Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
880/390767.1a4ed9.pdf
PDF · 183.13 KB
No categories available
9Sžso/16/2012
Najvyšší súd 9Sžso/16/2012
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci žalobkyne: M. F., bytom B., zastúpená R., bytom B., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo: 39422-2/2011-BA zo dňa 21. júla 2011, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
Odôvodnenie :
Krajský súd napadnutým rozsudkom z 11. januára 2012, č. k. 2S 141/11-21 zrušil
rozhodnutie žalovanej číslo: 39422-2/2011-BA zo dňa 21. júla 2011 ako aj prvostupňové
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 7050200018711-GC09/2011 zo dňa
4. apríla 2011, ktorými bolo rozhodnuté, že žalobkyni dňom 30. novembra 2006 zaniká
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaná pri rozhodovaní
o zániku poistenia žalobkyne vychádzala z protokolu o vykonaní kontroly odvodu poistného
na sociálne poistenie, vykonanej u zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 7. februára 2008, podľa
ktorého posledný zamestnanec bol správcom konkurznej podstaty odhlásený ku dňu
30. novembra 2006, a následne bol z registra zamestnávateľov odhlásený aj zamestnávateľ.
Žalobkyňa namietala, že k zániku jej poistenia nedošlo, lebo jej nebola doručená výpoveď
a z toho dôvodu nemôže ani podať žalobu o určenie neplatnosti rozviazania pracovného
pomeru. Podľa názoru súdu žalovaná mala v prípade pochybnosti o zániku pracovného
pomeru povinnosť skúmať, či odhláseniu zamestnanca predchádzalo preukázané skončenie
pracovného pomeru. Samotná okolnosť, že správca konkurznej podstaty zamestnávateľa
žalobkyne potvrdil, že posledný zamestnanec bol odhlásený z poistenia ku dňu 30. novembra
2006, nemôže podľa názoru krajského súdu sama o sebe znamenať zánik poistenia, keďže
tomuto musí predchádzať zánik pracovného pomeru, ktorý vznikol 9. augusta 2004.
V prípade pochybností o zániku pracovného pomeru preto žalovaná musí skúmať, či
k skončeniu pracovného pomeru skutočne došlo. Vzhľadom na uvedené krajský súd
napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s I. stupňovým správnym orgánom ako nezákonné
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním žalovaná, ktorá
v odvolaní uviedla, že žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. jej neukladá povinnosť
skúmať, či pracovný pomer zamestnanca bol založený a tiež ukončený v súlade s príslušnými
pracovnoprávnymi predpismi, na zisťovanie ktorých ani nemá žiadne právne nástroje, napriek
tomu krajský súd na ňu prenáša dôkazné bremeno v spore medzi žalobkyňou a jej
zamestnávateľom, hoci Inšpektorát práce Bratislava, ako orgán štátnej správy v oblasti
inšpekcie práce, ktorý je oprávnený kontrolovať dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov,
žalobkyňu usmernil, že si svoje nároky má uplatňovať u svojho zamestnávateľa. Žalovaná
preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno vyhovieť.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o zániku
poistného pomeru žalobkyne k 30. novembru 2006.
Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti zamestnanca podľa § 20 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom
do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru.
Z obsahu spisov vyplýva, že žalobkyni ako zamestnankyni spoločnosti HADEN
Drysys Slovakia, s.r.o. vznikom pracovného pomeru vnikol so žalovanou poistný vzťah. Táto
skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Sporným je to, či a akým spôsobom došlo
k žalovanou tvrdenému zániku tohto poistného vzťahu.
V tomto smere krajský súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia žalovanej podrobne
rozobral v konaní zistený skutkový stav, z ktorého vyvodil aj správny právny záver a jeho
odôvodnenie si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje.
Odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bodu 1. zákona
o sociálnom poistení do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Sporným je i zánik poistenia v danom prípade. Je preto nevyhnutné, aby žalovaná
vykonala dokazovanie (§ 195 zákona o sociálnom poistení) a zistila u posledného správcu
konkurznej podstaty, v ktorom archíve je uložená dokumentácia úpadcu, týkajúca sa
zamestnancov a skončenia ich pracovného pomeru a potom si z príslušného archívu vyžiadať
doklady, potrebné na osvedčenie trvania a skončenia pracovného pomeru žalobkyne
(výpoveď, dohoda o skončení pracovného pomeru, komunikácia správcu konkurznej podstaty
so žalobkyňou, doklad o doručení výpovede).
Pokiaľ žalovaná v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietala, že
zamestnávateľ žalobkyne v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka bol zrušený z dôvodu
zrušenia konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia, táto jej námietka nie je z hľadiska
posúdenia zániku poistenia ku dňu 30. novembra 2006 opodstatnená. Zamestnávateľ
žalobkyne- spoločnosť s ručením obmedzeným bola zrušená až právoplatnosťou uznesenia
Krajského súdu v Bratislave o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Spoločnosť však z obchodného registra vymazaná nebola, keďže zrušenie konkurzu po
splnení konečného rozvrhu výťažku nie je podľa § 8a zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom
registri titulom na výmaz spoločnosti ex offo.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo
žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli a žalovaná v konaní úspech nemala.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. apríla 2013
JUDr. Viera Nevedelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ing. Dagmar Lojová