že
v prípadoch nedefinovaných v § 66 ods. 2 zákona o DPH by sa obchodník mohol sám
rozhodnúť, ktorý režim zdaňovania použije pri predaji ojazdených automobilov. Pri
akejkoľvek aplikácii právnych predpisov, a teda rovnako aj pri aplikácii zákona o DPH, nie je
možné vychádzať len z jednotlivého ustanovenia a interpretovať ho bez ohľadu na znenie
ostatných ustanovení tej istej právnej normy. Preto v súlade s názorom žalovaného najvyšší
súd uvádza, že aj pri predaji vozidiel žalobcom nestačí vychádzať len zo znenia ustanovenia
§ 66 ods. 2 písm. c/ zákona, ale pre použitie osobitnej úpravy zdaňovania je potrebné jednak
vychádzať zo znenia celého ustanovenia § 66 zákona o DPH a tiež z ostatných ustanovení
zákona o DPH.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho
orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo
a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu uvedené v odvolaní
proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne
správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak,
že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa nebola
v odvolacom konaní úspešná a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. apríla 2013
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská