Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0f1/434899.08925e.pdf
PDF · 133.51 KB
No categories available
3Obo/162/2001
Najvyšší súd 3 Obo 162/2001
Slovenskej republiky 2 Obo 26/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu U., a.s., S., , IČO: X., proti
žalovaným 1/ A. a. s. S., S., IČO: X., 2/ B., a. s., S., IČO: X., 3/ H., spol. s r. o., S., , IČO: X.,
v konaní o zaplatenie zmenky vo výške 99 581,76 eur (3 000 000,-- Sk),
o odvolaní žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. júna
2000, č. k. 9Cb/6/2000-38 a o odvolaní žalovaného 3/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 3. septembra 2000, č. k. 9Cb/6/2000-53, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. júna 2000, č. k. 9Cb/6/2000-38
voči žalovaným 1/ a 2/ z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odvolacie konania vedené žalovaným 3/ z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom ponechal zmenkový platobný rozkaz
zo dňa 24. 11. 1999, č. k. 9Zm 1919/99-17 v platnosti. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že na návrh žalobcu bol Krajským súdom v Košiciach vydaný voči
žalovaným zmenkový platobný rozkaz zo dňa 24. 11. 1999, č. k. 9Cb/6/2000-38, ktorým bolo
žalovaným uložené, aby do 3 dní odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili
žalobcovi 3 000 000,-- Sk so 6% úrokom od 20. 03. 1996 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3
z 1% zmenkového peniazu, t. j. 10 000,-- Sk a trovy konania v sume 120 400,-- Sk, rukou
spoločnou a nerozdielnou (§ 48 zákona č. 191/1950 Zb.), alebo aby v tej istej lehote podali
námietky proti uvedenému zmenkovému platobnému rozkazu na Krajský súd v Košiciach.
Na námietky žalovaných Krajský súd v Košiciach preskúmal platnosť zmenky a dospel
k záveru, že námietky sú neopodstatnené. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zdôraznil, že zmenka je vystavená v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 191/1990 Zb.
na 3 000 000,-- Sk výstavcom – A. a.s. S., na vlastný rad, pre P., a. s., B., S. a podpísaná
dlžníkom A. a.s. S., ktorá je splatná dňa 19. 03. 1999 u P., a. s., B., S.,
na sumu 3 000 000,-- Sk bez protestu. Totožnosť remitenta a vystaviteľa umožňuje
vystaviteľovi ďalej zmenku indosodovať – previesť indosamentom aj na zmenečníka, preto
súd prvého stupňa dospel k záveru, že tvrdenia žalovaných o nedodržaní obsahovej náležitosti
– označenia remitenta, sú nepravdivé. Súd prvého stupňa dodal, že neobstojí ani tvrdenie
žalovaných v tom, že podpis vystaviteľa zmenky odporuje ustanoveniam o podpisovaní
a konaní za spoločnosť – žalovaných, pretože akceptant – štatutárny zástupca žalovaných
neuviedol k svojmu podpisu aj funkciu. Vychádzajúc z obsahu právneho úkonu, čo
sa podpísaním zmenky výstavcom, zmenečníkom a avalovaným ručením za zmenku
sledovalo akceptantami, podpisujúcimi, dospel súd prvého stupňa k záveru, že z hľadiska
zámeru podpisovateľov – akceptantov, vynechanie označenia funkcie za menom
podpisovateľa je právne irelevantné, nakoľko nie je schopné spôsobiť neplatnosť zmenky.
Podľa súdu prvého stupňa podstatné je, že za výstavcu zmenku podpísal štatutárny zástupca
A. a.s. S., za zmenečníka štatutárny zástupca B., a. s., S. a za avalistu – zmenkového ručiteľa
štatutárny zástupca H., spol. s r. o., S.. K námietke žalovaných, že zmenka nebola
protestovaná, súd prvého stupňa poukázal na to, že v zmenke je výslovne označené, že je bez
protestu, t. j., že po zročnosti ju možno predložiť na platenie bez toho, aby ju bolo potrebné
protestovať, teda bez protestu. Podľa súdu prvého stupňa neobstojí ani tvrdenie žalovaného 3/,
že ručiteľ vyznačil svoj záväzok popri zmenkovo zaviazanej osobe, ktorá s poukazom na
vyššie uvedené zaviazaná nebola, a preto ani on nemôže byť zaviazaný. K tomuto tvrdeniu
súd prvého stupňa poukázal na ust. § 32 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb., kde je stanovené,
že zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil. Záväzok zmenečného ručiteľa je
platný i vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný z iného dôvodu, než pre vadu
formy. Z tohto podľa súdu prvého stupňa plynie, že prevzatie ručenia za zmenku,
zmenkového ručiteľa ťaží záväzkové ručenie a povinnosť ručiteľský záväzok plniť bez
ohľadu na platnosť záväzkového dlžníka – zmenečníka, za ktorého sa zaručil. Súd prvého
stupňa dodal, že záväzok ručiteľa zmenky nie je akcesorický – podporný, keďže nezávisí
od platnosti záväzku dlžníka, za ktorého sa zaručil.
Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/, 2/ a 3/.
Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa nesprávne
zhodnotil zistený skutkový stav. Z obsahu odvolania je podľa žalovaného 1/ zrejmé, že
žalovaní uplatnili námietky, týkajúce sa platnosti zmenky s ohľadom na pravosť a správnosť
podpisov účastníkov zmenkového vzťahu. Podľa súdu prvého stupňa bola zmenka podpísaná
štatutárnymi zástupcami, avšak žalovaný 1/ má za to, že táto skutočnosť nebola v konaní
preskúmaná s ohľadom na ust. § 40 Obč. zák. a na súlad podpisov na zmenke so spôsobom
podpisovania podľa zápisu v obchodnom registri. V konaní podľa žalovaného 1/ nebola
skúmaná námietka platnosti zmenky s ohľadom na ust. § 1 zákona č. 191/1950 Zb., keď
zmenka neobsahovala všetky náležitosti, vyžadované týmto ustanovením. Z pohľadu
žalovaného 1/ je podstatná ďalej tá procesnoprávna skutočnosť, že sa nechal v konaní
zastupovať komerčným právnikom JUDr. J. H., na základe plnej moci zo dňa
27. 06. 2000. Žalovaný k tejto skutočnosti uviedol, že JUDr. J. H. zaslal fax na Krajský súd
v Košiciach, kde žiadal o odročenie pojednávania, vytýčeného na deň 28. 06. 2000 z dôvodu,
že sa potrebuje oboznámiť s obsahom spisu. V odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené,
že fax je nečitateľný. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa vyniesol rozsudok, čím
bolo podľa žalovaného 1/ porušené jeho právo nechať sa zastupovať
pred súdom prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovaný 1/ dodal, že oznámenie jeho
právneho zástupcu bolo odoslané aj ostatným účastníkom sporu. Žalovaný 1/ v podanom
odvolaní ďalej uviedol, že doložka „bez protestu“ nebola v čase vystavenia zmenky
na zmenke uvedená, pričom žalovaný 1/ namietal, že zo zmenky má byť priamo zaviazaný
žalovaný 2/. Podľa žalovaného 1/ až nesplnením povinnosti z jeho strany vzniká povinnosť
ďalším zaviazaným subjektom. S týmito skutočnosťami sa však podľa žalovaného 1/, súd
prvého stupňa nevysporiadal. Na základe uvedeného, žalovaný 1/ navrhuje, aby odvolací súd
zmenil napadnutý rozsudok tak, že zmenkový platobný rozkaz číslo 9Zm 1919/99-17 zo dňa
24. 11. 1999 sa zrušuje v plnom rozsahu.
