Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
689/389639.7ff680.pdf
PDF · 96.19 KB
No categories available
9So/38/2012
Najvyšší súd 9So/38/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa: I. P., nar. X., bytom Z., K., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. januára 2012,
č. k. 20Sd/213/2011-33, takto
r o z h o d o l
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.
januára 2012, č. k. 20Sd/213/2011-33, p o t v r d z u j e .
Účastníkom i náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 10. januára 2012, č. k. 20Sd/213/2011-33 potvrdil
rozhodnutie odporkyne č. X. zo dňa 14. júna 2011, ktorým podľa § 259 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., § 21 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a čl. 16 Zmluvy medzi SR a Kanadou o sociálnom
zabezpečení priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 01. januára 2003 v sume 785,- Sk
mesačne. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi nepriznal právo na ich náhradu.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ nesplnil podmienku potrebnej doby
25 rokov zamestnania v Slovenskej republike podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, preto požiadavku navrhovateľa
na priznanie starobného dôchodku od 60. roku veku krajský súd nepovažoval za dôvodnú.
Vzhľadom na doby poistenia v Kanade odporkyňa podľa článku 16 zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Kanadou, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. januára 2003, započítala
do potrebnej doby poistenia i tieto doby a až uvedeným dňom účinnosti zmluvy
navrhovateľovi priznala starobný dôchodok. Krajský súd mal za preukázané, že čiastkový
starobný dôchodok, určený ako podiel, ktorý zodpovedá pomeru doby zamestnania získanej
v Slovenskej republike k úhrnnej dobe zamestnania v obidvoch zmluvných štátov, bol
navrhovateľovi vymeraný v súlade so zákonom. Taktiež ďalšie požiadavky navrhovateľa
o započítanie ďalších dôb zamestnania krajský súd nepovažoval za dôvodné, lebo navrhovateľ
hodnovernými dôkazmi podmienky na ich započítanie nepreukázal.
Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Z jeho obsahu vyplýva,
že namieta výšku priznaného dôchodku vzhľadom na nezapočítanie všetkých dôb
zamestnania v Slovenskej republike. K chýbajúcim dokladom ohľadne ním odpracovaných
rokov uviedol, že ide o lajdáctvo úradníkov a ku skartácii dokladov došlo bez jeho zavinenia.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 250s OSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v spojení
s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
občan má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 60 rokov.
Z rozhodnutia odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi započítala pre nárok na starobný
dôchodok doby zamestnania v Slovenskej republike doby poistenia od 20. septembra 1951
do 20. októbra 1951, od 29. apríla 1953 do 30. apríla 1954, od 03. septembra 1954
do 03. septembra 1954, od 01. novembra 1956 do 21. júla 1958, od 14. novembra 1958
do 31. decembra 1958, od 05. februára 1959 do 16. mája 1961, od 19. apríla 1962
do 14. marca 1965 do 31. decembra 1966.
Iné doby zamestnania (poistenia) na území Slovenskej republiky navrhovateľ
nepreukázal a ani odporkyni sa napriek jej snahe nepodarilo získať hodnoverné podklady
o ďalších, chýbajúcich dobách, v ktorých navrhovateľ podľa svojho tvrdenia pracoval. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno preukázania ďalšej
doby zamestnania spočívalo predovšetkým na navrhovateľovi. Odporkyni nemožno klásť
za vinu nesplnenie si povinností zo strany bývalých zamestnávateľov. Práve zamestnávatelia
boli totiž podľa predpisov o sociálnom zabezpečení povinní predložiť odporkyni riadne
doklady o dobách poistenia ich zamestnancov. Odporkyňa môže započítať a zohľadniť iba tie
doby zamestnania, ktoré sú preukázané relevantnými podkladmi.
Aj odvolací súd mal za preukázané, že ku dňu dovŕšenia 60 rokov navrhovateľ
zákonom stanovenú dobu najmenej 25 rokov na území Slovenskej republiky nezískal. Keďže
medzinárodná zmluva s Kanadou o sociálnom zabezpečení nadobudla účinnosť až dňom
01. januára 2003, nárok na starobný dôchodok mu pred 01. januárom 2003 v Slovenskej
republike nevznikol.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za súladné
so zákonom, a preto rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu účastníkom
nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni zákon
priznanie trov konania neumožňuje.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak navrhovateľ získa doklady o ďalších
dobách poistenia, ktoré mu neboli hodnotené, má možnosť požiadať odporkyňu o zvýšenie
starobného dôchodku, a to tri roky spätne od podania takej žiadosti, ku ktorej doklady
predloží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2013
JUDr. Viera Nevedelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Bugárová