Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/53/2012

Identifikačné číslo spisu: 8411205009 Dátum vydania rozhodnutia: 25.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8411205009.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. H., bytom A., O., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2011/014539/TIG zo dňa 4. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -34 zo dňa 3. augusta 2012 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -34 zo dňa 3. augusta 2012, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave zastavil podľa (ďalej len „OSP") konanie o žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS- OP-2011/014539/TIG zo dňa 4. júla 2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Kežmarok, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. Pr- 1040/2010/Ve11/2011/01272 zo 14. marca 2011 o priestupku a toto rozhodnutie potvrdil.

V odôvodnení uznesenia krajský súd poukázal na to, že uznesením č. k. -26 z 15. mája 2012, doručenom žalobcovi 23. mája 2012, žalobcovi uložil doplnenie žaloby v lehote 15 dní o vyjadrenie, v akom rozsahu rozhodnutie a postup žalovaného napáda, uvedenie dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného a správne špecifikoval petit návrhu, a poučil ho o následku zastavenia konania. Konštatoval, že žalobca si svoju povinnosť uviesť v žalobe zákonné náležitosti riadne nesplnil, jeho podanie je nezrozumiteľné, neuviedol, v čom správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a ani to právne nezdôvodnil, nepoukázal na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona a petit návrhu nesprávne špecifikoval. Za uvedených okolností a s poukazom na ustanovenia , , ako aj na súdnu judikatúru a ustálenú súdnu prax dospel krajský súd k záveru, že žaloba trpí závažnými nedostatkami brániacimi jej vecnému prejednaniu, ktoré neboli napriek konkrétnej a podrobnej výzve

súdu odstránené, a preto bolo dôvodné podľa konanie zastaviť. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, a to s poukazom na v spojení s .

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie považujúc napadnuté uznesenie za neoprávnené, nakoľko krajský súd sa vôbec nezaoberal dôvodmi žaloby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá a ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 250ja ods. 2 v spojení s s požitím vety prvej a a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podľa súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia svojich rozhodnutí postupom uvedeným v a 250u.

Podľa prvej vety ustanovenia vety prvej pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, použijú sa primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa ustanovenia sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú mu určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedenie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z obsahu predloženého spisu vyplynulo, že žalobca podal dňa 25. júla 2011 na Okresnom súde Kežmarok žalobu, ktorá okrem označenia veci ako „Preskúmanie rozhodnutia Ministerstva vnútra, sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. SVS-OP-2011/014539/TIG" a nesúvislého opisu podozrení a skutkov neobsahovala žiadne náležitosti. Už na prvý pohľad je zrejmé, že podanie žalobcu je neúplné a nezrozumiteľné.

Vady spôsobujúce nezrozumiteľnosť a neúplnosť návrhu sa pokúsil krajský súd odstrániť a uznesením č. k. -26 z 15. mája 2012 nariadil žalobcovi doplnenie žaloby v lehote 15 dní od jeho doručenia o vyjadrenie, v akom rozsahu rozhodnutie a postup žalovaného napáda, uvedenie dôvodov, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného a správne znenie konečného návrhu a súčasne ho poučil o následku zastavenia konania, ak si v lehote nesplní svoju povinnosť.

Žalobca na uznesenie krajského súdu síce reagoval podaním zo dňa 1. júna 2012, avšak vytýkané vady svojej žaloby neodstránil; opätovne iba zopakoval a aj doplnil už uvádzané skutočnosti, bez konkretizácie a doplnenia podstatných náležitostí, na ktoré bol krajským súdom vyzvaný; nevyjadril presne a jednoznačne, čoho a z akých dôvodov sa domáha (petit žaloby), konkrétne neuviedol a ani riadne nevyšpecifikoval, v čom vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, a to napriek tomu, že bol poučený o následku neodstránenia vád. Ide o vady žaloby brániace jej vecnému vybaveniu.

V prejednávanom prípade je podanie žalobcu nezrozumiteľné, keďže sú v ňom rozhodujúce skutočnosti

opísané takým spôsobom, že sa z neho nedá jednoznačne zistiť, aké skutočnosti vlastne žalobca tvrdí a čo má teda byť predmetom konania. rovnako tak údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (petit žaloby) je nezrozumiteľný a neurčitý.

Návrh a hlavne jeho petit musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z dôvodu, že súd musí úplne presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, nakoľko súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je petit návrhu nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný, prevzatie takého petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie nebolo vykonateľné. Požiadavka na to, aby petit návrhu bol presný, určitý a zrozumiteľný nie je preto iba formálnou požiadavkou na splnenie určitých procesných podmienok, ale je nevyhnutnou pre výsledok konania, aby po prevzatí petitu návrhu do výroku rozhodnutia mohli nastať účinky navrhovateľom zamýšľané.

Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, odvolací súd konštatuje, že krajský súd rozhodol vo veci správne, keď konanie zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa v spojení s vetou druhou ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s a s použitím vety prvej , keď žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebol úspešný, a žalovanému preto, lebo mu náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.