Žalovaný 2/ v odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
zmenkový platobný rozkaz číslo 9Zm 1919/99-17 zo dňa 24. 11. 1999 sa zrušuje v plnom
rozsahu. Žalovaný 2/ zastáva názor, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci,
avšak nesprávne právne posúdil jeho námietky, keď žalovaný 2/ trvá na tom, že zmenka
nebola vystavená v súlade s ust. § 1 zákona č. 191/1950 Zb. Žalovaný 2/ poukázal na ust. § 1
ods. 6 uvedeného zákona s tým, že predmetná zmenka neobsahovala meno toho, komu alebo
na rad koho sa má platiť, t. j. remitenta ako prvého zmenkového veriteľa. Ďalej uviedol, že
žalovaný 2/ nevykonal platne úkon akceptovania zmenky, t. j. prijatia zmenky, a preto
nemôže byť zaviazaný zaplatiť zmenku v čase jej splatnosti. Podľa žalovaného 2/ právny
úkon na zmenke musí byť vykonaný spôsobom, aký je uvedený v obchodnom registri,
do ktorého sa zapisuje právnická osoba, a preto nie je podľa jeho názoru splnená materiálna
zmenková prísnosť.
Žalovaný 3/ taktiež navrhol v podanom odvolaní, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že zruší zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu. Žalovaný 3/
uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil jeho námietky. S poukazom na ust.
§ 1 zákona č. 191/1950 Zb. uviedol, že zmenka nebola vystavená podľa tohto ustanovenia.
Z uvedeného dôvodu ako remitent z nej nikto práva nenadobúda a nebolo ju možné platne
eskontovať a ani platne previesť indosamentom. Zmenečník, t. j. žalovaný 2/ nemohol podľa
žalovaného 3/ platne vykonať úkon akceptovania zmenky, a preto žalovaný 3/ nemôže byť
viazaný ako ručiteľ zaplatiť zmenku v čase jej splatnosti. Žalovaný 3/ si uplatnil trovy
odvolacieho konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ a 3/ uviedol, že tvrdenia
žalovaných považuje za účelové, v snahe vyhnúť sa svojej povinnosti za zaplatenie zmenky,
preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a konanie voči žalovanému 2/
prerušil. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v zmenkovom konaní platí koncentračná zásada
konania a súd by sa mal podľa jeho názoru zamerať na tie skutočnosti, ktoré žalovaní uviedli
vo svojich námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu č. k. 9zm 1919/99-17. Žalobca
zdôraznil, že žalovaný 1/ v podaných námietkach nespochybnil tú doložku zmenky, že
zmenka je „bez protestu“. Žalovaný 1/ iba tvrdil, že protest nebol vykonaný. Žalobca
zdôraznil, že podľa zákona č. 191/1950 Zb. platí, že všetky zmenkové doložky, ktoré sú
na nej uvedené a sú určené výstavcom, sú kryté jeho podpisom. Nie je preto podľa žalobcu
významné, kto ich na listine vyznačil a prehlásil ich za svoje podpisom. Žalobca má ďalej
za to, že vynechanie funkcie za menom zmenečníka, nie je schopné spôsobiť neplatnosť
zmenky, nakoľko zmenku za žalovaného 2/ podpísal štatutárny orgán, čo žalovaný 2/ podľa
žalobcu ani nepopiera. V tejto súvislosti žalobca dodal, že ak by bola námietka ohľadom
neuvedenia funkcie na zmenke opodstatnená, v tom prípade by bol ten, kto podpísal zmenku,
zaviazaný zo zmenky sám. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že na platnosť zmenky nie
je nutné, aby zmenečník bol označený správnym a úplným menom, pričom podmienkou nie je
ani to, aby zmenečník skutočne existoval. Žalobca zastáva názor, že predmetná zmenka spĺňa
všetky formálne náležitosti, predpísané zákonom, keďže aj úkon akceptácie bol urobený
správne. Žalobca k dodržaniu formálnej podmienky ešte zdôraznil, že v prípade predmetnej
zmenky bol aj zmenečník, a aj akceptant označený správne. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, ako aj prieskumné konanie v rámci konkurzného konania sp. zn. 3K 187/99,
v ktorom konaní bola pohľadávka žalobcu ako veriteľa č. 31 voči úpadcovi (žalovanému 2/)
uznaná v plnej výške, je podľa žalobcu odvolanie žalovaného 2/ v celom rozsahu právne
irelevantné.
K odvolaniu žalovaného 3/ žalobca uviedol, že ust. § 7 zákona č. 191/1950 Zb.
obsahuje zásadu izolovanosti jednotlivých zmenkových záväzkov. Táto zásada je podľa
žalobcu vyjadrená pravidlom, že neplatnosť, či neúčinnosť jednotlivých podpisov nemá vplyv
na platnosť a účinnosť podpisov ostatných podpísaných osôb. Preto neplatnosť i niekoľkých
podpisov, podľa žalobcu nemusí mať za následok neplatnosť zmenky. Žalobca zároveň dodal,
že záväzok zmenečeného ručiteľa je platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je
neplatný z iného dôvodu než pre vadu formy. U cudzej zmenky na vlastný rad sa podľa
žalobcu ručiteľ zaručil za zmenečníka a akceptanta zmenky (príjemcu traty), a teda má tak,
ako táto osoba postavenie priameho dlžníka. Podľa žalobcu postavenie avalistu je odvodené
od postavenia avaláta, pričom ak avalát je priamym dlžníkom, je i avalista dlžníkom
priamym. K námietkam žalovaného 3/ ohľadom vyhlásenia konkurzu na žalovaného 2/,
žalobca uviedol, že v prípade zmenkového konania nejde na strane účastníkov konania
pasívne legitimovaných o spoločenstvo nerozlučné, ale o spoločenstvo samostatné, a preto by
sa procesné dôsledky prerušenia konania na strane žalovaného 2/, podľa žalobcu netýkali
prerušenia konania na strane žalovaného 3/, resp. aj na strane žalovaného 1/. Žalobca
vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Košiciach a konanie voči žalovanému 2/ prerušil.
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zo dňa 03. 09. 2000 uložil
žalovanému 3/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 120 400,-- Sk,
na účet súdu č.: 6015-3225-512, názov banky: NBS Košice, kód banky: 0720, do 10 dní
od doručenia uznesenia.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie žalovaný 3/, v ktorom uviedol, že v čase,
keď mu bol doručený rozsudok v uvedenej právnej veci, malo byť už konanie v súlade s ust.
§ 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov, priamo zo zákona prerušené, keď na žalovaného 2/ bol vyhlásený dňa 30. 06. 2000
konkurz Krajským súdom v Košiciach pod č. k. 3K 187/1999. Vzhľadom na uvedené
žalovaný 3/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o vyrubení súdneho poplatku
zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolania žalovaných 1/,2/ a 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa podľa ust. § 212 ods. 1
a ust. § 214 ods. 2 O. s. p. v medziach dôvodov odvolaní a bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že sú dôvody na jeho zrušenie napadnutého rozsudku.
V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky pokračoval potom, čo
konkurz vyhlásený na majetok žalovaného 2/ bol právoplatným uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 10. januára 2013, č. k. 3K/187/1999-363 zrušený.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.11.1999, č. k. 9Cb/6/2000-38, ktorým bola žalovaným
1/, 2/ a 3/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3 000 000,-- Sk so 6%
úrokom od 20. 03. 1996 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 z 1% zmenkového peniazu, t. j.
10 000,-- Sk a trovy konania v sume 120 400,-- Sk, v platnosti.
Žalovaný 1/ vo svojom odvolaní proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa okrem
iného namieta, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký vadný postup súdu
v občianskom súdnom konaní, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných
práv účastníka konania, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Žalovaný 1/ ako jeden z odvolateľov, vadu, ktorá mala spôsobiť odňatie jeho možnosti
konať pred súdom, vidí v tom, že jeho právny zástupca - JUDr. J. H., zaslal fax
na Krajský súd v Košiciach, kde žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na deň
28. 06. 2000 z dôvodu, že sa potrebuje oboznámiť s obsahom spisu, avšak napriek tejto
skutočnosti súd prvého stupňa vyniesol rozsudok.
Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkom
súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad
a používanie zákonných ustanovení procesných predpisov, musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky.
Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a používať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku (O. s. p.) v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu
ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že
všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,
inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v znení platnom
a účinnom aj v čase rozhodovania prvostupňového súdu), ako zástupcu si účastník môže vždy
zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (ust. § 25 ods. 1
O. s. p.).
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice
plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony (ust. § 28 ods. 1 O. s. p.).
Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže v konaní urobiť účastník (ust. § 28 ods. 2 O. s. p.).
Súd v zásade koná v prítomnosti účastníkov konania. Procesný predpis umožňuje súdu
konať v ich neprítomnosti, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 101 ods. 2
O. s. p. Podľa tohto ustanovenia, ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví
na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. Z uvedeného zákonného znenia vyplýva, že ak účastník požiada z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania, súd nemôže konať v jeho neprítomnosti a pojednávanie musí
odročiť.
Súd pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov (ust. § 119 ods. 1 O. s. p.
v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania prvostupňového súdu).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň
28. 06. 2000, na ktoré pojednávanie boli účastníci riadne upovedomení (č. l. 32 spisu). Právny
zástupca žalovaného 1/, podaním zo dňa 27. 06. 2000, ktoré bolo doručené súdu prvého
stupňa faxom dňa 27. 06. 2000 a poštou dňa 29. 06. 2000 (č. l. 34 spisu), súdu prvého stupňa
oznámil, že dňa 27. 06. 2000 prevzal právne zastupovanie žalovaného 1/ a za účelom
oboznámenia sa s predmetom sporu, ako aj preštudovania spisového materiálu prosí
o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 28. 06. 2000.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetná žiadosť o odročenie pojednávania bola
konajúcemu súdu doručená deň pred začatím pojednávania telefaxom (včas doplnená
predložením originálu v zmysle ust. § 42 ods. 1 O. s. p.).
Zo zápisnice z pojednávania, spísanej súdom prvého stupňa dňa 28. 06. 2000 (č. l. 36
spisu) vyplýva, že súd na ňom konštatoval neprítomnosť všetkých účastníkov a tiež ich
právnych zástupcov, pričom sa oboznámil s faxom právnej zástupkyne žalobcu JUDr. D. B.,
ako aj s faxom komerčného právnika JUDr. J. H.. K faxu právneho zástupcu žalovaného 1/
súd prvého stupňa uviedol, že tento fax je úplne nečitateľný, takže z neho nie je možné zistiť,
čo je jeho obsahom.
Podľa ust. § 119 ods. 1 O. s. p. právny zástupca žalovaného 1/ oznámil súdu vážny
dôvod na odročenie pojednávania, keď zvolenie právneho zástupcu účastníkom v konaní, je
jeho zákonom garantovaným právom na právnu pomoc.
Z ust. § 42 ods. 1 O. s. p. tiež vyplýva, že účastník môže podanie urobiť písomne,
ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie urobené telefaxom
treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu.
Pokiaľ účastník konania využil zákonom danú možnosť telefaxového podania,
skutočnosť, že súdu nebolo riadne čitateľné, nemožno prikladať na ťarchu účastníka
za situácie, keď súd doručením faxu získal aj uvedené telefaxové číslo, na ktoré mal túto
skutočnosť bezodkladne oznámiť.
Za danej procesnej situácie preto, ak súd prvého stupňa pojednávanie neodročil a vec
prejednal a rozhodol bez účasti žalovaného 1/, odňal mu právo konať pred súdom. Odvolanie
žalovaného 1/ podané z tohto dôvodu je preto opodstatnené.
Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní.
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali (ust. § 123 O. s. p.).
Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne za jeho účasti, mu priznáva aj
právo na pojednávaní predniesť svoje návrhy, navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu, ako i právo záverečnej reči.
Z tohto dôvodu neobstojí záver súdu prvého stupňa, že pojednával v neprítomnosti
účastníkov konania, keďže dôkazy predložené žalobcom považoval za dostatočné a jednalo sa
iba o právne posúdenie veci.
Z oznámenia Krajského súdu v Košiciach, ako súdu konkurzného vo veci konkurzu
vedeného na majetok žalovaného 2/, Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež zistil, že
predmetná pohľadávka zo zmenky, prihlásená žalobcom do konkurzu bola uznaná, a po jej
postúpení uspokojená pre spoločnosť B., s. r. o., S., vo výške 21 644,61 eur.
Vzhľadom na uvedený skutkový a právny stav Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/
podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konanie, v ktorom s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O. s. p. rozhodne aj o trovách konania.
V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať aj otázkou aktívnej legitimácie
žalobcu a skutočnosťou, či pohľadávka žalobcu zo zmenky bola a v akom rozsahu v konkurze
uspokojená.
Podľa ust. § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ustanovenie § 103 O. s. p. má povahu generálneho procesného ustanovenia,
týkajúceho sa skúmania podmienok konania. V zásade teda platí, že súd danosť alebo
nedanosť podmienok skúma ex officio, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania,
vyplývajúci zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej
časti).
Podľa ust. § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Účastníkom konania s poukazom na ust. § 19 O. s. p. môže byť iba ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti, t. j. právnické alebo fyzické osoby.
Spôsobilosť byť účastníkom konania je jednou zo základných podmienok konania.
Rozumie sa ňou mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi priznáva. Zákon
odkazuje na hmotné právo, preto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou
hmotnoprávnou. Otázku hmotnoprávnej subjektivity rieši predovšetkým Občiansky zákonník
v spojitosti s Obchodným zákonníkom. Občiansky zákonník v ust. § 7 ods. 1 a 2 upravuje
vznik a zánik spôsobilosti mať práva a povinnosti fyzických osôb.
V zmysle ust. § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a povinnosti
majú aj právnické osoby, medzi ktoré patria aj obchodné spoločnosti. Túto spôsobilosť majú
od svojho vzniku (zápisom do obchodného alebo iného zákonom predpísaného registra, alebo
inak podľa osobitného zákona) a zaniká až dňom ich zániku (výmazom z príslušného registra,
alebo spôsobom určeným v osobitnom zákone).
Podľa ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu
z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 107 ods. 4 O. s. p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.
Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica Najvyšší súd
Slovenskej republiky zistil, že žalovaný 3/ bol dňa 21. 07. 2010 vymazaný z obchodného
registra ex offo, kedy spoločnosť bola zrušená rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej
spoločnosti podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6
Obchodného zákonníka. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 11. 01. 2010 č. k.
27Cbr 50/2008-36, právoplatným dňa 04. 05. 2010 zrušil obchodnú spoločnosť H., spol.
s r. o., so sídlom L., IČO: X., bez likvidácie.
Keďže žalovaný 3/ v odvolacom konaní zanikol bez právneho nástupcu, Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto odvolacie konania, vedené žalovaným 3/ podľa ust. § 107 ods. 4
v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil.
So zreteľom k zmene obchodného mena žalobcu, ku ktorej došlo počas konania,
Najvyšší súd Slovenskej republiky zosúladil jeho označenie v záhlaví rozhodnutia s touto
právnou skutočnosťou.
Podľa § 226 O. s. p. je pre Krajský súd v Košiciach, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 23. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová